Ukrajina a s ňou celý svet potrebujú mier

Ak to niekto myslí s Ukrajinou úprimne, musí trvať na okamžitej mierovej dohode, ktorá dá bezpečnostné záruky všetkým zainteresovaným stranám konfliktu.

Ďalšie zbrane a predlžovanie konfliktu znamená zbytočne preliatu krv a obete.

Kto chce súdiť a odsudzovať kohokoľvek, nech sa radšej pozrie do zrkadla a beží sa zmieriť so svojím nepriateľom. Ak nenávidíš čo i len jedného človeka, nenávidíš všetkých, vrátane seba.

Aj konflikt na Ukrajine začal sporom brata s bratom, suseda so susedom.

Pred aj počas druhej svetovej vojny tu bolo veľa takých čo boli lepší ako tí druhí, tí čo mali patent na rozum a pravdu, tí čo si osobovali právo vynášať súdy nad ostatnými.

Pýcha sa premenila na trosky plné mŕtvol.

Ak nie sme šialení, nerobme šialené súdy a rozhodnutia. Ak chceme hasiť oheň a prilievame doň olej nenávisti, sme farizeji. Nedajme sa vtiahnuť do nenávistnej propagandy.

Chceme bezpečnosť pre všetkých mierumilovných ľudí. Dosiahneme ju dohodou, nie konfrontáciou.

Mier dosiahneme, keď v nás zavládne mier.

Pokoj s nami.

List Bohu

Milý Bože.

Ani sme sa nenazdali a opäť zúri vojna. Nenávisť, chamtivosť, bezcitnosť, egoizmus, faloš, ľahostajnosť, hlúposť a lenivosť prekročili únosnú mieru.

Dlhé roky na Ukrajine aj inde vo svete zomierajú ľudia, trpia deti. Ako sme im pomohli? Ako sme sa pričinili, aby si sadli za stôl a dohodli sa, keď toho sami neboli schopní.

Miesto pokoja hľadáme konflikt, miesto priateľa vytvárame nepriateľa. Vidíme smietku v oku blížneho, vo svojom brvno nevidíme.

Vojnu sme tu mali len nedávno. Slobodu sme dostali. Cena za ňu boli desiatky miliónov mŕtvych. Vážime si ju? Všetko dobré čo sme od Teba dostali nevidíme pre brvno zla v našom oku.

Ponuky máme dve, duchovnú a materiálnu, ale materiálna vyhráva 99 ku 1. Konflikt je zdanlivý zisk, pokoj je šťastie. Dom sme si postavili na piesku a preto máme strach.

Kým ťa nenájdeme a nevyhodíme brvno z vlastného oka, budeme bojovať.

Sami so sebou.

Jednota

Pozdravujem Vás Slováci.

Včera 9. februára 2022 sa mi dvakrát tlačili slzy do očí. Prvý, keď Petra nezlomnou snahou a bojovnosťou vybojovala zlato pre seba aj Slovensko. Druhý, veď viete.

Mnohí ste príkladne bojovali za zvrchovanosť Slovenska. Bolo nás veľa, ale tých druhých bolo viac. Viac bolo tých čo chceli opak, tých, ktorým to bolo jedno alebo ani nevedeli, že sa niečo rieši.

Národ, ako celok, stále nevieme stáť na vlastných nohách. Hádame sa, nenávidíme, závidíme si.

Bohom nám danú rozprávkovú krajinu si nevážime, nechránime a poklady vymieňame za farebné sklíčka ako indiáni.

Miesto toho, aby sme boli doma králi, sme ako žobráci. Za judášske groše predávame našu suverenitu. Postupne ju strácame 30 rokov.

Keď sa nezjednotíme v dobrej veci, nebudeme si pomáhať a spolupracovať, budeme rozhádaní, alebo nám to bude jedno, prídeme o všetko a supy nás roztrhajú na kusy.

Koho z toho chceme viniť?

A teraz sa idem venovať hračkám.

Milé deti

Milé deti,

Mnohí sa pýtajú prečo na stránke, kde sa predávajú hračky, ktoré majú prinášať deťom radosť píšem o veciach ako samostatnosť, mier alebo vojna.

Píšem, lebo nemám inú možnosť a považujem to za dôležité vyjadriť svoj názor a postoj.

V auguste 1968, keď som mal 6 mesiacov, stál pod našimi oknami 15 metrov od izby okupačný tank a vojaci. Kto to nezažil, tak si nevie predstaviť aký strach mali všetci rodičia o svoje deti. Našťastie vojna nebola. Zahrávanie si zo zbraňami u dospelých je niečo ako so zápalkami u detí. Nikdy neviete kedy vzbĺknu a potom zostanú iba oči pre plač.

Ale báť sa nemusíte. Vojna nebude a žiadne ďalšie tanky sem nepustíme, o to sa postaráme, lebo sme sa poučili a zmúdreli.

Prajem Vám to, čo je ku šťastiu najdôležitejšie. Lásku, starostlivosť, dobrú výchovu a zmysluplne využitý čas od najbližších.

Dráčik