Premiérova návšteva Ukrajiny? 3-krát N

Nebezpečná. Neužitočná. Nedôstojná.

Vysvetlím prečo:

  • Nedôstojná. Pre Ukrajincov sme piate, lepšie povedané dvadsiate kolo u voza. Nemajú nás za nič.  Našu pomoc považujú slušne povedané ako kvapku v mori. Prehajdákali miliardy, tak čo im my môžeme poskytnúť? Spoluprácu? Oni nespolupracujú, len využívajú.

Zakorenená pýcha, ktorá ide ruka v ruke s hlúposťou. Lenže po pýche nasleduje pád.

  • Neužitočná. Pýtam sa, že načo je dobré jednať s ľuďmi, ktorí o ničom nerozhodujú a za ktorých ťahajú nitky všade inde, len nie na Ukrajine? Nestačí nám skúsenosť s našou prvou aj poslednou dámou? Názory, pripomienky, žiadosti a sťažnosti občanov jej boli ukradnuté a cynicky ich ignorovala. Bolo to ako hádzať hrach na stenu alebo ste sa mohli hádzať o zem aj vy, ale ona aj tak urobila alebo prečítala to, čo jej prikázali. Cudzí názor predniesla s pátosom a tvárila sa pri tom múdro ako sova Hedviga.

Niekto sa učí na vlastných chybách a skúsenostiach a iný je nepoučiteľný.

  • Nebezpečná. Ísť len tak do krajiny, z ktorej občas preletí balistická raketa do susednej a v ktorej má aj prezident pre istotu zbalené kufre, aby mohol v pravý čas zmiznúť, mi príde ako dosť premrštený zmysel pre dobrodružstvo. Jediný, kto vám tam môže dať akú takú záruku bezpečnosti, sú Američania, respektíve tí, čo sú za nimi. Takže o čo tu ide? Veď dnes je Slovensko pre Ukrajinu bezvýznamná krajina. To, čo my vieme zablokovať, sme videli v prípade Švédska a jeho vstupu do NATO. Zašúchali sme nohami a bolo dohlasované.
  • Okrem toho, ak by niekto chcel a mal záujem premiéra zlikvidovať, tak viac ako Ukrajinci by to mohli byť tí, ktorým zavadzia na Slovensku. O čo jednoduchšie by to pre nich bolo práve tam.

Takže ísť tam je hlúposť, snažiť sa tam niečo dosiahnuť je ešte väčšia a dostať záruku bezpečnosti od hadov, je kardinálna.

Potláčaním individuálnosti prekvitá individualizmus

Každý človek sa rodí ako individualita, ktorá má unikátne schopnosti a vlastnosti. Týchto schopností a vlastností je milión. Človeka neviete charakterizovať len na základe jednoduchého rozdelenia, tak, ako je to dnes vo zvyku. Ku týmto danostiam sa ďalej pridružujú vplyv prostredia a dynamika dejov, ktoré opäť vytvárajú nekonečné množstvo kombinácií a variácií.

Každý má svoj vlastný Everest, ktorý vie zdolať. Ak chce.

A teraz sa skúsme zamyslieť nad tým, čo sa s touto individuálnosťou človeka deje od narodenia a ako ju rozvíja alebo utlmuje. Dieťa sa rodí do prostredia, ktoré ho začne ihneď formovať. Formujú ho takým spôsobom, aby sa zmestil do rovnakej krabice od topánok a fungoval podľa presnej šablóny ako ostatní.

Dieťa je už od útleho veku manipulované a je deformovaná jeho osobnosť.

Nemám na mysli výchovu a vzdelanie, ktoré človeka učia fungovať a koexistovať s inými ľuďmi v spoločnosti. To je všetko v poriadku. Človek nemôže vyrastať ako samorast a analfabet.

Mám živo pred očami dramatický výraz učiteľa na základnej škole, ktorý vyjadruje svoje zhrozenie, pohoršenie a nespokojnosť, že žiakovi nejde dobre geometria a prírodopis. To, že je to malý Mozart, bolo preňho zanedbateľné, pretože bol hluchý ako poleno. A preto sa malý génius začal drilovať to, čo ho vôbec nebavilo, a na to čo miloval, nemal vôbec čas.

