Autor Dušan Víglaský

Ten, kto vojnu na blízkom východe plánoval, vedel veľmi dobre, že ak zabije iránskeho duchovného vodcu s rodinou, vysokých predstaviteľov vedenia štátu, a 165 detí z dievčenskej školy, tak to vyvolá takú emocionálnu vlnu, ktorá sa len tak ľahko nezastaví.

Plánoval dlhú vojnu, ktorá sleduje viacero cieľov.

Rozprávku o tom, že išlo len o zmenu vo vedení štátu dajme bokom. Trump, americká, izraelská a iránska armáda, sú len pešiaci v tejto záležitosti.

Cui bono?  Dobrá otázka.

Už teraz je ropná a plynárenská infraštruktúra tak zničená, že dôsledky obmedzenia ťažby, a tým pádom zvýšenie cien ropy a plynu, bude mať dlhodobé následky.

Čo všetko to ovplyvní? Všetko. Výrobu, prepravu, a v neposlednom rade množstvo produkcie a cien potravín. Spôsobí to hyperinfláciu, a celkový pokles životnej úrovne.

Európu postihne deindustrializácia, stane sa menej konkurencieschopnou a viac závislou. Výroba sa presunie do iných častí sveta. Obyvateľstvo Európy už beztak strácalo dych a schopnosť dostatočne produkovať.

Tento stav nebude znamenať totálnu beznádej, ale potrebu zmobilizovať sily, aktivitu a kreativitu. Bude nutná adaptácia do nového systému. Šťastie praje schopným a pripraveným.

Teraz bude “niekto“ privierať kohútiky plynovodov a ropovodov, až kým nenastane požadovaný stav.

Kto je ten niekto? Niekto, kto je nad jednotlivými štátmi. Na dosiahnutie cieľov použije rôzne nástroje. Armády, národnostné a náboženské trenice, vplyvných ľudí, masovokomunikačné prostriedky.

V samotnej podstate oslabí, a zruší nižšie štruktúry riadenia, ktoré príliš vystrkovali rožky a stanoví nové. Ktoré budú fungovať dovtedy, kým tiež nezačnú vyskakovať.

Ako sa to dotkne ľudí? Rôzne, a hlavne podľa zásluh.

„Podľa tvojho egoizmu sa ti staň.“ Ľudia sa starajú hlavne o svoje bruchá. Utrpenie iných ich nezaujíma. Ani brvou nemihnú. A o planétu sa starajú len pokryteckým a hlúpym spôsobom, ktorý jej len ubližuje. O zvieratách sa ani nebavme.

Prečo sú vojny, hurikány. Prečo vybuchujú sopky? Prečo?

Irán neustúpi ani po jadrovom útoku.

Blízkovýchodné štáty, zapojené do vojnového konfliktu, nemajú priateľov a partnerov. Majú v prvom rade obchodné záujmy a nepriateľov. Spolupráca medzi niektorými štátmi prebieha len v duchu „Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.“ To sa týka aj Iránu.

Čína pomáha Iránu taktiež kvôli obchodným záujmom, a hlavne kvôli tomu, že ak by Irán podľahol, tak ďalším na rade by bola práve Čina. Samozrejme by to zmietlo Turecko, ktorého hospodárstvo ešte ako tak funguje. Po zrútení Iránu by mu už nikto nepomohol. A bezzubé NATO už vonkoncom nie.

Irán si uvedomuje, že v prípade zlyhania by dopadol podobne ako Gaza. Nemá na výber. A súčasné vedenie, o ktorom nemám najlepšiu mienku, nebude brať ohľad na obyvateľstvo. Čo sa týka ajatolláha, tak ten, ktorého odstránili, bol oveľa zmierlivejší ako jeho nástupca. Tento sa nezastaví pred ničím, ani keby z Iránu vznikla mesačná krajina bez života. Hmla a nenávisť pred očami. Iná možnosť ani nebola, keďže majú za súperov takých cynikov ako Netanyahu a jeho kumpánov z mokrej štvrte.

