Už stačilo pán Kissinger

Pri príležitosti Vášho významného jubilea Nám prajem, aby ste už dali svetu pokoj. Zrejme ste si nevšimli, že nikto nestojí o vaše toxické rady. Svet je vďaka vám, aj iným vašim rovesníkom a kamarátom z mokrej štvrte, hore nohami a na pokraji katastrofy. 

Dosť bolo mŕtvych, zmrzačených, biednych a nešťastných ľudí. Je tu dosť slušných a rozumných ľudí, ktorí to zvládnu lepšie. Ale ak chcete, aj napriek vysokému veku, byť aj naďalej aktívny, tak by ste mohli postaviť na nohy povedzme taký zdevastovaný a vyľudnený Detroit. Toto mesto je predobrazom toho, ako by vyzeral zakrátko celý svet, ak by ho riadili ľudia ako vy. No možno aj horšie.

S úctou. Lepšia budúcnosť.

Majstrovstvá bez majstrov, sú ako vianočná kapustnica bez kapusty

IIHF. Piaty útok Zapadákova.

Komentár z priameho prenosu úvodného stretnutia majstrovstiev handicapovaného sveta v hokeji, medzi Ruskom a Zapadákovom:

Ešte sa ani prvý zápas turnaja nezačal, a piaty útok Zapadákova v zložení potkan, líška, skunk, zmija a hyena zaútočil zozadu a vyradil jedného z najväčších favoritov turnaja. Tento zákerný ťah je špecialitou západnej školy, vďaka ktorému sa jej podarilo už mnohokrát dosiahnuť výrazných úspechov.

Gratulujem všetkým, ktorým sa z toho nezdvíha žalúdok.

Športu zdar a peniazom zvlášť.

Poznámka: IIHF je akože medzinárodná hokejová federácia so sídlom v Zürichu.

Západný svet žije na dlh. Krach je neodvratný

To nejde donekonečna. V jednom momente vám nikto nepožičia a čo potom? Európa aj USA si zvyknú dotlačiť peniaze bez hodnotového krytia, čím samozrejme strácajú na hodnote. Doteraz to ostatný svet kompenzoval tým, že za tieto papieriky dodával reálne hodnoty v podobe produktov a surovín, čím na to samozrejme doplácal poklesom životnej úrovne.

Minieme viac, ako zarobíme. Vládam, ale ani ľuďom to nepríde nijako zvláštne. Žijeme na prehlbujúci sa dlh, ktorý naberá ozrutných rozmerov. Míňame na zbytočnosti, nezmysly a nehospodárne s tým, že to niekto za nás vyrieši. Kto a prečo by mal? Za to, čo by mohlo stáť milión, zaplatíme desať. Neodbornosť, lajdáckosť a nepoctivosť. Potom nemáme na mosty, cesty, nemocnice alebo školy. Minimum investícií, ktoré by sa časom zúročovali.

V momente, keď vám už nikto nepožičia, lebo vie, že mu to nevrátite ani za desať životov, alebo nič nepredá za vaše zdevalvované peniaze, nastáva kolaps. Sme v pasci. Veriteľ si s nami potom môže robiť čo chce. Sme v jeho područí. Môže si človek požičať na dom a nesplácať? Nemôže, lebo oň príde, alebo musí pristúpiť na nejaké podmienky, ktoré sú pre neho nevýhodné. Stane sa závislým. Životná úroveň prudko klesá, a zároveň prichádzate o samostatnosť, slobodu, ale aj štát.

Jedine, že by ste niekomu namierili hlaveň na hlavu a ozbíjali ho. O to sa aktuálne hrá na Ukrajine. Hop alebo trop. Tento bezútešný stav sa rozhodli riešiť vojnou, starým zaužívaným spôsobom, ale tentokrát šliapli na hrable a rana do čela bude fatálna. Prehnitý a zmľandravený západ toho už nie je schopný. Zaostáva technologicky, produktivitou, morálne a aj duchovne. Vedia, že dohoda o mieri je pre nich koniec, a preto vedú  túto totálnu vojnu, ktorá znamená sebadeštrukciu a…

Pád západnej ríše

Primitívi poslali rádioaktívnu muníciu

Nemôžem napísať opice, lebo by som ich urazil. IQ opíc a hlavne cit je na podstatne vyššej úrovni. Keď pán Boh rozdával rozum a svedomie, tak zaspali, lebo boli ožratí z whisky.

To je tá high society ku ktorej sa hlásime, ktorá je nám vzorom? Ktorej naša primabalerína s úsmevom kyslej smotany, chodí umývať zadky a pritom citlivo vníma neskonalé šťastie.

Komu to akože má pomôcť? Jedine niekomu s ochudobneným mozgovým potenciálom. Na stovky rokov zamorené územie rádioaktívnym prachom a žiarením, uhynuté zvieratá. Zdegenerovaní novorodenci, zdecimovaná pôrodnosť, nádorové ochorenia, rakovina, umieranie v ukrutných bolestiach.

Už teraz konzumujeme plesnivé obilie zamorené pesticídmi. Nie je to dostatočný signál na to, aby sme sa zobudili? Nevie snáď niekto, čo sú jadrové zbrane, neuvedomuje si to? Budeme potom jesť rádioaktívne potraviny? Zdravých nebude dostatok.

Čoho sa ešte dožijeme? Alebo nedožijeme?