U človeka a hlavne detí, treba tieto schopnosti identifikovať a nechať im priestor na rozvoj.

Každá vlastnosť človeka je na niečo dobrá aj keď sa čisto vytrhnutá z kontextu, nemusí tak javiť. Uvediem príklad. Tvrdohlavosť. Poviete si, že spolupracovať s tvrdohlavým človekom je nič moc. Ale ak túto vlastnosť spojíte s húževnatosťou, vytrvalosťou, odvahou a rozumom, tak pre takého človeka neexistuje hora, ktorú by nezdolal.

Deti by mali mať rozloženie časového priestoru tak, aby sa 60 % venovali povinnostiam a 40% im zostalo na rozvoj individuálnych schopností, čo sú v podstate tiež užitočné povinnosti.

Dnes majú všetky deti stanovené rovnaké osnovy, ktoré im zaberú 90% času aj energie a na nič iné im už nezostáva. Sú posudzované podľa univerzálnych noriem a kritérií, ktoré sú postavené na pochybných hodnotách, do ktorých sa prirodzený človek nemôže vôbec napasovať, čiže v očiach spoločnosti zlyháva, je podpriemerný, slabý a neschopný. To, že ho učia a nútia do niečoho na čo nemá bunky, a že je génius v úplne niečom inom, nikoho nezaujíma.

V dôsledku tohto procesu sa zo spoločnosti vytráca čaro rozmanitosti, kreativity a stáva sa z nej beztvará, fádna, šedá hmota, kde sa presadí len ten, kto sa najlepšie zaradí do prúdu. Takto nie je nikto výnimočný a individuálne schopnosti sú nahrádzané individualizmom, ktorý spoločnosť rozdeľuje.

Individualizmus je nezdravý spôsob presadzovania sa, založený na egoizme, kedy človek nie je sám sebou a stáva sa stále viac závislý na vonkajšom prostredí. Takáto spoločnosť je ľahko manipulovateľná, ovládateľná a to hlavne strachom. Vzniká stádovitosť a kto nejde s davom, je rôznymi spôsobmi dehonestovaný a zo spoločnosti vylučovaný. Ľudia sa boja prejaviť a vysloviť svoj názor, a takto sa úpadok a kríza postupne prehlbujú.

Ľudia v snahe presadiť sa, kopírujú pochybné vzory, nasledujú idei a presadzujú vykonštruované ideály, za ktorými vidia prospech a zabezpečenie svojej existencie. Darmo ich môžete presviedčať o niečom inom a čudovať sa, prečo vás nechápu. Nechcú, lebo peniaze a úspech.

Elektronický obojok patrí majiteľovi a nie psovi

Pes má inštinkty a majiteľ by mal mať rozum a ešte aj cit. No nie vždy to tak býva a mnohokrát nemá ani rozum a ani cit.

V jednom malom malomeštiackom meste na jeho okraji, žije jedna podarená rodinka. Takí zakuklení, egoistickí malomeštiaci. Hrajú sa na smotánku a pritom im slama trčí z gumákov.

Sú doslovným nebezpečenstvom pre susedov, pretože sú schopní vypúšťať žumpu na ulicu, podotýkam asfaltovú ulicu, alebo jednoducho len tak prehodiť susedovi pár balíkov odpadu cez plot.

Pán gróf aj s jeho veľrybou princeznou si užívajú víkendové  seansy pri bazéne, ktoré sa nezaobídu bez hlučnej hudby z rádia, kvôli ktorej sa zase dobre nepočujú, aj vzhľadom k ich už vyššiemu veku, a ak si chcú niečo povedať, tak po sebe patrične ziapu ako pastieri.   