Všetci zainteresovaní si potrebovali poriadne natĺcť čumák. Vrátane okolitých arabských štátov, na ktoré Irán taktiež útočí a likviduje ich ekonomiku. V čase, keď bol Irán likvidovaný a diskriminovaný sankciami, tak sa podlizovali Američanom a ťažili zo situácie.

Zlíznu si to aj Európske štáty. Ďalšia vlna migrácie, zvýšené ceny energií a nielen to, bude mať silné dopady na spoločnosť. Za predpokladu že sa do vojny zapoja, čo je veľmi pravdepodobné, tak to skončí katastrofou.

Amerika zažíva poriadnu hanbu. Prichádza o rešpekt a partnerov. Čo iné si ale zaslúžila za pýchu a hlúposti, ktoré za posledné desaťročia navystrájala. Ich zbrane a ochranu nik nebude potrebovať, ak nechce dopadnúť ako Dubaj. Dolár sa dostane tam kam patrí. Don Donald plní svoju likvidátorskú úlohu dokonale. Ide v šľapajach Gorbačova.

A Izrael? Škoda rečí. Kým by nezožrali celý svet, dovtedy by nemali kľudný spánok.

Kedy sa to celé skončí? Keď dostanú rozum a začnú sa správať ľudsky. Celý región. Keď prestanú mať mocenské chúťky a pochopia, že nie sú pupok sveta. To sa týka Iránu aj malého Izraela.

Zjednotenie Iráncov. Bezdôvodné napadnutie krajiny, zabitie najvyššieho duchovného predstaviteľa a zabitie skoro sto detí, z dievčenskej školy, je obrovský emocionálny šok, ktorý nemôže nechať príčetného Iránca na pochybách, na ktorej strane má stáť a kto je jeho nepriateľom. Isteže sa nájdu aj takí, ktorí by aj v tejto situácií predali vlastnú krajinu, ale Judášov nájdete v každom štáte na svete.

Svätá vojna. Irán sa na túto situáciu pripravoval dvadsať rokov. Nikto nemá predstavu o množstve, type zbraní a technológiách, ktorými disponuje. Jedná sa nielen o záchranu štátu, ale aj o záchranu náboženstva. Irán je baštou Islamu. Ak  v tejto vojne obstojí, tak získa pod kontrolu všetky okolité štáty. Stane sa Islamskou superveľmocou.

V podstate je celá oblasť v troskách. Irak, Sýria, Libanon. Mnohé štáty nie sú na tom ekonomicky vôbec dobre. A tie, ktoré ako tak prosperujú, budú mať zakrátko problémy kvôli dlho trvajúcemu konfliktu. Saudská Arábia, Emiráty, Kuvajt, Omán a podobne. Trochu sa prerátali, keď sa ich náboženstvom stali peniaze.

Ak dnes niekto volá Zelenskému, aby pustil ropu, je to to isté, ako keby volal vrátnikovi do Slovnaftu. O ničom nerozhoduje. Najprv nás odstrihli od Ruského a teraz aj od ostatného, významného zdroja ropy. Náhoda alebo koordinovaný postup? Áno, niekto na tom zarobí, ale to je len vedľajší, menej podstatný efekt.

Aj vplyvom tohto sa neefektívne časti ekonomiky západu rozpadnú. Zostane len to, čo bude zdravé a pod kontrolou toho, kto to má v hlave v poriadku. V podstate vykrvácal koordinovane a postupne. Pomohla mu k tomu vojna na Ukrajine, a mnohé iné samovražedné nástroje. Čo iné si zaslúžil, keď mu chýba chrbtová kosť a rozum. Kto ho bude riadiť? Žeby Irán. Možno nejakú časť. Nechajme sa prekvapiť. V západnej Európe je moslimov už viac než dosť.

Izrael čaká osud Ukrajiny. Respektíve, ich osudy sa určitým spôsobom spoja. Nejaké rozdelenie, preskupenie, sťahovanie a podobne.

