Mesiac: august 2023

Prigožin je ťažká povaha a jediný, kto s ním asi nemal konflikt bol Putin, ktorého rešpektoval. Samotný projekt Wagner nie je maličkosť, a dostať dôveru ho viesť, niečo znamená. Musíte spĺňať mnohé predpoklady a prejsť previerkami. Je to projekt strategického významu a točia sa v ňom miliardy. Tu ešte musím podotknúť, že veliteľ mal miliardy rád.

Kde sa ten príbeh, ktorý končil Prigožinovou možno smrťou, začal odvíjať?

Čudný pocit som začal mať, keď som ho videl vrieskať a nadávať na celú ruskú armádu v čase, keď prebiehali boje o Bachmut. Áno, poviete si, že to je psychické napätie, ide o životy vojakov, ale…? Vo vojne ide vždy o životy, Prigožin nie je žiadna citlivka a prepierať špinavé prádlo na medzinárodnej scéne, je dosť neprofesionálne. Veď ako som už napísal, konflikty mal na dennej báze.

Tie divadelné vystúpenia sa stupňovali, až stál nad hromadou tiel svojich mŕtvych vojakov a vinil z toho generálny štáb. To, že je tam kopec zradcov je jasné, ale touto hrou dosť ohrozoval aj samotného Putina, pretože rozdúchaval vášne u verejnosti, ktorá sa právom pýtala, že prečo ten chliev nevyčistí.  Bolo to dosť nebezpečné a na hrane, hlavne v situácií, keď celý západ aj s domácimi zapredancami čakal na príležitosť, kedy a ako Putina zvrhnúť. Prečo to robil?

Jednoducho preto, aby jeho nenávisť voči armáde vyzerala dôveryhodne u protistrany, ktorá si tým viac verila, že je použiteľný na prevrat. Ono mu to bolo prezentované ako očista armády, čomu mal uveriť, pretože ho mali za úplného chrapúňa a hlupáka. Lenže on nie je. Nemusíme tu vymenovávať všetky jeho negatívne vlastnosti a len skonštatujme, že má zložitú povahu, ale Putina nezradil, a ten o všetkom vedel.

Vznikol plán fingovaného prevratu, kedy sa do siete pochytalo množstvo zradcov, o ktorom som písal už deň po pochode na Moskvu.

To, že zradil práve Putinových odporcov, je jasné. Čiže komu ležal v žalúdku?

V tomto postavení nemal nádej na dlhú životnosť. Jedinou možnosťou bola fingovaná smrť. Kde inde by to bolo možné bezpečne zrealizovať, ako na ruskom území. Otázky typu ako sa to stalo, raketa alebo výbušnina, a padlo vôbec nejaké lietadlo?

Kto bol v lietadle? Obetovali niekoho?  Príbeh o prevrate je určite zložitý. Nebol sám, ktorý o ňom vedel. Ako sa zachovali iní, či zradili možno aj v iných situáciách nevieme. Možno niekoho obetovali a možno nie.

Jedno je isté, že sa neďaleko pádu lietadla, práve v tom čase nachádzala nejaká ruská teta, bábuška, rozumej agent KGB, ktorá si čírou náhodou, ako inak,  krátila čas nahrávaním lietadla v desať kilometrovej výške na svoj nový iPhone aj s patričným a výstižným komentárom. Všetko dobre videla aj počula, lebo má dobré oči aj uši, ako tá z Mrázika. Bola v správnom čase na správnom mieste, presne podľa rozkazu. Dokonca sa našlo aj odtrhnuté krídlo lietadla, pohodené na poli, ako keď vletelo lietadlo do Pentagonu a jediné čo sa našlo bol malý kus lietadla. Na záberoch sme videli agentami ohradenú horiacu hromádku niečoho, možno lietadla, a jedného náhodného okoloidúceho zvedavca a traktoristu, čiže tiež agentov.

Novinári, ako predĺžené prsty tajných služieb z toho urobia taký guláš, vydajú toľko verzií a protichodných informácií, že sa v tom už nebude vyznať ani divá sviňa. Nakoniec, ako vždy.

