Že vraj klamú, nepíšu pravdu a píšu o všetkom zlom, len nie o tom, čo by ste chceli.
Ale veď oni píšu len o tom, za čo majú zaplatené. Respektíve viac zaplatené. Tak, ako to robí väčšina spoločnosti. Majú predsa svoje rodiny, hypotéky, sen o vile na pobreží a iné mokré sny.
Zúbožene stoja na tlačovkách, kde im niekto čistí žalúdok, vypočujú si kritiku a krik, pričom vedia, že kričiaci od nich ďaleko neodskočí, a následne sa odoberú do redakcií a napíšu to čo musia.
Novinári sú platení z tých istých peňazí, ako volebné kampane. Tie, v ktorých prebieha tvrdý boj o koryto. Presne o to koryto, ktoré treba naplniť napríklad z konsolidačného balíčka. Všetci budeme tvrdo makať ako včeličky, aby sa korýtko naplnilo.
A z tohto koryta si potom prasiatka, nazývaní aj ako oligarchovia alebo finančné skupiny a iné páchnuce excelencie, načierajú plnými priehrštiami. Vždy sa im ich investícia bohato vráti. To, že kto je na vrchole tohto reťazca, tu nejdem rozoberať, ale tí, čo sú viditeľní to určite nie sú. Tí viditeľní, stačí ak majú postačujúco ohybnú chrbticu, čiže bezcharakterní, dostatočne hlúpi a poslušní. Podstatou je, že na vrchole je trúd a pod ním sú včeličky, ktoré naňho makajú.
Štátne zákazky, zmluvy, dotácie, rôzne výhody alebo aj zdravotné poisťovne, zariadenia a iné tunelovacie nástroje.
Existujú aj štátne zákazky, kde „šťastný víťaz“ musí odovzdať 90% štátnemu úradníkovi alebo takzvanému splnomocnencovi, vybavovačovi. A tieto peniažky sa potom prerozdeľujú. Tých 10% mu zostalo ako provízia za to, že neurobil nič. Niečo ako transakčná daň.
Všetci sú spokojní, a včeličky makajú…
Čo by dal taký Igor, Andrej, Robo, Boris, Peťko či Jožko alebo Ferko za to, aby sa dostal do vlády. Sľúbi čokoľvek, podpíše zmluvu aj s čertom, aby ho tam niekto dostal. A keď sa tam dostane, tak potom spláca dlhy a úpisy. Popritom mu nejaká tá omrvinka padne zo stola.
Všetci sa tešili z víťazstva, ktoré bolo platené viac či menej z tých istých peňazí.
A súčasťou tohto procesu víťaznej, manipulačnej a mozgy vymývacej kampane, sú aj novinári. Opäť len napíšu to, čo im nadiktujú. Keby nenapísali, tak by ich vymenili za takých, čo by tak urobili. Ale veď oni nechcú prísť o prácu. Zavrú oči a píšu.
Je jedno kto vyhrá voľby, víťazom je vždy sponzor.
Keby voľby znamenali moc ľudu, tak by žiadne neboli. Je to len hra pre hlupákov, v ktorej vyhrá kandidát, ktorý má napríklad najkrajší účes, bradu, pekný oblek alebo úsmev.
Tak na nich nekričte, veď sú len súčasťou toho istého potravinového reťazca, na ktorom sa niekto výdatne nažerie.
KONCEPT 