Celý svet je v šoku. Teda aspoň ľudia, čo nemajú hlavu iba na nosenie baretky. Vychádzajú na povrch nechutné informácie o zneužívaní detí a nielen to. O celej sieti úchylákov, zo všetkých oblastí spoločenského života.

Zatiaľ sa neodhalilo ani jedno percento informácií, teda hlavne zainteresovaných osôb. Niekto tie informácie vypúšťa postupným spôsobom a zároveň tým chce niečo dosiahnuť. Tých cieľov môže by nespočetné množstvo. Chcem tomu veriť, že úmysly sú len čisté. Uvidíme.

To, na čo sa chcem zamerať, je fakt, že ľudia a spoločnosť o týchto nekalých veciach už vedela dávno. Polícia mala na stole kopec hlásení od poškodených, ktorým bolo ublížené alebo od tých, ktorý nahlasovali nezvestných. Novinári to mohli medializovať a rozdúchať plameň rozhorčenia verejnosti, ktorý by urýchlil vyšetrovania, čím by sa zamedzilo tomuto zlu.

Prečo sa o tom nepísalo? Prečo mlčali aj politici? Prečo polícia nekonala? Pretože aj v týchto štruktúrach, a hlavne na vysokých postoch sú ľudia, ktorí boli do tejto kriminálnej činnosti zapojení. Ruka ruku myje.

Tu sa dostávam do finále. Celá štruktúra svetového riadenia a moci, je tvorená z veľkej časti práve z týchto úchylákov, maniakov, podliakov, zlodejov a vrahov. Hľadali k sebe cestu, boli vzájomne testovaní a následne do dôležitých postov dosádzaní. Mali vytvorený sofistikovaný systém na odfiltrovanie tých najšpinavších charakterov. Bielu vranu medzi seba nepustili.

To sa týka politiky, kultúry, športu, obchodu ale aj takých inštitúcií ako je Vatikán.

Taký radový novinár píše len to, čo mu dovolia. V podstate prepíše to, čo mu napísali iní. Policajt je policajtom, kým ho nepreložia alebo nevyhodia. Pokiaľ si budú ľudia zakrývať oči a nepostavia sa na odpor, dovtedy si z nich bude takzvaná elita robiť trhací kalendár a zneužívať ich. Alebo si ich dokonca uvarí na večeru.

Z kopy informácií sa zase len vyťahujú tie, ktoré sa niekomu hodia. Niekomu otĺkajú o hlavu, že išiel okolo autobusu, v ktorom uniesli deti, ale šofér je stále v anonymite. Prečo? Lebo peniaze? Alebo sa pravda odkrýva postupne? A od čoho závisí ten postup? Od prebúdzania sa ľudí?  Väčšina sa neprebudí nikdy. Nechcú alebo nemajú na to. A čo vy?

Dialo a vedelo sa o tom predtým, deje a vie sa o tom aj teraz. Iba ľudia sa ešte nestali ľuďmi.

Generálny prokurátor ho nechráni, ale ja by som to len tak nenechal. Aj keď to nie je v mojej náplni práce a neberiem za to peniaze a už vonkoncom si nenárokujem doživotnú rentu. Keby som tak neurobil, tak by som sa sám sebe zhnusil, že by som sa do konca života nemohol na seba pozrieť do zrkadla, lebo by som sa povracal. Či s brýlami alebo bez.

Predstavte si situáciu, že sa Žilinka aj s rodinou vyberie na cyklistický výlet. Zastavia sa v bufete trochu na občerstvenie, a v tom sa zjaví delikvent Jaro aj s partiou. Keď Jaro zbadá Žilinkov zaparkovaný fešácky bicykel, skrsne mu v hlave geniálna myšlienka. Tento bicykel by sa perfektne hodil môjmu bratrancovi Voloďovi. Pracuje na družstve v prasačinci, a denne musí chodiť dva kilometre pešo do práce. A tak si tento bicykel bez opýtania zoberie a daruje mu ho. Lenže to ešte nie je všetko. Ďalšiemu Jarovmu kámošovi sa zapáčia Žilinkove tretry a daruje ich manželke Rúženke. A keď si aj Pišta požičia jeho spodné prádlo, lebo si ráno zabudol obliecť svoje, už aj tak dosť opotrebované, tak tam pán Žilinka ostane stáť tak, ako ho príroda stvorila. Keď sa Žilinka po týchto všetkých útrapách dostane domov, tak zistí, že ani ten mu už nepatrí. Jaro aj s jeho partiou sa v ňom veselo zabávajú a popíjajú alkohol, ktorý si samozrejme požičali v neďalekom supermarkete.

