Mesiac: júl 2024

Otvárací ceremoniál je významnou udalosťou, ktorú sleduje celý svet. Je to perfektný prostriedok, ktorým sa ľuďom odovzdajú odkazy o súčasnom stave spoločnosti a blízkej budúcnosti.

Môžem vás ubezpečiť, že realita, ktorú žijeme je ešte desivejšia ako ceremoniálny dekadentno-deviantný  cirkus, ktorý nám účinkujúci predviedli v perverznom prevedení, napríklad poslednej večere, ale aj iných  výjavoch. Mnohých normálnych ľudí to pobúrilo, len si treba uvedomiť, že tieto výjavy máme dnes a denne pred očami.

To, čo sa odohráva vo svete, a špeciálne v tom našom západnom, neuráža Boha?

Spoločnosť je zaplavená drogami. Ľudia sa sami degenerujú a likvidujú. Nebol náhodou človek stvorený podľa Božieho obrazu? Tieto trosky sú Jeho obraz?

Chcete mi tvrdiť, že predaj drog nie je tolerovaný a organizovaný? Ja viem, že niekoho chytia, ale tých vyvolených, z ktorých je biznis nie.

A čo takto pedofília, detská pornografia, obchodovanie s deťmi alebo ľudskými orgánmi? Ako sa na toto má pozerať Boh? Môžeme byť radi, že nás ešte nezmietol do mora. Zatiaľ.

Pred týždňom, keď sa konal ten cirkus s menom pride, som bol na omši. Kňaz správne vysvetľoval, že viera sa prejavuje v každodenných skutkoch. Bol rozhorčený, že ho mníška  na ulici pozdravila dobrý deň, miesto pochválen buď pán Ježiš Kristus. Možno bola iba zmätená, lebo nevedela aké inštrukcie práve prišli z Vatikánu. Nemyslíte pán farár? A Vy ste prečo nespomenuli ten dúhový cirkus?

O týždeň som bol na omši znova. Iný kňaz. O olympijskom nechutnom ceremoniáli ani muk.

Toto je dnešná viera v praxi. Kohút ešte nezaspieva, tri krát ma zaprieš.

No, a to zlaté teľa? Neklaniame sa mu denne. Veď už len samotný dnešný šport je stelesnené zlaté teľa. Alebo ak sa niekto ide klaňať stíhačkám? Treba k tomu ešte niečo dodať?

Čo nám reprezentuje olympijský Paríž? Kvôli čomu museli nasadiť osemdesiattisícovú armádu bezpečnostných zložiek? Asi nie len tak zo srandy. Ani v bežnom čase, keď v meste neprebieha udalosť takéhoto významu, sa ľudia necítia komfortne a bezpečne. Musia si vyberať kam ísť a aj kedy. Je to nebezpečné mesto plné kriminality. Ľudia sa s tým musia učiť žiť. Dá sa na to zvyknúť? A muselo to takto dopadnúť? Zmiešali iné kultúry, zvyklosti a náboženstvá.

Výsledkom je kultúrna a náboženská vojna. Väčšine prisťahovalcom ale aj domácim už pracovitosť, poctivosť, vkus a tvorivosť predkov nič nehovorí. Len násilie, rabovanie a ničenie.

Ceremoniál otvárala Mária Antoinetta s odseknutou vlastnou hlavou na kolenách. Aké symbolické. Tam sa to všetko začalo. Ľud sa vzbúril proti Bohu a zabil vlastnú kráľovnú. Odvtedy žijú Francúzi bezhlavo a dezorientovane. Veľká francúzska revolúcia bola jedna veľká tragédia, ktorá im dodnes ťaží svedomie. Čo ste dosiahli? Úpadok a beznádej. Barbari ste boli a barbari vás aj obsadili.

Bratstvo? Kriminálnici a vrahovia sa spojili.

Rovnosť? Dali ste sa na jednu roveň s Bohom. Úbožiaci.

Sloboda? Tá bola vo vašom ponímaní a podaní anarchia a bezprávie. Presne to, čo teraz máte v dekadentnom Paríži.

Položte si sami otázku, či je dnešný šport o zušľachťovaní tela a ducha, alebo peňaženky. Či je šport o športovom duchu. Áno, aj športovci musia z niečoho žiť, to je pravda. Podstatná je miera. Veď to nakoniec každému život ukáže, nielen športovcom.

