Keby si mohol každý dospelý človek vybrať, že sa môže znova narodiť s tým, že všetko čo vedel by mu zostalo, iba všetky nepríjemné, nepekné zážitky a pocity by sa mu vymazali z pamäte.
Fakticky od prvého momentu by musel byť šťastný, na nič by nefrflal, nikoho by neodsudzoval a ničoho sa nebál.
Miloval by život, ľudí, zvieratá, prírodu, zo všetkého by sa tešil a všetko by robil s radosťou.
Ako to teda môžeme dosiahnuť?
VŠETKÉMU A VŠETKÝM ODPUSTIŤ.
Postrachom všetkých strachov je strach zo smrti. Z neho vyplývajú všetky ostatné strachy.
On spôsobuje paradoxne to, že sme smrteľní. Egoizmus je produkt strachu.
Duša je večná a nesmrteľná. Fyzické telo je dočasné a smrteľné. Na ich rozhraní je rozum.
Učí sa a ochutnáva zo stromu poznania dobrého a zlého.
Myslieť môžeme s láskou, najvyššou energiou čím sa stávame duchovnými, nesmrteľnými alebo so strachom, egoisticky čo nás privádza ku kolobehu zrodenia a smrti.
Hmota, matéria z ktorej je aj telo nie je zlá, iba by sme ju nemali radiť pred ducha.
Ak tak robíme, zapredávame dušu a uprednostňujeme smrť pred večným životom.
Opakom jednoty je oddelenosť, individualizmus. Egoizmus sa bráni a bojuje o prežitie svojho Ja.
Obaľuje sa hmotou, mocou a tým sa zhutnený prepadá v hlbinách, kde čaká kým sa úplne nevyčerpá z nadmernej záťaže a utrpenia a duša opäť nevystúpa do výšin.
Môže mať niečo nesmrteľné strach zo smrti?
LÁSKA ALEBO SMRŤ.
Hanba na 1000 rokov. Dlho pripravovaná vojna skončila fiaskom.
Keďže sme dostali na frak, tak ponúkame zmierenie.
Kto nám ešte bude veriť? Nikto. Nemôžeme veriť ani sebe samým.
Uzavrieme prímerie, aby sme sa pripravili na ďalší útok?
Urobíme to čo je pre nás výhodné, lebo niečo potrebujeme, jednoducho obchod. Bez ohľadu na to, ako vyzeráme pred svetom.
Vyzeráme na zaplakanie.
Či je to upečený chlieb, vykopaná jama, vyliečený pacient, alebo namaľovaný obraz. Umenie učiť, odovzdať informáciu, poradiť, alebo poskytnúť službu.
Schopnosť tvoriť je dar, ktorý nám umožňuje sa realizovať využitím rozumu, daností, kreativity, zručností a svojou vôľou urobiť niečo užitočné pre spoločnosť. Vyberme si hlavne prácu, ktorá nás teší a napĺňa.
Prácou sme prepojení so svetom, ako list so stromom. List plní svoju funkciu a od stromu prijíma živiny, ak sa odpojí od konáru uschne.
Nech sa pre nás práca stane umením tvoriť dobré a krásne veci pre stvorenie.
PRÁCA JE UMENIE TVORIŤ.
Koho by to napadlo, že rozum sme dostali aj hlavne na to, aby sme mohli rozmýšľať o tom, že načo máme rozum.
Rozumom sa rozhodujeme a to je pre náš osud rozhodujúce. Rozhodnúť sa môžeme lepšie, alebo horšie. Hlavne, že to bolo naše rozhodnutie. Nabudúce sa rozhodneme ešte lepšie.
Zmysluplnú existenciu nám zabezpečia naše zmysly a zdravý rozum.
Každý z nás ho má a nemusí používať rozum niekoho iného. Nielen svaly, ale aj rozum netrénovaním ochabuje a tým sa stávame bábkou v cudzích rukách.
Myslime pozitívne, žičlivo, tvorivo a nie negatívne, závistlivo a deštruktívne.
Rozum sme nedostali na to, aby sme niekoho alebo niečo prešpekulovali, alebo rozmýšľali nad tým, ako nič nerobiť a nerozmýšľať.
Vážme, zachovajme a cibrime si zdravý rozum. Tým si zabezpečíme šťastnejší osud, lepšie duševné a fyzické zdravie.
NA ZDRAVÝ ROZUM.
Chcel nás oklamať, že je pánom sveta a všetko mu patrí, ale bol len správca a nájomník.
Strašil nás, že sme iba smrteľné telo, ale my vieme, že sme nesmrteľná duša.
Nahováral nám, že je stvoriteľ a liečiteľ. Prezreli sme ho, že je iba kúzelnícky podvodník.
Že všetko čím sme, čo potrebujeme a máme je od neho, aby sa mu ľudia klaňali. Nič iné nie je ďalej od pravdy.
Náš dokonalý rozum a cit, ktorými vyriešime všetko, chcel vymeniť za elektroniku a iné veci, ktoré by nás zbavili človečenstva. Pre nás sú to iba hračky, lebo už nie sme malé deti.
Rozdeľoval deti s rodičmi, súrodenca so súrodencom, každého s každým, naša láska mu v tom zabránila a všetkých zblížila.
Medzi národy sial svár a vojny, ľudia sa však začali vzájomne tešiť a spolupracovať.
Celé stvorenie chcel kvôli svojej zatrpknutosti prevrátiť hore nohami, ale ono mu povedalo nie.
A čo teraz Satan ty starý had a veľký drak.
Nájdeš v sebe stratené svetlo?
SVETLO NEMÔŽE BYŤ PORAZENÉ TMOU.
KONCEPT 