Žilinka si smutne sadne na obrubník a ticho zaplače. To predsa nie je možné. Veď predsa exituje nejaký zákon, kompetentní a zodpovední ľudia, ktorí by mali dohliadať na jeho napĺňanie. Spýta sa policajta, že prečo nezasiahol a neochránil ho? Ale on mu len stroho odpovie:,,Veď to tí Jarovi chlapci potrebovali.“ A vyšetrovateľ tiež len pokrčí ramenami, lebo mu Jarov nadriadený sľúbil vyššiu funkciu. A generálny prokurátor? Ten sa predsa nebude zaoberať nejakými Žilinkovými banalitami. Jeho do funkcie niekto dosadil za to, že bol dostatočne sprofanovaný a teraz musí plniť jeho príkazy. Nejaký zákon? Ale prosím vás, kde žijete?

V štáte v ktorom sa nedodržiava zákon, ti vlastne nič nepatrí. Dokonca ani funkcia generálneho prokurátora, lebo za teba rozhodujú iní.

Ako sa toto počínanie kompetentných dá klasifikovať. Nedbanlivosť, nezodpovednosť, skorumpovanosť, zneužitie právomoci verejného činiteľa alebo dokonca vlastizrada?

Občan Žilinka sa ale vzoprel a povedal si, že on to tak nenechá a že spravodlivosť zoberie do vlastných rúk. Nebude sa viac prizerať bezpráviu a nečinnosti kompetentných. Veď oni sú platení z jeho daní, títo darmožráči. Zoberie vidly a…

Toto bol len jeden z množstva banálnych príbehov, ktorých sa denne odohrávajú tisíce. Ale o tom, ako mojej babke ukradli stíhačku, vám napíšem nabudúce.

Popísalo a hovorilo sa už o nich mnoho, ale téma ešte nie je uzavretá. A keďže som o nich chcel niečo napísať už pred dvomi rokmi, tak sa vyjadrím teraz, keď sa rúbe les.

Prečo som chcel o nich písať? Lebo mi pri nich tiekli nervy a zastával rozum.

Bolo a je to ako u deBilla.

Iste ste zažili situáciu, keď sa na vás z každej strany valí, “máte kartu verného zákazníka, zadajte pin na klávesnici, zoberte si tovar a ďakujeme za nákup, dovidenia.“ Dovidenia zdravý rozum. Hotový blázinec.

Veď toto môžu spustiť a prevádzkovať len citoví impotenti.

Keď mám zákaznícku kartu, tak si to viem zadať na display, a nemusí to predsa obťažovať všetkých naokolo.

Zadať pin na klávesnici, treba pri jednom z desiatich nákupov, tak prečo to pokladňa nevyzve len ak to je naozaj potrebné.

Vyzývať na zobratie si nákupu je infantilné.

A to robotické poďakovanie a pozdrav, je vážne zbytočný. Kľudne si ho môžete nechať.

Mnohokrát je jeden asistent na dvadsať pokladní. Ľudia potrebujú pomoc ako na bežiacom páse. Nečitateľný kód, neidentifikovateľný tovar, tovar, ktorý treba riešiť s obsluhou alebo ho proste len neviete nájsť.

Takže čakáte, kývate na obsluhu a stávate sa jej rukojemníkom.

A obsluha? Čo si budeme navrávať.

• Musí to byť človek, ktorý úspešne absolvoval psychologické testy kozmonauta alebo mu boli vyoperované nervy, lebo počúvať tieto hlášky, denne stotisíc krát, nemôže normálny človek zvládnuť bez ujmi na zdravý.
• Zažil som situácie, keď si pani čistila nechty alebo pre nedostatok času jedla.
• Ak tento človek nemá svoj deň, tak je nevrlý, nervózny a neochotný. 

