Mesiac: september 2024

Čas neistôt znamená, že neplatí skoro nič, čo platilo, o čo sme sa opierali a nefunguje väčšina z toho, na čo sme sa spoliehali.

Je to dobré alebo zlé?

Pre jednotlivca by to z dlhodobého hľadiska znamenalo permanentnú stresovú záťaž. Signalizovalo by mu, že niečo v jeho živote nie je správne, čo treba zmeniť. Buď to pochopí a adaptuje sa na to, alebo ho to pomaly zomelie.

Toto teraz nastáva pre celú spoločnosť. Niekto by sa mohol pýtať, že prečo bude takejto situácií vystavený každý človek, veď nie všetci sme rovnakí v prístupe k povinnostiam a k životu.

Deje sa to z toho dôvodu, aby každý človek v situácii úplného chaosu bez pravidiel, prejavil svoj charakter, schopnosti a dokázal sa správne zorientovať. A tu sa práve zúročí to, čo nadobudol svojím snažením. Nazvime to ako maturitná skúška.

Môžeme to pripodobniť situácií, keď vás niekto nečakane hodí do studeného jazera. Buď máte na to, aby ste začali plávať, čiže ste ako tak pripravení, alebo vás situácia paralyzuje, nastanú problémy a rýchly koniec.

Určite nikto by si sám nevybral takúto situáciu, ale ak sa tak stane, tak človek zabojuje a po úspešnom doplávaní na breh má dobrý pocit, že tú prekérnu situáciu zvládol.

Takýto šok spôsobený neistotami a zmenami nastáva teraz.

V tomto vákuu spoločenských pravidiel, si musí každý zapnúť svoj vnútorný kompas, zorientovať sa a určiť smer svojej budúcnosti.

Vonkajšie znaky tohto chaosu sú zreteľné a viditeľné všade navôkol. Všimnime si našu, ale aj politickú scénu iných štátov. Väčšina politikov hovorí jedno a robia druhé. Kážu vodu a pijú víno. Sú odborne nespôsobilí alebo sú im ľudia ukradnutí. A je aj skupina takých, čo vykonávajú protispoločenskú činnosť a vôbec to neskrývajú.

Na medzinárodnom poli fungovali určité vzťahy a väzby. Zrazu zistíte, že spojenec vás hodil cez palubu. Z priateľa sa stane nepriateľ.

A čo v práci? Aké sú obchodné vzťahy? Spolupráca a spolupatričnosť? Všetko to pláva na vode, mele zo zotrvačnosti a nemá pevné základy a kvalitu. Všetko sa môže zvrtnúť na opätku.

Ako to ovplyvní naše správanie?

Ľudia sa spoliehali na medzinárodné organizácie a inštitúcie. Boli pre nich garanciou mieru, bezpečnosti a ochrany. Zrazu sa ukáže, že národom a štátom skôr škodili a všetko, čo robili, bolo zištné. Ľudia prídu o všetky ilúzie a zem sa im prepadne pod nohami.

A čo profesori, doktori, vedci, právnici, úradníci, obchodníci, farmári a výrobcovia? Aká je ich poctivosť, odbornosť a kvalita? Na koho je spoľah?

A hodnoty? Čo sú hodnoty? Čo má skutočnú hodnotu? Čo sa nerozpadne na prach?

Na čo všetko je toto dobré?

V tomto čase sa ukáže naša cena.

Ak neviete riadiť štát z peňazí, ktoré máte k dispozícií, tak odíďte.

Najprv si ujasnime jednu dôležitú vec úradníci. Stále tu počúvam, že čo ste komu dali, prispeli a pomohli. Nehrajte sa prosím na filantropov. To ľudia dali, zaplatili, odviedli do rozpočtu peniaze a vy ich máte riadne spravovať a šetriť.

Bez problémov plytváte na hlúposti a keď vám chýbajú, tak znova idete podojiť a ošklbať občanov. Cynizmus, arogancia, hlúposť a neschopnosť.

Spôsobujete ekonomickú katastrofu, oslabujete štát, jeho budúcu prosperitu a príjmy a ochudobňujete občanov. Z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska je to pre všetkých strata.

Jediným riešením je, ak štát začne výrazne šetriť a hospodáriť. Lenže to sa nedeje. Na to je treba mať charakter a schopnosti.