Ak tam boli obete, tak si z toho nerobím srandu, ale je kľudne možné, že žiadne lietadlo nebolo zostrelené. A ak aj bolo, tak nevieme, kto v ňom bol.

Čo dodať na záver. Možno teraz, v tom lepšom prípade, leží niekde v latinskej Amerike na pláži prerobený, prepracovaný a vypracovaný, vlasatý mládenec 008, popíja tonik s dvojitou vodkou a nostalgicky spomína na predjedlá, ktoré najviac chutili prezidentovi, a na svojho najväčšieho protivníka Gerasimova.

A čo my vieme. Možno tam už popíjajú spolu.

Čo ak sa blíži skutočná, nebezpečná pandémia?

Nie tá tragická fraška, ktorá sa odohrala za posledné roky. Tragická preto, lebo spôsob pomoci a opatrení zapríčinil smrť ľuďom, ktorí zomrieť nemuseli. Podstatne menej ľudí bolo zachránených, ako usmrtených.

Okrem ľudí, ktorí obetavo pracovali, tu bolo veľké množstvo špekulantov a podvodníkov, ktorí si z toho urobili kšeft.

Ešte musím spomenúť, že celá pandémia bola založená na bežných respiračných ochoreniach a biologických zbraniach, ktoré nám niekto sprejoval na hlavu ako komárom. Bezpečnostné zložky si samozrejme ničoho nevšimli a ani v budúcnosti nevšimnú, lebo sa budú vzájomne zatvárať a likvidovať. Nakoniec, veď oni tu nie sú pre ľudí, ale proti ľuďom. Viď zabezpečovanie celoplošného testovania a následné opatrenia tak, aby sa testované vzorky dostali tam kam majú, čiže objednávateľovi na následné spracovanie biologického materiálu a zároveň, aby sa nikto nedozvedel, či sú a čím sú testovacie tyčinky infikované. Ďakujeme, že ste za naše peniaze robili a robíte užitočných hlupákov, cudzím nekalým záujmom.

Ako teda prebiehala hra na opatrenia a ako by opatrenia mali vyzerať, keby došlo ku skutočnej pandémii.

Pod skutočnou pandémiou mám na mysli, že nám niekto opäť na hlavu rozpráši nejaké svinstvo, ale tentokrát podstatne nebezpečnejšie.

Berte prosím na vedomie že to, čo ste považovali za zodpovedné plnenie ochranných opatrení, by znamenal pre mnohých rýchly koniec.

Uvediem len niekoľko príkladov z toho množstva nezmyslov, ktoré sa odohrali.

• Napríklad taký home office, a následné veselé nákupy v supermarkete.

• Spôsob používania, kvalita respirátorov, a hlavne spoliehanie sa na ich účinnosť.

• Meditovanie o účinnosti liekov, mlženie a pretláčanie neúčinných a tých, na ktorých sa najviac zarobí.

Falošná hra na pomoc nám nepomôže. Jedine ak do hrobu. Nebude čas špekulovať, ako sa uliať z práce alebo na všetkom zarobiť. Zaplatili by sme za to tú najvyššiu cenu v podobe straty najbližších alebo vlastného života.

Jediným a účinným liekom bude svornosť.

Dopadom tejto psychologickej operácie, bude obrovská vlna nevôle ruských obyvateľov proti veleniu, čiže generálnemu štábu ruskej armády, aj iným zradcom, a opäť posilnenie pozície Putina v očiach verejnosti.

Jedna vec je podpora Putina obyvateľstvom, ktorá je dlhodobo na vysokej úrovni a druhá, že má stále veľký počet nepriateľov vo všetkých riadiacich štruktúrach vrátane Kremľa.

Pravdepodobné scenáre.
Ak sú Prigožin a Utkin naozaj mŕtvi, tak sú to tieto štyri:

• Naložili ich do spoločného lietadla nasilu
• Naložili ich do lietadla už mŕtvych
• V lietadle vôbec neboli, lebo ich zlikvidovali už na zemi
• Sadli do lietadla spolu, čiže úplne prišli o rozum

Podľa mňa je aj dosť vysoká pravdepodobnosť, že je to divadlo práve s úmyslom ďalšieho strategického postupu.