A čo zákazník? Sú zákazníci, ktorí si s týmito systémami neporadia a majú z nich stres.

Riešenie. Uvediem len zopár základných bodov.

Na dve, tri samoobslužné pokladne, jedna normálna s obsluhou.

Zvuková navigácia len na vyžiadanie výberom z možností na obrazovke.

Zavolanie pomoci personálu tiež pomocou obrazovky. Obsluha by tým pristupovala ku zákazníkovi v poradí, v akom sa o obsluhu prihlásil, a zároveň si môže firma vyhodnocovať reakčné časy a tým regulovať množstvo personálu.

Na šesť samoobslužných pokladní, jeden asistent.

Bez zákona sa to nevyrieši, pretože prevádzkovatelia si to urobia po svojom, a aj keď sú mnohí rozumní a slušní, tak je tu veľa buď hlúpych, arogantných alebo lenivých.

Začína sa nové delenie sveta a my by sme pri tom nemali chýbať. Keď dávajú, tak neváhaj a ber, keď bijú, tak uteč. Tiež neváhaj.

Nakoniec, je to v podstate pre nás zo strategicko-bezpečnostného hľadiska dôležité. Poľana je síce nádherná, ale len z Álp vidieť susedov na všetky štyri svetové strany. A čo si budeme hovoriť, všetky štyri svetové strany sú dnes v kurze. Takto budeme mať Európu pekne pod kontrolou.

Buď sa dohodneme, alebo urobíme rýchli výsadok. Ešte sa však musíme poradiť, či tie naše postaršie helikoptéry vyletia tak vysoko, aby sme neutŕžili medzinárodnú blamáž. Keď nie, tak budú musieť naši chrabrí a bystrí bojovníci schudnúť. Dnes bojuje s nadváhou aj americká armáda. Je to civilizačný problém. Mužom dokonca začínajú rásť prsia, čo vedci pripisujú nadmernej konzumácií piva a strate testosterónu. Nedávno to americký minister vojny Hegseg, otrieskal generálom o hlavu. Alebo generálkam? Nuž neviem.

Uvidíme, ako sa vyjadrí náš minister vojny Robo, prezývaný orlie oko. To preto, že má taký ostrý, orlí pohľad a nos. Zatiaľ síce bojuje len s novinármi, ale tréning je to dobrý. Dávajú mu zabrať. Drží sa, všetky kauzy drží od tela Smeru, a popritom horúčkovito zbrojí a vyrába zbrane. Nech to štát stojí koľko len chce, ich to nestojí nič len problémy, kam zakopať provízie vo forme zlatých tehiel. Podarená koalícia. Nech je DPH trebárs aj 200%. Aj keby na chleba nebolo, ale na zbrojenie dáme aj päť miliárd. Čo päť, keď bude treba tak aj sto. Keď môžu mať Američania deficit už pomaly štyridsať triliónov, napíšem to radšej slovom, lebo by sa mi to nezmestilo s toľkými nulami na papier, tak môžeme mať aj my. Však to potom niekomu zoberieme.  Venezuela nie je predsa jediné “voľné“ miesto na zemi.

Ešte by som sa pristavil pri tom Dánsku. Videl som premiérku značne rozrušenú z tejto otázky. Niet sa čomu diviť. Keď máte takých verných spojencov v NATO a nikto vás nepodrží.

Koalícia ochotných, vás kedykoľvek ochotne hodí cez palubu.

 Dnes sa celé Dánsko trápi tým, že bol nespravodlivo vybombardovaný Irak. O Srbsku ani nehovorím.

KOSOVO?

NATO otvorilo okno do narušovania suverenity a územnej celistvosti.

Vzhľadom k tomu, že Dánsko dôrazne protestovalo voči porušovaniu medzinárodného práva, a prakticky denne posielalo protestné nóty proti bezpráviu a vyháňaniu obyvateľov zo svojich domovov, obsadzovaniu a okupovaniu cudzích území, tak aj ja dôrazne a ostro protestujem proti obsadzovaniu Álp.