Kedysi bola olympiáda oslavou športu. Ľudia sa na ňu tešili a prežívali ju. Výsledky boli na titulných stránkach novín. A dnes? Mnohí ľudia ani nevedia, že sa nejaká koná. 

Šport je pretkaný nečestnosťou, diskrimináciou, politikou, propagandou a v neposlednom rade sa už používa aj ako zbraň.

Šport je dnes ideologická zbraň.

Ľudia majú utkvelú predstavu, že lepší systém fungovania a riadenia spoločnosti, ako demokracia, nikto nikdy nevymyslel.

Viete, kto túto myšlienku ľuďom vsugeroval? Ten, kto ju chcel ovládať, manipulovať a využívať.

Alebo nejaký naivný fantasmagor.

Demokracia je akože vláda ľudu. Vážne? Máte pocit, že vládnete alebo si uvedomujete, že tu vládne iba úzka skupinka, ktorá ovláda a zbedačuje celú planétu?

Počuli ste niekedy výrok, že keby voľby niečo zmenili, tak by ich zrušili? Tento výrok je všeobecne známy a je pravdivý. Tak moment. Poznáme ho, mohli by sme si uvedomiť jeho význam, ale kľudne ho ignorujeme? Nechceme zmeniť systém na lepší a spravodlivejší?

Tí, ktorí chcú manipulovať ľudstvom si jeho vlastnosti, schopnosti, rozum a znalosti dobre uvedomujú. Už som v minulosti napísal, že ľudstvo sa skladá z jednej tretiny veľmi zlých, tretiny zlých a tretiny ako tak dobrých ľudí. Tak ako má vyzerať, pri takejto neutešenej skladbe obyvateľstva, demokratické riadenie?

Tu si treba uvedomiť ešte jeden dôležitý fakt, ktorým je to, že zloduchovia sa ľahšie spoja za nekalým účelom, ako ľudia dobrí, rozumní a so svedomím. Takže, kto tu teraz vládne? Pozor! Tí, čo si navonok hovoria vláda, ktorí sú svetu viditeľní, sú len predĺženou rukou alebo prstom. Keď ich skutoční vládca nepotrebuje, tak ich jednoducho odsekne a vymení.

Pozrime sa na spravodlivosť a zákony. Zákonov je toľko, že ich ani nikto nevie spočítať. Víťazom je ten, kto v paragrafoch vie kľučkovať a ten, kto má pod palcom sudcov. Všetko je to posplietané ako pavučina tak, že keď ste nevinný, tak z vás spravia čiernu ovcu, a keď ste vinný, tak z vás vedia urobiť anjela. Mám ešte pokračovať?

Ľudia dnes dali moc zopár nešťastníkom, z ktorých by mnohí nezvládli ani funkciu domovníka. Ich neschopnosť je čoraz viac do očí bijúca. Vzhliadajú k nim ako k bohom. Ako k zlatému teľaťu. Ľudia poslúchajú schizofrenické výplody ich chorých mozgov. Keď im povedia si dobytok, tak začnú múkať a keď povedia nedýchaj, tak sa zadusia.

Ktorý  premiér alebo prezident nám udržuje dych alebo tep? Mne našťastie žiadny. Inak by som sa nedožil ani rána. Oni sami nevedia dňa ani hodiny, kedy sa budú odporúčať z tohto sveta.

Aké je teda riešenie? Riadenie a hierarchia na tomto svete bola od počiatku, kým ju ľudia nezavrhli a nevzbúrili sa proti nej.

Prečo sa ľudia búrili? Považovali svoju situáciu a osud za nespravodlivý a neprijali ho. Chceli zmenu hneď a bez toho, aby pracovali na sebe a zmenili sa.

Lenže takto tento svet nefunguje. Toto nie je zmyslom života.

Takže rebéliou dosiahli iba to, že svet upadol ešte do väčšieho chaosu. Pozrite sa napríklad na prezidenta Bidena alebo von Leyenovú. Každému, kto má v hlave aspoň závit od baretky, musí byť jasné, že toto nemôže fungovať.

Alebo všetci tí, takzvaní poslanci. To je taktiež fraška. Nemajú o tom ani páru. Mnohí sú radi, že im ako tak funguje domácnosť. Ale riadiť štát? To nemôžete myslieť vážne.

Všetko nám pred očami upadá. Svet sa zmieta vo vojnách, chudobe a zmätku. Planéta sa devastuje, a pritom by sa ľudia mohli mať oveľa lepšie a zem by toľko netrpela. Všetkého by bolo nadostač.

