Mesiac: január 2023

Judáš predal hlavne svoju dušu. To najcennejšie, čo človek má. Vie, že koná proti svojmu svedomiu, ale túžba po hmote je magická sila, ktorá ho opantala a nevie sa spod nej vymaniť.

Predáva svoju vlasť, rodinu, ľudí. Za peniaze ich poškodzuje.

Postupne, ako stráca dušu, sa stáva šialeným a tým šialenstvom začne nenávidieť hlavne seba. Svoju vinu a frustráciu sa snaží zvaliť na okolitý svet, na iných ľudí. Lenže to nepomáha a on sa po špirále svojho zúfalstva rúti do záhuby.

Judáš zostal vyprahnutý, prázdny ako zombie.

Leží pod stromom, ku ktorému už nepatrí, už sa nevie vrátiť späť, postupne chradne a vysychá.

Ako odpílený konár.

Je to celkom úsmevné, ako sa v našej živočíšnej ríši založenej na plnom bruchu, prejavujú tie najvyššie hodnoty akými sú priateľstvo a láska.

Výstižnejšie sa to ani nedá povedať, ako porekadlom. Láska ide cez žalúdok a priateľstvo cez bankový účet.

Väčšina socialistických kádrov bola zamilovaná do predstaviteľov sovietskej éry. Písali o nich oslavné ódy v novinách. Na 1.mája pochodovali v prvých radách. Zanietenci z celého spektra spoločnosti. Išli sa s nimi vyobjímať a vybozkávať takým spôsobom, až mám podozrenie, že išlo o skutočný pôvod LGBTI hnutia. Stavali pomníky, ktoré dnes rúcajú.

Ako mávnutím čarovného prútika sa teraz tí istí bozkávajú s tými, čo Sovietsky zväz nenávidia. A opäť je to uvedomelá masa horlivcov, zapálených až do posledného dolára. A po dolároch príde čo? Čínsky yuan alebo opäť rubeľ?

Ako si to vysvetliť? Iba tým, že sú.

PLEVEL

Obrovské množstvo ľudí, ktorí dali svetu na známosť, že chcú a rozhodujú o svojich veciach sami. Majú svoj rozum, odvahu a nepotrebujú nikomu skladať účty. Rozhodujú sa podľa vlastného svedomia, ktoré ich naviguje čo je správne a potrebné. Ak vidia, že sa veci dejú nesprávne, nespravodlivo, tak ich chcú napraviť. Sú slobodnejší, ako tí čo sa nazývajú vládcovia, ale pritom musia poslúchať ako pes na reťazi.

Aj mnohí otroci odchádzajúci zo zajatia v Egypte šomrali, lebo im bol život v otroctve pohodlnejší, mali svoje funkcie, dostávali almužnu a robili si svoje kšeftíky. Čo na tom, že občas dostali ranu bičom, hlavne že mohli rany bičom rozdávať vlastným súkmeňovcom. Taká je otrocká myseľ. Bojí sa slobody, lebo sloboda je rozhodovanie a zodpovednosť. Stačí jej kosť hodená zo stola. Trvalo 40 rokov, kým sa im to v hlavách nezrovnalo a nedošli do zasľúbenej zeme.

Politici, úradníci alebo manipulátori a ich poskokovia, či domáci alebo zahraniční, robia len to čo im ľudia dovolia. Kto sa postaví proti vôli takejto presily, ten si zláme väz.

Takisto, ako vo filme Sedem statočných, postupne sa pridajú ďalší, naberú odvahu, získajú optimizmus, zabojujú za seba.

A túžba po slobode zvíťazí.

Žitie je rozhodovanie. Neustále, kontinuálne. Je to proces zachovania, ochrany a rozvoja života. Za akýmkoľvek rozhodnutím dneška, nasleduje rozhodnutie zajtrajška. Každé nové rozhodnutie závisí od kvality predchádzajúcich. Ak zotrvávam v pasivite, tak schopnosť rozhodovania strácam.

Systém, že zvoľte mňa, ja to za vás rozhodnem a urobím, alebo ja som ťa zvolil, tak sa o mňa postaraj a ja už nemusím nič robiť, je systém pre vola a nie pre človeka rozumného, rozhodujúceho sa.

Musíme sa ako ľudia v rozvíjať, hľadať riešenia, ktoré nás posunú dopredu. Každý človek má svoje kvality a predpoklady pre jemu optimálne rozhodnutia. Ak sa tejto možnosti vzdáva, či už z pohodlnosti, strachu alebo čohokoľvek iného, tak hlúpne a stráca svoju životaschopnosť. Preberanie názorov iných, skrývanie sa za názor skupín bez vlastnej analýzy, je cesta do záhuby. Technológie nám môžu pomáhať ale konečná voľba, ak sa chceme nazývať ľuďmi, musí zostať na nás. Inak začneme mentálne upadať a zanikať individuálne, ako aj celá spoločnosť.