Alternatíva, že by celé velenie Wagner group sadlo do jedného lietadla, ako keď idú deti zo základnej školy na výlet do zoologickej záhrady, sa mi zdá dosť nepravdepodobná. To sa mi už viacej pozdáva príbeh o Karkulke, alebo že wuhanský vírus pochádza z netopiera. O ich pohybe má mnoho ľudí dobré informácie, a v tejto dobe, keď si cez Rusko veselo preletujú, poletujú ukrajinské drony, v armáde je hromada zradcov a nepriateľov, by som to považoval za dosť nebezpečný zmysel pre dobrodružstvo.

Celkovo bolo na palube deklarovaných 7 pasažierov, čiže velenie Wagner, a traja členovia posádky. Ak žijú, tak ich riadiaca činnosť môže prebiehať z utajenia. Nemyslím, že je nutné, aby Prigožin behal so samopalom po africkej stepi a natáčal hrdinské videá.

Záver. Velenie Wagner group bude prebiehať ako doteraz a ruská spoločnosť má zase čas rozmýšľať nad tým, či chce byť jednotná, urobiť si poriadok a brániť vlasť, alebo bude snívať o ružovom Barbie západe.

Viete prečo nás obsadili? Odpoveď je jednoduchá. Lebo sme ovce.

Drvivá väčšina baranov a oviec, ktorí dnes schvaľujú okupáciu Američanmi, odsudzujú okupáciu Rusmi.

Normálny človek nechce žiadnu okupáciu, ale to si otrocká hlava nevie predstaviť, že by niekomu nebola pichnutá do zadku.

V 1968 sa nerozhodovalo o tom, či budeme slobodní, ale o tom, ktorej ježibabe skočíme na lopatu. Časť súdruhov bola za ruský a časť za prozápadný zadok.

Vyhral ruský, tak horlivo pochodovali v prvomájových sprievodoch a mávali ruskými vlajkami. Keby vyhral americký, mali by červeno-modré, prúžkované košele.

História sa neustále opakuje a Česi aj Slováci neriešia svoju zvrchovanosť, ale hádajú sa o to, komu budú otrokmi.

V 1939 to bolo o niečom inom? Nebolo. Skočili sme do náruče treťotriednemu maliarovi a psychiatrickému pacientovi, Dolfimu Hitlerovi. Mnohí boli z toho šťastím bez seba a niektorí sa z toho, že prehral, nevedia spamätať dodnes. Mali o sebe predstavu, že sú súčasťou veľkej ríše, najskôr nemeckej, neskôr americkej, a že oni sú tí vyvolení.

Áno ste vyvolení, trubirohovia.

Od 1968 po 1989 rok sme mohli o tom premýšľať, že čo vlastne chceme. Premysleli sme to tak, že sme jednou z najchudobnejších krajín Európy, veľa nechýbalo a urobili by z nás kanón futter vo vojne na Ukrajine.

Na záver by som sa chcel ospravedlniť ovečkám, že ich neustále prirovnávam k hlúpemu človeku. Naozaj si to nezaslúžite.

Určite nie tak, ako hlupák okupáciu.

Bankári nadobudli presvedčenie, že akákoľvek nezodpovednosť, nedôslednosť, amaterizmus, sa jednoducho dajako stratí, zametie pod koberec, niekto ju vyrieši. Alebo lepšie povedané, niekto to zaplatí za nich.

Lenže ten niekto, je bežný občan. Ten, ktorému banka nič neodpustí. Ak urobí človek chybu, tak za ňu draho zaplatí a mnoho krát príde o všetko.

Ak si myslíte, že v bankách pracujú iba schopní, spoľahliví a seriózni ľudia, tak určite veríte aj na lesné víly.  Robia tam takí istí špekulanti a diletanti ako v parlamente a hocikde inde, kam ich pritiahol pach peňazí.