Vojny tu boli od nepamäti. Žiaľ. Lenže po nich sa ľudia spamätali a nastali aj zlaté časy. Bolo to napríklad za čias faraónov starej ríše. Aj pred nimi, aj po nich. Striedali sa lepšie časy s horšími podľa toho, aká bola spoločnosť.

Postupne upadali faraóni, králi, ríše a kráľovstvá a takto sme sa ocitli tu, uprostred chaosu, utrpenia a nikto nepozná cestu von.

A aká je cesta von? Nechápte ma prosím nesprávne. Nie som za žiadnu diktatúru, ale toto, čo nazývame demokraciou, je chaos. Ľudia si majú byť vedomí svojich schopností a možností. Majú sa snažiť o čo najlepšiu spoločnosť a jej riadenie. Nemajú byť len ako ovce čakajúce na príkazy.

Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže.

Zároveň si však musia uvedomovať, kto je tu tou najvyššou autoritou. Tým, ktorí chceli ovládnuť svet, sa podarilo udusiť vieru v Boha.

Alebo ste o tom presvedčení, že ste produktom náhody? A koľko tých náhod by bolo potrebných? Veríte v miliardu miliárd náhod, alebo v Stvoriteľa?

Ľudský rozum je opitý pýchou. Síce nevie nič vysvetliť, ale tvrdí, že vie ako vznikol svet a ako funguje. Slovo Boh sa sprofanovalo. Ľudia  vzhliadajú k vodcom, ktorí sú jednoznačne pomätení. Čiže pomätené je aj ľudstvo.

Ak chcete svoju nevieru zdôvodňovať farármi, tak si uvedomte, že sú takí istí ľudia ako vy, so všetkými slabosťami. Takže keď je svetská cirkev taká a taká, tak si môžete robiť aj vy čo chcete? Nech sa páči, ale potom neplačte.

Boh je ten, ktorý jediný vie zabezpečiť spravodlivosť a hojnosť na zemi. Buď ste o tom presvedčení, veríte tomu, alebo si hľadáte rôzne pseudoautority a náhradné riešenia.

Koľko ľudí dnes verí, že Boh je všemocný?

Dva atentáty, podobné scenáre, ale rozdielne dôvody.

Z viacerých strán bolo počuť, že atentát na nášho premiéra Fica a bývalého amerického prezidenta a súčasného kandidáta Trumpa, mali rovnaký scenár.

Vzhľadom k tomu, že obaja vystupujú pronárodne, proti liberalizmu a celkovo proti mnohým globálnym rozvratným trendom, tak áno, nepriateľ sa javí ten istý.  

Musíme si však uvedomiť, že tí, ktorí sa o tento rozvrat usilujú a tým si chcú zachovať moc, ktorá im po určitú dobu zdanlivo patrila, zďaleka nepatria na najvyššie priečky riadiaceho reťazca tohto sveta. Neuvedomujú si, že dočasne plnili úlohy, ktoré zapadali do harmonogramu celkového plánu, ale ich čas sa naplnil, už splnili svoju funkciu a končia.

Držať sa silou mocou kormidla lode, ktorá už doslúžila znamená, otrieskať si hlavu o útes dejín.

A teraz sa vráťme k našim dvom účastníkom atentátov. Áno, obaja stoja v ceste, tým vyššie spomínaným zadubencom, ktorí majú pocit, že ich odstránením zastavia zmeny, ktoré sú nevyhnutné. Nezastavia. To, že za týmto pokusom stoja práve oni, o tom nepochybujem.

Pokúšali sa však o niečo, čo nebolo vo vyššom pláne, a tak sa im to samozrejme nepodarilo a práve naopak, otočilo sa to proti nim, a ešte viacej si oslabili svoju pozíciu. Čím viac sa pokúšajú vzdorovať, tým sa sami viac odpisujú a diskreditujú.

A tak sa pozícia pána Trumpa týmto atentátom tak posilnila, až sa zdá už neotrasiteľná. Iba sa zdá, ale to, že dostal škrabanec na ucho mu pripomenulo, aby nevyskakoval. A toto upozornenie dostal z tých vyšších priečok rebríka.

V čom sú odlišnosti v atentátoch na pána Fica a pána Trumpa?