Súčasný stav je výsledkom našich rozhodnutí. Aj nezáujem a pasivita je rozhodnutie v zmysle, je mi to jedno, robte si so mnou čo chcete. Môžete ma aj zjesť. Aktuálne rozhodujeme o mnohých existenčných otázkach. To predsa nemohlo nikomu, kto má ešte štipku rozumu a záujmu, uniknúť.

Volíš nebyť, keď si nevoľníkom.

Sloboda spočíva v slobodnom prejave. Premyslím, rozhodnem sa a vykonám.

Teraz máme príležitosť rozhodnúť o vplyve občanov na chod štátu tým, že budeme môcť vymeniť politikov, ktorí nekonajú v súlade s našou slobodnou vôľou a predstavou. Hlas ľudu, hlas boží.

My Slováci, ako národ, ktorý má vlastný štát získame nástroj, ktorým môžeme ovplyvňovať náš osud.

Koľko ľudí na svete disponuje tým čo máme my? Vážime si to? Padlo nám to z neba. Nemusíme o slobodu bojovať v zákopoch a na barikádach so zbraňou v ruke.

Na našej ceste je to len jeden krok, ale veľmi dôležitý . Máme možnosť, ktorá sa môže a nemusí opakovať. Ak aj neskôr príde, už budú podmienky iné. Skôr ťažšie ako ľahšie. Tých dôležitých krokov nás čaká ešte veľa, ale pre každého je najťažší ten prvý. Keď sa raz dieťa rozbehne, už ho nedobehnete.

Stačí sa zdvihnúť, vykročiť a povedať.

Chcem byť sám sebe pánom.

Veríte, alebo neveríte? Je to utópia? Nie je.

Každý úmysel jednotlivca pre spoločnosť sa počíta. Ku každému úmyslu patrí aj praktická realizácia, ktorá je pre jednotlivca v danej veci možná. Ak človek na základe dobrého úmyslu vykoná akciu, bez ohľadu na to či je úspešný alebo neúspešný, tak získa skrytý benefit, ktorý sa mu prejaví v niečom inom. Či individuálnom alebo spoločenskom, ale v takom, z ktorého bude mať osobný prospech. Povedzme, niečo ako spoločenská hra na body. Tento mechanizmus je skrytý, aby nemotivoval ľudí uvažovať vypočítavo. Aj keď čistý egoista by sa na to nevedel a ani nechcel naladiť.

Všetci za jedného, jeden za všetkých.

                                                         

Hlavným zmyslom existencie štátu, je rozvoj obyvateľstva žijúceho na jemu určenom území.

Všetko je podriadené tomuto účelu. Takže aj existencia štátu je podmienená plnením tejto funkcie.

Za týmto účelom je vybraná skladba obyvateľstva, poloha, veľkosť, prírodné zdroje, klimatické podmienky. Štát má zodpovedajúce štátne symboly, politické usporiadanie, medzinárodné zaradenie, mocenskú a vládnu štruktúru.

Všetky tieto nástroje sú optimalizované na spomínaný rozvoj spoločnosti. V priebehu času dochádza k zmenám a tie môžu znamenať progres alebo regres.

Ľudia by pre progres mali všetky záležitosti riešiť čo s najlepším vedomím a svedomím. To čo dosiahli sa posudzuje niekde inde a niekým iným. Je to objektívne posúdenie, ktoré sa skladá z milióna rôznych faktorov.

Vnímaví ľudia sú schopní rozlišovať či sa spoločnosť uberá tým správnym smerom. Je k tomu celý rad indikátorov. Miera slobody, suverenity, ekonomické ukazovatele ale aj životné prostredie a mnoho iných.

Takže ak nechceme prísť o štát, tak sa začnime oň starať.

Teším sa na Vás pri referende.

                                                                

 Prvý: Obmedzovaním slobodnej vôle iných ľudí. Nespravodlivosť.

Druhý: Nepoužívaním, nevyužívaním slobodnej vôle. Apatia.

Po živote je druhým najdôležitejším darom slobodná vôľa. Tá ovplyvňuje scenár, čiže osud človeka. Všetci by sme mali vedieť, že sloboda človeka končí tam, kde začína sloboda iného. Takže sloboda neznamená, že si môžem robiť čo chcem.

Ten, kto obmedzuje slobodu iných je tyran a ten, čo slobodnú vôľu nepoužíva je mumák.

Slobodu si zabezpečím tak, že svoju slobodnú vôľu využívam hlavne na zachovanie slobodnej vôle všetkých ľudí, vrátane seba.

Ak slobodnú vôľu nepoužívam týmto spôsobom alebo ju nepoužívam vôbec, tak o slobodu prichádzam a stávam sa otrokom. Za používanie slobodnej vôle nepovažujem rozhodovanie o tom, čím si niekto naplní brucho.

Teraz sa skúsme poobzerať okolo seba a posúďme, akým smerom sa uberá sloboda našej spoločnosti. Obmedzovanie slobody prejavu, pohybu, zapájanie do nechcených vojen, okupácia, pochybné green pasy, uhlíkové a iné ekologické nezmysli, rušenie hotovosti salámovou metódou, ekonomické a sankčné otroctvo, zdravotnícke obmedzovanie, genderová tyrania.

Slobodne si zabezpečme slobodu.