Každú vládu porodila predchádzajúca

Ak to ešte niekto nepochopil, tak mu chýba sebareflexia a je nepoučiteľný. Je zbytočné sa rozčuľovať že je retardovaná a nedonosená. Je to produkt celej spoločnosti. Jej prístupu, záujmu, aktivity, zodpovednosti, poctivosti a v neposlednom rade znalostí a profesionality.

Normálna spoločnosť by si nikdy takéto niečo nezvolila. Nielen túto, ale aj predchádzajúce. Aká spoločnosť, taká vláda. Stačí sa pozrieť okolo seba.

Katastrofa na každom kroku.

Ponúknite ľuďom slobodu. Ukrižujú vás

Ľudia nechcú slobodu, bránia sa jej zubami nechtami. Sloboda je rozhodovanie o sebe a zodpovednosť. Na koho by sa potom mohli vyhovárať, hádzať vinu za zlyhania a neúspechy.

Preto potrebujú otrockú štruktúru moci. Tí, nad nami nech rozmýšľajú a rozhodujú, na nich môžeme potom frflať a nadávať, a ideálne ak je niekto aj pod nami, ktorého môžeme sekírovať a taktiež nám poslúži ako fackovací panák, kvôli ktorému sa nám niečo nepodarilo.

Týmto sa nachádzame na území nikoho, veci sa nehýbu dopredu, ale my nevieme prečo sa stav všetkého zhoršuje. Čakáme na to, kedy to už niekto rozhodne, kedy sa veci vyriešia, pozeráme okolo seba a tí druhí robia presne to isté.

Ak bol niekto mumákom ako bežný občan, tak bude mumákom aj v riadiacich štruktúrach. Tiež bude čakať na radu alebo príkaz od niekoho. Doma mu na to stačila manželka alebo maminka, ale v riadení štátu sa už nevyzná. Alebo žeby áno?

A takto tápeme a potápame sa. Topíme sa v kotlíku a ten ktorému to vyhovuje…

Nám pod kotlíkom prikuruje.

Zomrel klaun, nech žije klaun

Je to neuveriteľné, koho sú dnes ľudia schopní považovať a uznávať za autoritu. Bezcharakterný odpad, ktorý prepadol sitkom Darwinovho výberu najsilnejších tým, že ostatných potenciálnych protivníkov otrávil a pozabíjal.

Darwinova zvrátená teória, ako ospravedlnenie páchaných zverstiev. Nie náhodou bol členom ich spoločnosti.

Nebol vyzbrojený cnosťami, ale podlosťou a zákernosťou. V žilách mu nekoluje kráľovská krv, ale potkania. Tak ako k moci prišiel, tak si ju aj udržiava. Bezcitne vykorisťuje, týra a vyvražďuje tam, kde mu jeho chápadlá a jeho potkania družina dosiahnu. Vred v ktorom sa hromadí hnis, koncentrácia zla. Dozrel čas na to aby praskol a zem sa očistila.

Potkan zostane potkanom.

Keď je Fínom dobre, idú sa šmýkať na ľad

Dlhé roky pohodového života, jediným vážnejším problémom bolo rozptýlenie počas dlhých zimných večerov. Takto tráviac čas radovánkami sa ani nenazdali a v ich blízkosti vyrástol zo zeme démon. Síce im nič nerobil ani neurobil, okrem toho že s nimi obchodoval a dodával im suroviny, ale napadol ich suseda. A to ich samozrejme nemohlo nechať chladných. To, že ten koho napadol, mal dlhé roky budovanú armádu, každý druhý vojak mal na sebe vytetovaný nejaký fašistický znak, najlepšie na čele a občas, asi tak 5 krát denne zabili nejakého civilistu, si jednoducho nevšimli. Proste v správach to nedávali a viete, tam na severe občas zamrzne internet.

Nie je dôležité načúvať svojmu zdravému rozumu, ale na rozmýšľanie tu predsa máme autority. Veď si ich platíme, tak nech niečo robia. Problémom je, že ich platí ešte aj niekto iný, a určite lepšie, no tak robia pre neho a nie pre obyvateľstvo.

Jednou z nich bola takzvaná premiérka, na výslní žiariaca postpubertálna koza, ktorú rozpáli jedine pohľad na bankový účet v kombinácií s trávou, inak je chladná ako kanálový poklop počas najtuhšej helsinskej zimy.

A takto dostal národ spásonosnú myšlienku, že sa zmení na krajinu tisícich základní, lebo im tie jazerá už začali rásť hore krkom. Nuda, samá voda, lepšia bude krv.

Zaujímavé je, že máme v obľube podobné športy.

Nestačila nám malá, tak máme veľkú hanbu

Keď si ženatý vrabec nahovára, že zbije medveďa, lebo sa kamaráti s vypĺznutým jastrabom. Jediná činka, ktorú kedy zdvihol, bola hranolka zhodená zo stola v McDonalde. Jastrab by sa do tej bitky nikdy nepustil, pretože má aký taký pud sebazáchovy, lepšie povedané strach, a preto do toho hucká zmyslov a rozumu zbaveného nešťastníka.

Zapára do medveďa, provokuje, šťuchá doň a vedie silácke reči. Medveď má pre vrabčiačika úbožiačika pochopenie, ale keď mu začne zúrivo ďobať do oka, tak zdvihne labu a jemným mávnutím uzemní vrabčeka ako naše Migy.

Takto dokaličený a od hlavy po pazúriky ofačovaný má teraz dostatok času popremýšľať o svojej roztopašnosti. Chvíľku to zas potrvá, kým bude môcť opäť napínať vrabčacie svaly pred vrabčicami.

Kto nemá v hlave, má na nej obväzy.