Pán Fico má hájiť slovenské záujmy, Slovensko a Slovákov. Podujal sa na to a v týchto zložitých časoch za to prevzal zodpovednosť. Nie je čas na kľučkovanie a zaváhanie. O tom som písal v predchádzajúcom článku.

A pán Trump? Ten má hájiť záujmy Američanov podobne, ale nie na úkor iných štátov. V tom usporiadaní sveta, ktoré prichádza, už nebude umožnené parazitovanie na úkor ostatných.

Takže pán Trump, stiahnite chvost a sklopte uši. Keby ste ich mali sklopené, tak by Vám ich guľka nezasiahla. A ešte niečo. Uši sú na počúvanie, čiže skúste menej rozprávať, viac počúvať a aj rozmýšľať.

Pripomienka k Vášmu sloganu pán Trump. Make America great again, Spravme Ameriku opäť veľkou alebo slávnou. Fajn. Ale vysvetlite ľuďom, že iba prácou a vlastnými rukami. Už nie vojnami a lúpením. Možno Vy to tak myslíte pán Trump, avšak nie všetci Vaši priaznivci to musia správne chápať.

A ešte k America first alebo Amerika na prvom mieste. Skutočne?

A prvé Božie prikázanie poznáte?

Situácia sa vo svete vyostruje. Vrie to doslovne všade. Mnohí ľudia to vnímajú, sú z toho znepokojení, ale väčšina z nich túto situáciu nevie správne uchopiť. Nevedia si vyhodnotiť a uvedomiť, že prečo sme sa dostali až sem a čo nás doviedlo do takéhoto neutešeného stavu. Zdá sa, akoby niektorí mali miesto ľudskej, somársku alebo konskú hlavu. Spoločnosť sa otáča hore nohami. Z bielej sa stáva čierna a z čiernej dúhová. Mier je vojna a vojna je láskyplná.

Prečo sa ľudia pomiatli? Odpoveď je jednoduchá a zložitá súčasne. O tejto odpovedi sa rozpíšem niekedy neskôr.

Teraz naspäť ku činnosti vlády. Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Lenže väčšina Slovákov nechce byť zvlčená a zdivočelá svorka krvilačných šeliem. A nato, aby som bol baránkom, nestačí aby som sa prezliekol do baránkovho kostýmu a nasadil si masku.

Premiér sa nestane premiérom kvôli vlastnej genialite, ale preto, že si ho vybrali ľudia a ešte aj niekto podstatne dôležitejší. Samozrejme, že pre svoju úlohu musí mať predpoklady.

Pointou je chrániť Slovákov a Slovensko. A to sa nestalo, a tak nastal problém. Áno, chápete ma správne pán premiér, práve kvôli tomuto.

Sedíme doslovne na sude s pušným prachom, tretia svetová a jadrová vojnová apokalypsa je za dverami, a vy sa snažíte sedieť na dvoch stoličkách. Snažíte sa kamošiť s vlkmi a zároveň sa hrať na baránka. Vy si myslíte, že sa s vlkom dá vychádzať? Len dovtedy, kým nie je hladný a potom vás zožerie.

Stať sa premiérom alebo prezidentom nesie so sebou aj obrovskú dávku zodpovednosti. Dôležité rozhodnutia sa robia každý deň, a človek musí mať jednoznačnú ideológiu. Zlé rozhodnutie môže stáť životy obrovského množstva ľudí. Načo sa teraz vybavujete s nejakým nepodstatným Šimečkom a dezorientovanými novinármi, keď sú tu iné podstatné témy a rozhodnutia. Ako v materskej škôlke. Pani učiteľka, Šimečka mi zobral kýblik.

My sa skrývame za chrbát tých západných, bezcitných alibistov alebo vieme sami čo máme robiť? Kde je napísané, že náš osud závisí od ich dementných hláv? My máme vlastný rozum a budeme sa zodpovedať za naše činy sami. Čo potom povieme?  

Tie vojny, ktoré vyprovokoval západ smrdia a kričia do neba. Stále budeme schvaľovať tieto zverstvá? Stále budeme alibisti?

Keď s tým nesúhlasím, tak im poviem nahlas a na rovinu. Strčte sa do psej rit… A nebudem tam kľučkovať, koktať, skrývať sa za cudzí chrbát a za demagogické srač…

Viete, keď tak rozhodli Angličania, Francúzi aj Nemci, tak sme ukrižovali Krista aj my.