Argumentujete, že predchádzajúca vláda minula obrovské peniaze. A ktorá neminula? Áno, vláda národnej katastrofy nasadla na vami rozbehnutý vlak a využila príležitosť, ktorú ste im zanechali. Už ste boli tak prežraní, ožratí mocou a demotivovaní, že ste stratili úplne duchaprítomnosť a súdnosť. Keď ste boli vo vláde pred nimi a štátu sa darilo, tak ste nerozhadzovali? A nekradli? Chcete povedať, že neviete, čo robili tí vaši podarení ministri, ale aj hromada parazitov nacucnutých na štát? Ale veď mnohí sú tam dodnes. A dokonca aj vo vláde.

Jedno si uvedomte a zapamätajte. Vláda od roku 2020 naskočila na tie mechanizmy a schémy tunelovania štátu, ktoré ste im nastavili vy a cez ktoré ste tento štát okrádali. To, že to oni robili na hulváta a bez servítky je nejaký rozdiel? Vy ste kradli akože inteligentnejšie a sofistikovanejšie? Vedeli, že majú možno jedinú príležitosť, tak štát vykrvácali. Prečo ich dnes neviete poväčšine stíhať? Lebo máte maslo na hlave, plné vankúše peňazí a nehnuteľnosti popísané na kadekoho. Okrádali ste tento štát rovnakým spôsobom.

Teraz na to majú doplatiť občania?

Každé jedno ministerstvo je čierna diera, kde sa strácajú stovky miliónov. Mám to tu všetko spomínať? Minuli ste sto krát toľko, o koľko chcete teraz ošklbať ľudí.

Keby štát riadil riadny hospodár, tak by štát za rok neminul ani 70% z toho, čo míňa dnes.

Ešte raz. Vy nič nedávate, ale len prerozdeľujete to, čo do rozpočtu zarobili ľudia. Ak chcete zvyšovať dane, odvody, poplatky a pri tom sa tvárite, že niekomu niečo dávate alebo pomáhate, tak ste ako pouliční podvodníci.

Z pravej ruky zoberiete človeku dve mince a do ľavej vrátite jednu. Hovoríte, že niekomu niečo dáte, ale pri tom mu dvakrát toľko z inej strany zoberiete.

A ešte k tomu, kto vytvára napätie v spoločnosti. Ľudia melú z posledného a mnohí majú všetkého plné zuby. Ak niekto zoberie vidly do rúk, tak sa potom nečudujte.

Pravdu povediac, o tej nejakej konsolidácií dopočul, tak som si myslel, že to je iba zlý sen, že sa zobudím a všetko bude dobre. Neveril som tomu, že by takýto cynizmus, šlendriánstvo a arogancie mohla byť realitou. Že by niekto ľudom dal takto facku, bodol do chrbta alebo napľul do tváre.

Namiesto toho, aby ste podporili a stimulovali ekonomiku, pritiahli investorov a oživili hospodárstvo, tak mu dávate polená pod nohy a udúšate ho. Kto do takýchto podmienok príde podnikať? Kto tu ostane?

Moja predstava o spravodlivom štáte je, že každý je motivovaný tvoriť, produkovať a má pre to vytvorené podmienky. Potom sa vytvára zisk v rôznych formách. Tak štát bohatne, ľudia prosperujú a majú sa dobre. Nie je to štát, kde sa deformuje prostredie. Takých odborníkov sme tu mali už za komunizmu, ktorí určovali kto má málo, kto má veľa, plánovali a prerozdeľovali, až nebolo v obchodoch dostať záchodový papier.

Najlepším motorom pre ekonomiku je zdravá konkurencia a aktivita občanov. Ak vidím, že na trhu niečo chýba, či je to tovar, služba alebo čokoľvek iné, alebo viem niečo ponúknuť za lepšiu cenu, prípadne v lepšej kvalite, tak tú príležitosť využijem a uplatním svoje schopnosti. Nepotrebujem čakať na almužnu od štátu. Čím viac bude prosperujúcich a kreatívnych firiem, tým sa vytvorí živná pôda pre všetky články spoločenského života. Pre školstvo, kultúru, šport, zábavu a iné.