Zlé úvery, hospodárenie a machinácie. Mafiánska štruktúra, ktorej opraty vedú ani nevieme kam. Asi do pekla.

Lenže jedného dňa sa všetko zmení a banka volajúca po záchrane, sa už odpovede nedočká. Bude nasledovať pád, a za ním ďalší a ďalší.

Monopol na prácu s peniazmi majú banky, ktoré sú vlastne súkromné spoločnosti. Pýtam sa, že prečo by to tak malo byť? Peniaze sú krvou spoločnosti a tou by nemali disponovať upíri, ktorí ju vyciciavajú prostredníctvom rôznych neúmerných poplatkov a úrokov. Je to pre ľudí nutná služba a nemala by byť ponechaná niečej svojvôli.

Uvidíme dokedy.

Taliani sa čudujú, prečo mali na severe krajiny najničivejšie záplavy za posledných sto rokov a prečo vybuchla Etna. Ukrajinci sa čudujú, že prečo majú zničenú krajinu a mŕtvych od zbraní dodaných Talianmi.

Slovinci sa čudujú, prečo ich krajinu spláchla voda a turisti cestujúci na dovolenky do Chorvátska sa čudujú, prečo musia čakať v niekoľko hodinových kolónach na hraniciach so Slovinskom.

Ľuďom nepripadá čudné, ak iným spôsobujú bolesť a utrpenie. Čudujú sa až v momente, keď trpia oni sami. Takže utrpenie je potrebné nato, aby sa ľudia zobudili, aby precitli zo svojho egoizmu. A takto sa po celom svete deje jedna udalosť za druhou. Zemetrasenia, záplavy, požiare, sopky, hurikány. Ľudia opakovane trpia a čudujú sa.

Čuduj sa svete, kým nepochopíš.

Čo je zisk? Skutočný zisk. Vymenili by ste svoje nové auto za obnosené topánky?

Opýtam sa inak. Sú dve reštaurácie. Vychádzajme z toho, že obe majú rovnaké nájomné podmienky, polohu, sortiment a ceny.

Jedna z nich klame hosťa na hmotnosti jedál, kvalite surovín a prípravy,  hygiene a povedzme aj na kvalite personálu. Na zákazníkovi jej nezáleží. Táto reštaurácia dosiahla za rok zisk 100 000 EUR.

Tá druhá, robí veci čo najpoctivejšie a záleží jej na tom, aby bol zákazník spokojný. Dosiahla zisk 15 000 EUR.

Ktorá dosiahla väčší zisk?

Druhá reštaurácia, teda hlavne celý personál a nielen majiteľ, získala hlavne duchovný zisk. Nezamerala sa na materiálnu stránku veci, ale cítila a chápala, že reštaurácia je miesto, kde sa chce hosť cítiť príjemne, chutne sa najesť a odísť spokojný.

Mohol by niekto namietať, že to mohli robiť z vypočítavosti, iba aby sa zákazník opäť vrátil a že tam žiaden dobrý úmysel nebol. Ak to nie je úprimné, tak to nemá dlhú životnosť, a nakoniec to skĺzne do nepoctivosti, čiže duchovnému zisku blížiacemu sa nule.

Duchovný zisk znie možno nadprirodzene, ale on je v skutočnosti reálny a trvácnejší ako materiálny. Nedevalvuje sa a nepodlieha času. Je to potenciál, ktorý si čerpáme podľa našich potrieb počas vývoja v rôznych podobách, ktoré môžu byť aj materiálne.

Jediné, z čoho máte skutočný prínos je ten duchovný, jedine ten, vám môže v budúcnosti priniesť určitý materiálny zisk. Prečo hovorím určitý, nejaký? Na výške materiálneho zisku nezáleží ale podstatný je dobrý pocit, pokoj a hlavne šťastie. To sa nedá vyvážiť zlatom. Materiálny je v tomto svete tiež dôležitý, ale čisto materiálny vám šťastie neprinesie. Ak sa chvíľu potrápite a úspech sa nedostaví ihneď, tak netreba zúfať a byť netrpezlivý, duchovná hodnota je trvalá, nestratí sa a môže sa takisto objaviť v podobe úspechu aj v úplne inej oblasti ako v reštaurácii. To šťastie si na vás niekde počká.

