Prečo štátu chýbajú peniaze

Spoločnosť stále viacej spotrebováva a čoraz menej vytvára hodnoty.

Čo sa týka efektivity a produktivity, je to na zaplakanie. Nevyrábame produkty, či už hmotné alebo nehmotné, s vyššou pridanou hodnotou. Ľudia pracujú, ale ak len s tovarom manipulujú alebo montujú výrobky, tak u nás za túto prácu zostávajú drobné. Logistické a nákupné centrá, medzinárodné reťazce, automobilky, obuvnícke a textilné fabriky, to všetko zamestnáva ľudí, ale viac menej sa jedná o manuálnu prácu, ktorá neprináša pridanú hodnotu, a peniaze končia vo veľkej miere niekde v zahraničí.

Existujú u nás firmy vlastniace patenty, značky a originálne nápady, o ktorých služby alebo výrobky by sa v zahraničí bili? Ak áno, tak málo.

Taktiež štátna správa, školstvo, zdravotníctvo. To sú pre štát podstatné oblasti, ktoré sa podieľajú na chode spoločnosti. Ale priame hodnoty nevytvárajú iba spotrebúvajú. Samozrejme dobré školstvo je investícia do budúcnosti, ale je naozaj dobré? Prinesie spoločnosti budúcich odborníkov, ktorých rozum násobne zúročí to, čo sa doň vložilo?

Nevieme využiť našu strategickú polohu a prírodné bohatstvo. Čakáme na investorov, ktorí nám tu nechajú akurát tak makový …, ale nič také, čo by zdvihlo životnú úroveň.

Čo už sa dá na to povedať, že už nemáme ani potravinovú sebestačnosť, ktorú sme mali ale sme ju stratili. Možno u nás nebolo vtedy dostať zahraničný svetoznámy lieskovcovo čokoládový krém, v ktorom sa nenachádzajú ani lieskovce ani čokoláda, ale kuracie mäso sa dalo jesť a vajíčka neboli z umelej hmoty.

Jednoducho do štátu neprúdia peniaze tak, ako napríklad do  Švajčiarska. Mnohé z ich zázrakov sú iba marketing a nafúknutá bublina. Netvrdím, že všetko. Obrovské peniaze zarábajú na farmaceutickom priemysle alebo kozmetike. Kto by si nekúpil krém, po ktorom omladnete o dvadsať rokov a zmiznú vám vrásky. Najlepší je samozrejme ten najdrahší aspoň za 300 eur. Natriete sa ním a môžete dvadsať rokov čakať na zázrak, ktorý sa nestane. A švajčiarske hodinky? Made in Swiss znamená, že 60% hodnoty musí byť švajčiarskej. Myslím, že v priemere minimálne 90 % ľudskej práce a materiálu nie je švajčiarskej, ale zahraničnej. Čiže ku 1000 eurám za materiál a prácu, pripočítajú 2000 eur za patenty, značku a marketing, tak hodinky majú výrobnú cenu 3000 eur, ktoré potom predajú za  12000 eur. A zisk je v kešeni.

Nedávno som videl tlačovku riaditeľa finančnej správy. Idú si posvietiť na daňové úniky. To je v poriadku. Ale koľko u nás platia dane technologickí giganti a koľko tovaru si ľudia nakúpia cez internet v zahraničí s nižšou DPH. Po zvýšení DPH im slovenské firmy nemôžu konkurovať. Koľko peňazí zarobených u nás sa zdaňuje inde. To je spravodlivé voči slovenským firmám?

Situácia nie je dobrá, ale cesta z tejto biedy von existuje. Musíme začať používať rozum, vytvárať hodnoty a začať generovať zisk.

Voľby v Čechách, v duchu svetovej prestavby

Fialova vláda splnila svoj účel. Jej činnosť bola dostatočne transparentná, aby si mohol každý človek vybrať smerovanie. Jedna časť občanov cítila, že to je cesta do nikam a druhá sa nechcela vzdať tohto spôsobu fungovania. Každý človek má pochopiteľne odlišné pohnútky, ale vo výsledku sa pre niečo rozhodol. Ak bol voliť.

Celosvetovo prebieha konsolidácia ľudských a materiálnych zdrojov a na základe toho, sa prerozdeľujú a preskupujú výrobné  kapacity.

Každá krajina disponuje určitým potenciálom, ktorý sa vyprofiloval za posledné desaťročia, počas ktorých, došlo k významným zmenám v spoločenských štruktúrach.  

Tento proces bol dlhodobo dopredu plánovaný a na základe charakteru osadenstva sa predpokladalo, akým smerom sa budú jednotlivé štáty uberať.