Príšerný a odsúdenia hodný čin. Je mi ľúto tých detí, ktoré už nikdy neuvidia svoju matku. Počas Vianoc budú s prázdnymi očami hľadieť na stromček a jediný darček, ktorý by si želali, je prítomnosť a pohladenie od svojej mami.

Krutý a bezohľadný svet. Prečo v ňom musia trpieť práve deti? Kvôli ľadovým srdciam dospelých?

Denno denne sa tieto deti potýkali s bezprávím a svojvôľou obyvateľov mesta. Hlavne staršia dcéra mala traumu chodiť  vôbec domov. Bývali skoro na okraji mesta a boli odkázaní na mestskú dopravu. Mali síce staršie auto, ale to využívala hlavne matka do práce ale veľmi často  bolo dlhé týždne nepojazdné. Miestny výrastkovia im veľakrát vypustili pneumatiky a okno na zadných dverách už ani nedávali opravovať po tom, čo im ho opakovane rozbili. Len tak. Pretože vedeli, že v aute nič hodnotné nenájdu.

Mesto sa za posledné roky zmenilo na nepoznanie. Ich štvrť, kedysi plná mladých rodín, ktorých deti sa hrávali spolu na uliciach, je teraz štvrť duchov, drogových dílerov a povaľačov. Mnohí z pôvodných obyvateľov radšej odišli za prácou do iných miest alebo jednoducho niekam ušli. Ak im to finančná situácia umožňovala.

Ich situácia nebola zrovna ružová. Otec trpel dlhodobo psychickými problémami, ktoré utápal v alkohole. Ako mladý pracoval v miestnej fabrike a nežilo sa im zle, ale keď začala mať problémy prišiel o prácu. Nedokázali konkurovať lacnému dovozu. Nechcel zaháľať, tak sa ešte mladý a plný sily prihlásil do armády. Narukoval do Iraku. Postupne mu to tam prestalo dávať zmysel. Násilie a utrpenie prostých ľudí mal celé noci pred očami. Keď mu nastražená mína roztrhala kamaráta, s ktorým vyrastal, tak odišiel na priepustku domov a už sa nikdy späť nevrátil.

Dcéra chodievala zo školy a tréningu domov pravidelne okolo ôsmej večer. Tak tomu bolo aj v ten večer. Matka mala zrovna voľno, tak sa chystala dcéru čakať na zastávku. Ak mohla, tak to tak robila vždy. Tentokrát trochu meškala, pretože ju zdržal telefonát od jej matky. Nie a nie skončiť. Opakované ponosy na susedky a syna. Stále dookola. Na zastávku to bolo cez tri ulice a päť blokov domov. Kráčala rýchlo. Jednak meškala a potom mala nejaký zvláštny pocit. Ešte jeden semafor a za cukrárňou doprava na Washingtonskú. Nekonečná ulica so starou kefkárňou, na ktorej už snáď nebolo ani jedno okno celé. Zrazu počuje tlmený zvuk, ktorý sa postupne zosilňoval, až kým ho nepočula celkom zreteľne. Veď je to dcérin hlas. Do budovy vbehla cez vylámané dvere, za ktorými sa pošmykla na rozbitom skle. V temnej hale sa bolo ťažko orientovať ale obraz, ktorý sa jej naskytol jej dodal optimizmu. Ešte nie je neskoro. Päť výrastkov a jeden starší gauner sa sápali po dcére, ktorá sa odvážne bránila. Prišla v poslednej chvíli, ale jej prítomnosť ich zjavne nepotešila a keď sa na jedného z nich, ktorý dcére zvieral ruky, hodila a začala ho zúfalo škrtiť, vytiahol starší z nich zbraň. Zaznel výstrel a jej telo sa nehybne zviezlo na podlahu. Horúca krv rinúca z jej krku sa na zemi miešala s prachom. Bola to hala, v ktorej manžel kedysi pracoval na montážnej linke.

