Mesiac: február 2024

Hnojometi a hnojožrúti.

Hneď v úvode si ujasnime fakty. Tretina ľudí je zlých, tretina vyslovene zlých a tretina ako tak dobrých. Tu máte odpoveď na to, čo vidíte okolo seba.

Zlý človek vyslovene prahne po hnoji, čiže negatívnych správach, v ktorých je niekto očierňovaný, ohováraný, zosmiešňovaný. Závidí a nenávidí. Výslovnú radosť má z toho, ak sa stane nejaké nešťastie, niekomu sa nedarí. Všetko zlé sa mu počíta.

Je to pre nich strava ako pre hovnivála.

S radosťou budú obhajovať vraha a pedofila a človeka, ktorý zachránil autobus plný detí pred nešťastím, označia za teroristu. Vojnové utrpenie je pre nich elixír šťastia. Čím dlhšie trvá, čím ju môžu dlhšie naťahovať, tým sú upíry spokojnejší. Obete označujú za vrahov a z vrahov robia hrdinov.

Pre hnojožrúta je snežienka krásna a má cenu, len keď ju požuje krava, prejde jej cez tráviaci trakt a následne takto spracovaná vychádza z denného periodika. Pozor! Pod kravou nemám na mysli nejakú šéfredaktorku alebo iný zapálený žlčovod. Viete, ono je tu mnoho takýchto zatrpknutých indivíduí, ktoré vinia za svoj trpký život Slovensko a Slovákov, pričom si neuvedomujú, že oni sami sú zdrojom žlče, ktorá im strpčuje život. A takto sa postupne zavŕtavajú hlbšie a hlbšie, až sa prepadnú do šialenstva a zúfalstva. Žiaľ bez toho, aby si to uvedomili sa z toho nevymotajú.

Hnojožrúta nepresviedčajte o dobre, pravde a spravodlivosti. Načo? Veď on baží po nespravodlivosti, neprajnosti a škodoradosti.

Hnojometi vedia, že tu majú verných hnojožrútov, ktorí netrpezlivo čakajú na ich výkaly. Je to symbióza, ktorej spoločným záujmom je hnoj. Je to pre tento svet úplne prirodzené. Médiá vedia, že táto masa nečaká na pravdivé informácie, ale na škodlivé, deštruktívne a negatívne správy.

Ak si dlho v soli, staneš sa soľou a ak si dlho v hnoji, staneš sa hnojom.

Normálny človek prirodzene rozlíši pravdu od klamstva a dobro od zla. Nemôže sa pomýliť a nikto ho neoklame.

A po čom ty túžiš?

To, čo sa deje v Gaze je príšerné. Je to dôkaz úpadku ľudskej rasy na tejto planéte, ktorá nie je schopná a nemá záujem zastaviť tieto zverstvá.

Títo netvori majú podporu netvorov z celého sveta.

Obete holokaustu, Slovania, Židia, Cigáni a iné národy, národnosti a etnické skupiny, sa v hrobe obracajú.

Toto nepáchajú praví, čistokrvní Židia, ale ľudská spodina.

Ľudia sú vyháňaní z domovov, vraždení, zbabelo vraždení na úteku, prebieha ich genocída a likvidácia.

Pane Bože, zastav prosím túto neprávosť a zmeť Faraóna a jeho vojská do mora tak, ako za čias Mojžiša.

Amen

Kto ho tam ponára? Slováci.

Skúste hádať, čo sa premietne v hlave priemerného Slováka, keď zbadá úspešného človeka, napríklad v novom, zaujímavom a nevšednom aute. Ak ste tipovali, že ho označí za zlodeja a mafiána, tak ste uhádli. Je to tá prvá vec, čo ho napadne, okrem toho, že sa mu v hlave vzbúria tie jediné dve mozgové bunky, ktorými disponuje a zaleje ich zlosť a závisť.

Čo nosí v tej sprostej hlave? Čo sa mu v nej odohráva? Kto to vie? Nevadí, keď mu zdochne koza, hlavne, že zdochla aj susedovi. Najlepšie by bolo preňho, keby všetci jazdili na šedých, hrdzavých škatuliach. Vtedy by mu bolo najľahšie na duši.

Netvoríme, nezlepšujeme a nesnažíme sa, radšej neprajeme a závidíme, a preto to tu tak šeredne vyzerá.