Jedného dňa si zakúpia tepelné čerpadlo. Skúste trikrát hádať kam ho namontujú. Nenamontujú ho pred svoje dvere do obývačky, pretože je pochopiteľne hlučné, ale namontujú ho za dom, kde ho nepočujú, ale kde ho má sused rovno pred obývačkou. A sú so sebou a pre nich výhodným riešením nadmieru spokojní. Čo je ich po druhých. Ak mu sused navrhne, pričom nemusí, že mu prispeje na prekládku, tak súhlasí a sľúbi že tak urobí, ale nakoniec z toho nič nie je. Čo by ste čakali od mumáka.

Už desať rokov majú nenápadne na strome namontovanú kameru, namierenú smerom na susedov. Takto sú v bezpečí a majú všetko pod kontrolou, aj keď susedom sú oni úplne ukradnutí. Normálne spávajú do desiatej, ale ak niekto naokolo vyjde o šiestej ráno na záhradu, tak vzápätí sa do troch minút zjaví vonku aj sused, ktorého chtiac nechtiac vykúri z postele jeho fúria, aby skontroloval situáciu, či ju náhodou niekto nechce uniesť. Otázka znie, kto by ju vôbec uniesol? Bezprízorne behá po dvore so zalepenými očami, čím dáva najavo svoju prítomnosť. To, že zasahujú niekomu do súkromia ich netankuje.

Čo môže človeka lepšie reprezentovať, ako jeho vzťah ku zvieratám. V obave o svoj milionársky život a hrdzavý fúrik na dvore, si kúpia hneď dvoch štvornohých strážcov. Normálny človek si kúpi normálneho psa a nenormálny takého, čo najviac zodpovedá jeho povahe. V tomto prípade zúrivca, ktorý na každého okoloidúceho cerí zuby, hlasno šteká a najradšej by ho roztrhal, ako jeho majiteľ. To, ak by išiel niekto okolo nich s kočíkom a v ňom spiacim dieťaťom, by bolo absolútnym rizikom, pretože ak by sa na nich vyrútil tento zúrivý pes, tak dieťa by utrpelo šok, doživotnú traumu a rodič s ním.

Lenže tu narazila kosa na kameň a rev tohto od prírody urputného strážcu teritória, začal pána a pani veľkomožných znervózňovať, pretože sa určite kvôli nemu nevyspali. Tak mu jedného dňa nasadili elektronický obojok. A vždy, keď pes začal hlasno štekať, dostal elektrický šok. Bol z toho pochopiteľne zmätený a celkom sa mu zrútil jeho psí svet. Nechápe, čo sa to s ním deje a prečo nemôže nasledovať svoje inštinkty. Ľudia majú síce pokoj, už ich neterorizuje, ale pes je nešťastný.

Pes je pes, a to, akého si vyberiete a ako ho vychováte, je na vás.  Dôkladne zvažujte aký druh bude pre vás vhodný. Je to živý tvor, ktorý cíti a má vrodené inštinkty. Okrem toho treba psovi venovať čas a opateru. Nenechať ho žiť na dvore ako nezaopatreného tuláka. Nech vám je pre radosť a nech je šťastný.

Ak si niekto vyberie nevhodného psa, ktorý je pre okolie rušivý alebo nebezpečný, tak riešením nie je elektronický obojok, ktorý spôsobuje psovi traumu a bolesť. Je to týranie zvierat. Potom je lepšie psa niekomu venovať do vhodnejšieho prostredia a zaopatriť si iného alebo žiadneho, ak ku zvieratám nemá vzťah.

No a čo dodať na záver k tejto “podareno-nepodarenej“ dvojici. Môže sa jednať aj o chorobu manickej depresie. Je to v dnešnom konzumnom svete úplne bežná choroba. Až by som ju nazval civilizačnou. Ľudia trpia rôznymi psychickými poruchami, paranojou, vo všetkom vidia svoje ohrozenie, ale pritom sú oni sami voči okoliu egoistickí a nebezpeční.

Žiaľ s trpiacimi ľuďmi, trpia aj zvieratá.

Psi štekajú a karavána ide ďalej. Protesty plechových zajačikov

Plechového zajačika stačí len kľúčikom natiahnuť, pustiť ho, a ten sa ihneď vydá na pochod a hlasito pri tom bubnuje.

