Otázka, že pre koho a dokedy.
Európske ožobráčené a zdecimované spoločenstvo, s otvorenou náručou, víta svojich maďarských bratov späť doma.
Vôbec nemám v úmysle oslavovať končiaceho premiéra Viktora Orbána. Jeho plusy aj zápory, sú priamym odzrkadlením celej spoločnosti. Čo sa týka kontextu jeho politiky smerom ku Slovensku, tak tu splnil v rozhodujúcich chvíľach, kedy sa Európou valili hordy bezprizorných utečencov a v časoch pro-ukrajinskej vojnovej hystérie, svoju pozitívnu úlohu. Taktiež pribrzdil kultúrno spoločenskú apokalypsu, a to tiež len po určitú dobu. Spoločenskú požiadavku nezastavíš, a tak to teraz vybuchlo, ako kuchta s maďarským gulášom.
K tým negatívam by som priradil rastúci maďarský šovinizmus a nacionalizmus, ktorý by sa naplno prejavil ak by sa Maďarsku extrémne darilo. Narástli by im krídla, a nad slovenskom by sa začali opäť vznášať „tizenkettő sokolovia fehér“. Maďarská verzia Jána Bottu.
Takže nič nepredbiehajme a nerobme súdy a predpovede. Počkajme si na výsledok, kam to dovedie maďarskú ekonomiku a životnú úroveň. Pozorne pozorujme a zoberme si z toho ponaučenie. Je dôležité, aby zvíťazil zdraví rozum nad emóciami. Máme dva roky náskok.
Aj európsku samo likvidačnú politiku bolo treba brzdiť. Teraz sú už karty rozdané úplne inak. Celá medzinárodná situácia sa preskladala. Financie, platobné systémy, hospodárstva a v neposlednom rade vojenská sila a zoskupenia.
Vrabce žijú v kŕdľoch a orol lieta sám. Slovensko sa nestane pečeným vrabcom.
KONCEPT 