Dobrý úmysel, poctivosť, pracovitosť a snaha sa zlepšovať, vám prinesie najväčší zisk v podobe šťastia.

Ja materiálny zisk nezatracujem a ani neposudzujem podľa neho ľudí. Treba si však uvedomiť, že pre niekoho je požehnaním a iného prekliatím. Jednému môže priniesť šťastie a druhého môže zničiť. Kto rozdeľuje bohatstvo a podľa akého kľúča? Podľa potrieb duchovného rastu. Ak je niekto menej bohatý, neznamená že je nešikovný, lenivý alebo nepoctivý. Matéria je ako piesok v detskom pieskovisku. Učíme sa s ňou narábať a zhodnocovať ju. Jej vlastníctvo nás učí aj pokore. Poznáme predsa porekadlo, že peniaze a moc zotročujú človeka. Môžu a nemusia.

Nikto nie je dokonalý a na chyby máme nárok, je však dôležité sa z nich poučiť a neopakovať tie isté donekonečna.

Pozrime sa okolo seba. Či už v spomínanej reštaurácií, hoteli, obchode a kdekoľvek inde. Ako sa na vás pozerá personál a čo od prevádzky očakáva majiteľ. Vítajú vás s tým, že vám chcú maximálne vyjsť v ústrety a poskytnúť kvalitnú službu, alebo sa majiteľ večer pýta na výšku tržby miesto spokojnosti zákazníka?  Vyrobí fabrika výrobok tak, aby vám čo najdlhšie vydržal? Stavbár postaví dom tak, aby sa v ňom majiteľ cítil príjemne a užíval ho bez problémov? Športovec a herec myslí na diváka, alebo mu je bližší honorár a sláva? Úprimné odpovede nám osvetlia príčiny nášho úspechu alebo neúspechu. Navigujú nás k lepšiemu a šťastnejšiemu životu.

To, ak vám chce niekto škodiť, tu ani nemusíme rozoberať. Ten, kto druhému jamu kope, tomu sa zelení? Asi ťažko, ale to dotyčný pochopí až narazí do betónového múra. 

Takto je to so všetkým. Či píšete knihu, športujete, obchodujete, staviate, opravujete, úradujete, liečite alebo učíte. Ak robíte veci s láskou, pre radosť, úžitok a dobro ľudí, prináša vám to šťastie.

Je lepšie chodiť šťastný v obnosených topánkach, ktoré majú pre nás cenu zlata.

Spravodlivého človeka určite neprekvapí tvrdenie, že v každej krajine žijú dobrí aj zlí ľudia. Takže ak niekto tvrdí, že určitá krajina je čisté zlo, tak je to dôkazom toho, že on sám nie je úplne v poriadku.

V minulosti sme boli a aj v dnešnej dobe sme svedkami toho, že za zlé sú vydávané iba určité krajiny. Všetci, ktorí pochádzajú odniekiaľ, ktorí sú členmi nejakého etnika, národnosti, sú dehonestovaní a zámerne je o nich vytváraný obraz negatívneho nepriateľa, ktorému sa pripisuje kolektívna vina za niečo zlé. Tí ľudia, ktorí tomu chcú uveriť, prijmú mnohokrát vykonštruované dôkazy a propagandu, ktorá to má dokázať. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Viď fašistické Nemecko a démonizovanie židov.

Je to neuveriteľné, že vrcholní predstavitelia niektorých, akože vyspelých štátov, dnes vyzývajú k prenasledovaniu členov nejakej národnosti. Kto by si v minulosti vôbec len pomyslel na to, že sa raz opäť ocitneme v takejto ére temna a primitivizmu.

Snáď nechce byť niekto tak smiešny a infantilný, že urobí na zem čiaru a povie, všetci tí, čo žijú vľavo sú dobrí a tí napravo sú zlí. To môže povedať iba blázon alebo zloduch.