Ešte k tomu prezidentovi. Nie je to tak dávno keď ste oplakávali otca. Úprimnú sústrasť. Nie som bezcitný a súcitím s Vami. Len vám chcem pripomenúť, že za posledné tri roky tu veľa ľudí oplakávalo stratu najbližších. A niektorých na ten pohreb ani nepustili. Čiže nielen to, že ich niekto zavraždil, ale ešte sa príbuzní ani nemohli zúčastniť na pohrebe.

Vo vláde sú minimálne dvaja nominanti z vašej bývalej strany, ktorí by nám mohli dať odpovede na to, čo sa stalo a prečo ľudia zomierali zbytočne. To, že sú nečestní alebo neschopní, je aj vaša vizitka.

Kým sa opäť raz začnete ľutovať, niečo vám pripomeniem. Nerobte iným to, čo nechcete, aby oni robili vám.

Ide tu o veľa, ale vy to nie ste. Ide o Slovensko. Rozhodli ste sa slúžiť, tak slúžte. Času je málo. Dostali ste upozornenie. Skúste pochopiť, čo sa vám prozreteľnosť snažila naznačiť.

Nejdeme dobrým smerom.

Najskôr sa človek odlúčil od prírody a neskôr sa odcudzil človek človeku.

Realita je pokrmom pre ducha a virtuálna pre ego.

Vďaka technike máme ľahší, komfortnejší a produktívnejší život. Nemusíme vykonávať náročnú manuálnu prácu a ničiť si zdravie. Môžeme spoznávať iné časti sveta bez toho, aby sme museli prejsť pešo tisíce kilometrov.

Zabudli sme sa hýbať?

Ako kto. Každý človek má vlastný vnútorný motor, ktorý ho poháňa. Niekto neobsedí ani minútu a iný by sa najradšej ani nepohol z gauča. Ľudia si hľadajú rozmanité formy pohybu. Užitočné a atraktívne je, ak sa skĺbia tieto aktivity s využívaním najnovších technických a technologických výdobytkov. Zoberme si, ako sa pohla za posledné roky len taká cyklistika dopredu. Karbónový bicykel neváži už skoro nič a cyklisti sú ako módne ikony. Všetko je domyslené do posledného detailu. Toto je tá pozitívna stránka pokroku.

Ak nám technika a technológie spríjemňujú fyzickú aktivitu a život, tak je všetko v poriadku. Niekomu stačia tenisky, tričko, trenky alebo šortky a je šťastím bez seba, že môže zabehnúť desať kilometrov alebo vyšliapať na najbližšiu horu.

Obom týmto skupinám je jedno vlastné, a tým je láska k pohybu.

Problém nastáva, ak nás tieto prostriedky oberajú o pohyb, kontakt s ľuďmi a zdravý úsudok. Tým pádom strácame kontakt s realitou a upadáme na duchu.

Strácame šťastie, lebo realitu nahrádzame virtuálnou realitou.

Športujeme na monitoroch, rozprávame sa s nimi a počítače nám nadiktujú čo máme robiť a čo si máme myslieť. Nežijeme vlastný život, ale životy postáv na obrazovkách.

Človek bol stvorený tak, aby bol schopný prežiť v prostredí, ktoré ho obklopovalo. Dostal sa len tam, kam ho nohy doviedli, zjedol len toľko, koľko si bol schopný zadovážiť. Dnes sa človek dopraví niekam, len tak preletí ani nevie cez čo, strávi tam čas a ani poriadne neprežije prostredie v ktorom sa nachádza, a vráti sa domov ešte viac ubitý ako pred cestou. Zje tam tonu všetkého možného a ani si nevychutná čo jedol. Ak to, čo jedol má vôbec nejakú vôňu alebo chuť. Ak to nie sú len umelé vône a sladidlá, priemyselne spracované alebo umelo vypestované mŕtve potraviny, ktoré ho postupne zabíjajú. Pýtate sa, či sa chcem vrátiť do doby kamennej? Nechcem, ale tak isto sa nechcem dostať do doby umelej. Respektíve do doby umelej inteligencie. Chcem si svoj život riadiť sám. Chcem žiť, nie prežívať.

Náš život je magický, každý okamih je obdivuhodný. Všetko sa tvorí podľa našich potrieb a je nám šité na mieru. Prečo sa o tento zázrak oberáme, strácame schopnosti a životaschopnosť?

Prečo skutočné, voňavé kvety zamieňame za umelé?