Nemá na to žiaden racionálny dôvod, stačí mu impulz od majiteľa. Niekedy je v skrini odložený aj niekoľko rokov a spokojne tam čaká na ďalší povel. To, že by mu mohol dom padnúť na hlavu alebo ho zachvátiť požiar, mu je ukradnuté. Ani to im nevadilo, že sme boli jednou nohou v epicentre jadrového konfliktu.

On je len jednoúčelový plechový zajačik, ktorý po natiahnutí bubnuje a protestuje, teda vlastne pochoduje. Kovový strojček s plechovým srdcom. Stačí mu kvapka oleja na strojček a kvapka na účet.

Nikdy som nemal predstavu, koľko takýchto zajačikov máme v republike. Až teraz, keď vyšli do ulíc. Rozumiete, že až teraz? Doteraz bolo všetko v poriadku, a preto boli v kľude, lebo im ich majiteľ nedal príkaz. Ich pán bol nad mieru spokojný, pretože miera akou sme strácali slobodu a pôdu pod nohami, bola postačujúca.

Vyjdú do ulíc a nikto nevie prečo. Nájdu si nejaký dôvod, ale to, že za posledné štyri roky bolo takých dôvodov milión a miliónkrát závažnejších, ich netankuje.

Korunku tej celej fraške dáva transparent Fico do basy. To je čo za úroveň? Čo ste boli štyri roky v kóme? Nie, pardon neboli, len vás nikto nenatiahol kľúčikom. Po tom, čo sa ho snažili dostať do basy už aj za domyslené, vymyslené a vykonštruované dôvody, mi to príde ako dôkaz vašej amorálnosti, nekonečnej hlúposti a primitívnosti. Keď máte dôkazy, tak ich vytiahnite a keď nemáte, tak sa správajte slušne, pokiaľ nie ste len obyčajná lúza.

Okrem toho, že napádate niekoho, kto ide postaviť na nohy toto zbúranisko, ktoré nám tu zanechala predchádzajúca anarchistická skupina, tak čo vlastne navrhujete? Aké máte riešenie a koho navrhujete? Hocikoho, na koho ukáže majiteľ kľúčika. Aj keď to bude nemastný a neslaný mumák, čo sa nevie vykoktať, ani zopakovať to, čo mu nadiktujú? Radšej nech ide budovať cyklopruhy a ja si radšej pre istotu kúpim horský bicykel.

Nie, určite sa nedá spať na vavrínoch. Aj keby sa mohlo zdať, že títo kostlivci vypadnutí zo skrine nemajú šancu, tak to netreba podceňovať. A blížia sa nám prezidentské voľby. Boľševické médiá už začínajú ľudom masírovať mozgy a podsúvať, ktorý by bol lepší kandidát, a ktorý má väčšiu šancu. Ani jeden, ktorého tam pasírujete, vy plechové hlavy. Bača z Očovej je schopnejší, slušnejší a čestnejší ako tí vaši.

Nikto netvrdí, že táto vláda je ideálna a bez chyby, ale je to maximum, čo sme v súčasnosti mohli dosiahnuť.

Vládu treba podporovať, kontrolovať aj kritizovať. Ale nie zákerne jej podrážať nohy.

Je dôležité urobiť poriadok. Zatiaľ ubehlo málo času, aby sme videli výsledky. Ak sa niečo podcení alebo zvíťazí politická korektnosť, tak potom príde zemetrasenie, ktoré už môže mať oveľa fatálnejšie následky. Takto sa fungovalo doteraz. Ruka ruku myje a potom to niektorých žiaľ stálo život. Tí, ktorí veci nedotiahli, prehliadali, neriešili, podcenili, tolerovali alebo zobchodovali, nech si spytujú svedomie. Treba rázne, razantne ale spravodlivo.

A už mi len zostáva na záver popriať Vám šťastný Nový rok 2024 a aj pokoj od plechových zajačikov.

Poznámka. Najväčším výrobcom bubnujúcich plechových zajačikov na svete je firma Soros a syn. Najnovší model sa volá plechová Zuzka s ružovými uškami. Kontakt: steel.rabbit@soros.family.us.