Na zemi prebieha odjakživa boj dobra so zlom a len kulisy sa priebežne obmieňajú. Rôzne prostredia a situácie dajú človeku možnosť sa rozhodovať podľa jeho charakteru a svedomia. Skutočná podstata človeka sa vždy odhalí v celej jeho nahote. Môže si vymyslieť akúkoľvek zámienku na to, aby si zdôvodnil úmysel páchať zlo. Žiadny figový list mu nepomôže zakryť jeho úbohosť. Buď je dobrý alebo zlý, spravodlivý alebo nespravodlivý. Áno, k spravodlivému rozhodovaniu potrebujete rozum, ale aj tento dar máte za niečo.

Každý človek by si mal uvedomiť, že tiež rozhoduje a je zodpovedný za súčasný stav, a že sa situácia vyvíja podľa miery jeho spravodlivosti alebo nespravodlivosti. Nemôžeme sa tomu všetkému prizerať ako ovce a prikyvovať tomu, čo nám niekto nadiktuje, inak sa ani nenazdáme a ocitneme sa na bitúnku. Potom už nariekať a vykrikovať, že svet je nespravodlivý, nikomu nepomôže.

Pomôže jedine spravodlivé rozhodovanie.

Inak by sme museli v auguste kúriť.

Ak sú ľudia normálni, tak je aj počasie.

Skúsme sa nad tým zamyslieť.

Najprv nás chcel ošáliť šálom a najnovšie sa odtrhol s odtrhnutými územiami.

Po období tisícročného vládnutia Slovanov sme ich pustili na chvíľku ku kormidlu a trochu im z toho stúpla sláva do hlavy. Ako sa hovorí, podáš prst a zoberú ti celú ruku. Alebo, za dobrotu na žobrotu.

Neschopnosť Rakúsko-Uhorska vládnuť a rozvíjať zverené územie spôsobila krízu, ktorej vyvrcholením bola tragická a katastrofálna prvá svetová vojna.

Na základe novovzniknutých podmienok došlo k prerozdeleniu území a vzniku štátov, ktoré najlepšie zodpovedali potrebám a vývoju jednotlivých národov. Spravovanie územia a vedenie obyvateľstva nie je určené pre niečí pocit moci a uspokojovanie ega, ale slúži pre duchovný rozvoj a všetko čo je s ním spojené. O tomto usporiadaní sa rozhoduje niekde inde a spomínať na staré časy, je ako snívať o návrate dinosaurov.

Národnostná otázka bývala vždy dobrá téma na prekrytie vnútropolitických alebo ekonomických problémov. Lenže už pri vyššej vyspelosti občanov sa účinok zoslabuje a povedal by som, že toto už nie je pre nikoho téma, dokonca ani pre futbalových fanúšikov.

Tieto regionálne srandy pána Orbána by mali odpútať pozornosť od vecí, ktoré nezvládol alebo neriešil.

Na jednej strane sa Maďari javia ako čierna ovca Európy, lebo blokujú a bojkotujú mnohé choré trendy, ale na druhej strane si myslím, že ciele boli postavené ešte vyššie a tie sa nenaplnili. Na základe svojho temperamentu a horkokrvnosti, čo je niečo, ako keď máš “csípős paprika“ v krvi, mohli toho dosiahnuť ešte viac. Bolo treba presadiť a realizovať mnohé reformy a Maďarsko mohlo ísť príkladom pre iné národy.  Pán Orbán z mnohých vecí cúvol a preto sa dosiahol len čiastočný výsledok.

Teraz netreba kaziť to dobré čo sa už dosiahlo, treba na tom stavať a pokračovať. Situácia je vážna, ale nie je neriešiteľná. Kultúra starých Európskych národov je v ohrození, a preto neplytvajme drahocenným časom a energiou, a spojme sily. Kvária nás aj bezpečnostné, spoločenské a ekonomické problémy. Vysoká inflácia a vysoké úrokové sadzby ťažko doľahli na obyvateľstvo.

Sily spájajme a územia si rešpektujme.