Normálneho človeka úspešní ľudia inšpirujú a pekné veci akéhokoľvek druhu nadchýnajú. Sú preň motiváciou. Netvrdím, že je najväčším šťastím mať všetko na svete, ale každý človek sa môže pousilovať a o veci, ktoré mu stoja za to, zabojovať. Niečo dosiahne a niečo nie. Nič sa nedeje. Nemusí preto zostať zatrpknutý.

Formy a prejavy ventilovania frustrácie sú rozmanité. Zlodej kričí chyťte zlodeja.

Ukážkovým reprezentantom závistlivcov a hlupákov, je istý pán Hašek. Ako športovca som ho mal rád a dosiahol v živote excelentné výsledky. Keď som ako chlapec chodieval na hokej, tak dokonale divákom brnkal na nervy a tí ho častovali urážlivými pokrikmi “Hašek-šašek“. Nie som za takéto prejavy, ale asi na tom niečo bolo. Teraz sa tento pán stavia do role sudcu a rozhoduje, kto by mal hrať hokej a kto nie. Nejaké dôvody si na to vymyslel.

Ale skutočnosť je taká, že hlavným motívom je závisť, hlúposť a nenávisť.

To som si pre hlavnú postavu odbehol do susedného Česka, ale vráťme sa naspäť domov. 

Ako sa k moci dostal Matovič?

Krvilačnému ľudu sľúbil, že pochytá všetkých zlodejov. Debilom bolo pri tom jedno, že pod zlodejmi myslel aj ľudí, čo zarobili poctivo.  No a tak ho zvolili. A čo urobil on? Na hulváta nás všetkých oholil. Zaslúžili sme si niečo iné? Nezaslúžili. Okrem toho, že je to bezcitný hlupák, tak má nos na bezcitných hlupákov. Prečo by ľudí neošklbal, keď sú nespravodlivá svoloč.

Ako chceme ďalej žiť?

Máte pocit, že tu nič nefunguje, veci sa neriešia, spoločnosť stagnuje, ľudia melú z posledného a zo zotrvačnosti a je len otázkou času, kedy sa to odzrkadlí na ich zdravotnom stave?

Ak áno, tak je najvyšší čas sa nad tým zamyslieť a skúsiť nájsť riešenie na túto zdanlivo neriešiteľnú otázku, kým nie je neskoro.

My si určujeme podmienky v akých existujeme. Ak máme pocit, že okolo nás panuje neistota a chaos, tak tento stav iba odzrkadľuje náš vnútorný svet. Sme sa vôbec schopní na chvíľu zastaviť, zhodnotiť situáciu a zadefinovať akým smerom pôjdeme ďalej?

Pozrime sa na to, ako vyzerá informačné a názorové pole. Je chaotické a rozbité na šrot. To nie je náhoda, ale zámer. Zámerne sa vytvára situácia, kedy sa skôr vyzdvihujú rozpory a konflikty. Do toho sa zamiešavajú bulvárne hlúposti a dopravné nehody. Naoko sa rieši šport a počasie.

Spoločnosť sa nezjednocuje na základe spoločných záujmov, ktoré sa týkajú väčšiny jednotlivcov. Mali by sme si stanovovať priority. Nemali by sme existovať bez plánov a vízií. Na začiatku sa vôbec nemusí jednať o nejaké veľkolepé projekty.

Problémov na riešenie je milión, ale uvediem jeden, ktorý sa týka všetkých. Pozrime sa v akom stave sú chodníky a cesty v našich mestách. V niektorých prípadoch je to katastrofa a hanba. Sú doslovne v havarijnom stave. To sa vážne občania jednej obce nemôžu zjednotiť a presadiť to, aby vyzerali tak, ako v civilizovanom svete? Kladieme na to dôraz, alebo nám to je jedno, pretože sú na programe dôležitejšie veci? Ale takto môžeme pristupovať ku všetkému. K nemocniciam, školám, atď…

Nech sa jedná o viac alebo menej dôležitú otázku, úlohu, tak je dôležité, aby sa ľudia vedeli stretnúť a nájsť spoločné riešenie. Sami si odpovedzte, že či to takto funguje, a ak nie, tak preto tu mnohé veci takto podobne vyzerajú. Tie cesty, ktoré tu máme denne pred očami, nám to budú pripomínať.

Realitu našej deravej aktivity.