Spoločnosť je chorá a túto chorobu môžeme prirovnať k rakovine. Organizmus sa už nedokáže ubrániť bez vonkajšieho zásahu. Škodlivé bunky sú v prevahe.
Ekonomický a spoločenský úpadok idú ruka v ruke. Nárast konzumu nie je vyvážený produktivitou. Spoločnosť požiera samú seba a extrémne sa zadlžuje. Klesá efektivita, vzdelanosť, snaha, vôľa, Táto špirála sa roztáča a problémy sa nabaľujú, v dôsledku čoho sa stupňuje napätie, nervozita a agresivita, prehlbuje sa morálny úpadok.
Vidíme to nie len v celom hospodárstve ale aj v kultúre, školstve, športe, no proste vo všetkých oblastiach života.
Vznikajúce podmienky a príprava na vojnu sa nedá zvaliť na niekoho konkrétneho alebo skupinu ľudí. Rovnako, ako sa nedala druhá svetová vojna zvaliť na Hitlera. Pre vojnu vytvára podhubie samotná spoločnosť.
Ľudia sú ako vyšinutí. Prejavy šialenstva môžeme vypozorovať nielen vo vzťahu k iným národom, ale aj jednoducho v domácnostiach, na uliciach, úradoch… Všade.
Tu sa ani nie je potrebné zamýšľať, že prečo nenávidia toho alebo tamtoho. Kto chce psa biť palicu si nájde. Sú šialení.
Zhoršujúce sa ekonomické podmienky, rôzne pandémie, green dealy, sankcie a iné nástroje, iba urýchlia tento proces sebazničenia.
Čo robíme pre zlepšenie tohto všetkého marazmu. Málo. Pasivita, lenivosť a k tomu hlúposť a egoizmus. Jediné, čoho sú ešte ľudia ako tak schopní, tak to je na niečo nadávať a kritizovať to, ale sami stoja so založenými rukami, škodia spoločnosti zámerne alebo na nej iba parazitujú.
K úpadku a chaosu zaiste prispela aj neriadená migrácia. Ale aj tá bola a je výsledkom pasivity národov. Nízka pôrodnosť by mala za následok vymieranie obyvateľstva. Územie má patriť tým, čo sa oň starajú, zveľaďujú, a nie takým, čo myslia len na seba a na blbosti. Tí, čo prišli to určite nezveľadia, ale prispejú k spoločenskému výbuchu a následnému utraseniu do formy, ktorú si spoločnosť zaslúži.
Obyvateľstvo Európy nie je životaschopné.