Obyvatelia určitých štátov zleniveli, ohlúpli a už nie je predpoklad, že by boli schopní riadiť, vykonávať a zvládať výrobné procesy, ako ich predchodcovia. Takže sa prirodzene tieto činnosti musia presunúť inam. Buď úplne alebo iba čiastočne.  Napríklad výroba áut.

Niektorí ľudia sa držia zuby nechty toho starého, zabehnutého, kedy boli len prisatí na systém a vyciciavali ho ako pijavice bez toho, že by pre druhých vytvárali nejaké hodnoty.

Pre mnohých sympatizantov Babiša, budú jeho kroky hneď v úvode úradovania rozčarovaním, a v rozpore s ich očakávaniami. Oponentov to bude privádzať do zúrivosti. Napätie v spoločnosti sa bude môcť krájať. Ale na pozadí prebieha proces prerozdeľovania. A ten nie je jednoduchý.

Týmto plánom je takisto riadený Trump. Staré treba rozbiť a z toho poskladať nový funkčný systém tak, aby to celé neskolabovalo. Hlavne ale nielen finančný systém. Je v ňom taký neporiadok, že keby krachol, tak by  2 miliardy ľudí zomrelo od hladu. A tomu sa musí samozrejme predísť. Či sa to nejakému pražskému alebo bratislavskému jedlíkovy, a kaviarenskému povaľačovi páči alebo nepáči.

Takže chce to klid a nohy v teple.

 Nakoniec tí, čo sú ochotní a schopní niečo robiť sa nestratia. Treba len prečkať perestrojku 2, teda prestavbu.

Babiš síce povedal, že to, čo ide robiť, je pre ľudí, ale to, že ten pôrod, ktorým sa zrodí nový systém, bude bolestivý, už nemohol, lebo by nezískal 35% ale len 1 percento.

Mnohé veci ani nevie predikovať dopredu, lebo systém sa mení postupne a na základe toho, sa určujú ďalšie kroky a priority.

Nezabúdajme, že nad Európou visí čierny mrak, potenciálneho vojenského konfliktu. Nie je vylúčené, že sa mu niektoré oblasti nevyhnú, aj keď pri dnešnej jadrovej hrozbe hovoriť o lokálnom konflikte, je naivné.

                  Držme si palce, sme na rovnakom Titanicu.

Povzdychnutie nad pánom Svěrákom

Reagujem na príhovor pána Svěráka k voľbám. Vôbec nemám záujem zasahovať do českých volieb a niekoho manipulovať napríklad tak, ako sa o to „nevinne a nenápadne“, snaží pán Svěrák. Ale keď už nás Slovákov len tak náhodou medzi rečou spomenul, tak si len tak náhodou spomeniem na niektoré záblesky z jeho života.

V čom spočíva manipulácia?

Zhodil tých, ktorí kritizujú Európsku úniu a zákerne na nich našil nálepku pochybovačov o správnosti a dobre demokracie, a zároveň ich označil za uctievačov diktátorov a diktátorských režimov.

Podľa Wikipédie vstúpil pán Svěrák do komunistickej strany v roku 1961. Bez problémov pár rokov po znárodnení a politických čistkách, ktoré končili nie jedenkrát šibenicou. V časoch, keď politický oponenti umierali v uránových baniach, sa mu darilo dobre. Taktiež sa mu darilo dobre po roku 1968. Vždy to vedel zahrať tak, aby boli všetci spokojní, ale hlavne on. Skoro tridsať rokov úspešnej kariéry pod vedením komunistickej strany Československa a v šľapajach Sovietskeho zväzu.

Ešte ma zaujal fakt, že nacisti vyhodili jeho rodinu z Bohdalce, kam sa po oslobodení Červenou armádou vrátili.

Ja som nebol členom komunistickej strany, a vyhýbal som sa všetkým prorežimným spolkom. Nebol som nikdy členom žiadnej strany. Bol som kritický k vtedajšiemu režimu a som kritický aj k dnešnému dianiu. Odmietal som obmedzovanie slobody a cenzúru vtedy a aj teraz, odmietal som vojny aj studené vojny.

Odmietam idiociu každej doby.

Tak som si len povzdychol nad pánom Sveřákom tak, ako si on povzdychol nad Slovákmi. Možno ste sa mohol trochu lepšie zahľadieť do toho zrkadla, na začiatku vašej úvahy. Mohla mať potom odlišný scenár a obsah.

Česť práci súdruh Svěrák a nezabudnite. So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Takto predsa znelo heslo Československých komunistov.

Neobtierajte si viac o Slovákov ústa. Mám rešpekt voči Vášmu celoživotnému dielu ale zároveň viem, z akej duše sa predieral Váš sarkastický humor.

Môj odkaz mladým ľuďom. Neprijímajte nekriticky žiaden názor a preto, aby ste sa mali lepšie, treba niečo urobiť.

Víglaský