Pointou sociálneho štátu nie je vytvoriť zo všetkých priemernú demotivovanú masu, ktorej vláda bude brať med a veľkoryso rozdávať cukrovú vodu.

Šľak ma triafal z komunistov a teraz mám nejaké déjà vu. Mám pocit, že sú tí blbci späť.

Štipnite ma, nech sa zobudím.

Dostali sme sa do závozu? Do slepej uličky?

Keď sa obzrieme dozadu na posledných päť rokov, tak mnohým nad tým všetkým, čo sa udialo, zostáva rozum stáť.

Rok 2019 končil ekonomickým boomom. Zdalo sa, že planéta nemá ohraničené možnosti a konzumné šialenstvo bude rásť donekonečna. Ľudia žili v jednom kole ako škrečky a mnohým sa už z toho začala točiť hlava. Nestíhali fyzicky ani psychicky.

Potom niekto zatiahol ručnú brzdu, a natvrdo zastavil celú spoločnosť. Začala pandémia a všetky obmedzenia s ňou spojené. Bol to čas určený na rozmýšľanie.

Mali sme možnosť prehodnocovať naše priority a hodnoty.

V ďalších rokoch vyplávali na povrch plody našej činnosti alebo nečinnosti, myslenia, túžob, poctivosti, morálnych hodnôt. Na spoločnosť začali zo všetkých strán dopadať absurdnosti, o ktorých sa nám pred dvadsiatimi rokmi ani nesnívalo.

Lenže tieto nenormálnosti majú svoj čitateľný pôvod a príčinu. A práve to je to, nad čím sa máme zamyslieť a poučiť sa z toho. Každý tieto súvislosti vníma rozdielne. Podstatné je ale to, aby mal človek záujem zmeniť veci, ktoré nie sú v súlade s jeho predstavou.

Podobná, aj keď nie rovnaká, situácia nastala koncom osemdesiatych rokov. Vtedy už spoločnosť začala byť z celého systému unavená. Lajdáctvo, nepoctivosť a hlúposť viedli k tomu, že v obchodoch už chýbal niekedy aj záchodový papier. Mestá vyzerali zúbožene. Domy boli ošarpané a cesty rozbité. Mali sme 50 km diaľnicu, a to bolo všetko. Fabriky boli síce vybudované, ale začali chátrať a konkurenčne nestíhali so západnými. Kvalita a produktivita upadala.

Z extrému do extrému.

Vtedy bolo všetko spoločné, čiže nikoho. Ľudia sa správali spôsobom, že z cudzieho krv netečie. Robil si na stavbe, tak si kradol betón, na družstve, tak si si nosil domov zadarmo mäso. Tým druhým extrémom je ten, že dnes prekvitá egoizmus, chamtivosť a individualizmus. Každý sa stará len o svoj dvor a spoločnosť mu je ukradnutá.

Na začiatku za socializmu si ľudia vysúkali rukávy a postavili školu, postupne toto nadšenie upadlo a chýbala motivácia. Súčasnou motiváciou je zisk a spoločný záujem je na pokraji. Dnes vám školu postavia tak, že na tom zbohatne každý zainteresovaný, a kasa sa vyčerpáva a štát sa zadlžuje. Všetko stojí minimálne trikrát viac, ako by bolo nutné.

Táto nová doba ekonomických možností nám aj ukázala, aká je skutočná motivácia jednotlivcov v rámci rodín. Rodina je pre mnohých ekonomická bunka finančného a existenčného zabezpečenia. A keď vidia svoje možnosti mimo nej, tak pre nich stráca význam. Rozvodovosť dosahuje rekordné čísla.

Ľudia si pritom neuvedomujú, že odrezaním sa od rodiny a nezáujmom o ňu usychajú, ako odrezaný konár. Duševne živoria a zostanú na práškoch, liekoch a psychicky na dne. O akej spoločenskej spolupatričnosti tu môže byť reč, ak ľudia  nevedia fungovať ani v rodinách.

Takže sme tu mali 40 rokov model socialistický a ďalších 35 rokov kapitalistický. Oba boli postavené na materiálnych základoch. V jednom boli ľudia priškrtení a v druhom sa utrhli z reťaze.

Aká je teda zlatá stredná a nová cesta?