Dcéra sa triasla na zemi. V tom strese nebola schopná vytočiť číslo na telefóne, ktorý bol síce rozbitý ale našťastie fungoval.

V hale zostalo hrobové ticho prerušované vzlykaním. Takto to predsa nemôže zostať, takto to nemôže dopadnúť.

Do ticha sa z diaľky začali miešať sirény policajných áut. Páchatelia boli v nasledujúcich dňoch postupne zadržaní. Traja z nich už boli za podobné činy potrestaní.

Pre otca to bola ďalšia krutá rana. Nevedel sa z toho celého spamätať. O deti sa začala starať stará mama. On sa prihlásil do bezpečnostnej agentúry. Nejaký ICE.

Kedy sa to skončí? Keď ten posledný dokáže, že má pravdu? Ale to bude musieť všetkých postrieľať. Nebolo by lepšie radšej byť ľudský a nejsť cez mŕtvoly? Načo sú zákony, keď ich ľudia nedodržujú, nerešpektujú sa. Prečo ľudia dnes hľadia iba na seba a bezpečnosť druhých je im ukradnutá. Ako fanatici, bez mozgu a citu.

Tento smutný príbeh je asi tak rok starý. Bol to Minneapolis. Aspoň si to myslím, aj keď dnes je týchto správ také nepreberné množstvo, že sa mi to začína miešať. Berlín, Londýn, Praha, Paríž.

Nechápem, ako môže niekto niekoho nútiť, aby si do svojho domu alebo záhrady zobral niekoho, koho vôbec nepozná. Nejaké kvóty. Nepoznáš jeho úmysly. A možno sú traja z desiatich aj dobrý ľudia, ale keby boli dobrí aj deviati. Majú svoju vlasť, svoje rodiny. Majú im Bohom darovanú krajinu.

                     Tak nech im tam, u nich doma, pán Boh pomáha. Amen.

Cez Rakúsko prechádzam najradšej v noci alebo za hustej hmly. Len vtedy nemám pocit, že som bol presídlený na Mars.

Niečo tak odporné a ohyzdné sa len tak ľahko nevidí, čo sa našim pokrokovým susedom podarilo vybudovať, hneď za hranicami.

Existuje milión iných spôsobov, ako si zabezpečiť elektrinu. Stačí použiť rozum, vkus a cit.

Je to neefektívne, drahé a otrasné.

Prijmime prosím zákon, aby na to v budúcnosti už ani nikto nepomyslel, nieto ešte zrealizoval.

Budú nás do toho tlačiť, ale nedajme sa. Dôvody? Boli by radi, keby sme si aj my zničili krajinu. A zároveň to je vždy pre niekoho dobrý kšeft.

Tí hlupáci by to postavili aj keby vedeli, že už nikdy ani nezafúka.

Strčte si tie vrtule… a odleťte na Mars.

Takže modlime sa za bezvetrie a osvietenie kompetentných.

Zdá sa mi to všetko ako zlé zinscenované divadlo alebo zlý sen.

Celá operácia by sa mohla uskutočniť a podariť len v prípade, že:

• Sa vzdala vopred celá armáda, bezpečnostné jednotky a zradila samotná ochranka prezidenta.
• Boli zámerne podstrčení dvojníci.
• Maduro by s plánom sám súhlasil.

Celá Venezuela je už niekoľko mesiacov našlapaná bezpečnostnými silami prakticky celého sveta. Takáto operácia sa nedá ututlať a už vôbec nie zrealizovať.

Ak by aj bol zadržaný, niekým vopred zvnútra, nejakými zradcami, tak by musel aj niekto dôveryhodný zastaviť protivzdušnú obranu a celkovo reakciu armády. To mi príde ako rozprávka o Donaldovi Mousovi.

Vzhľadom k tomu, že americká armáda mi príde ako banda neschopných babrákov, „A JE TO TEAM“, je takýto scenár dvakrát nemožný.

Jednoducho by bol Maduro vopred informovaný a urobil by opatrenia. Už len samotný fakt, že je krajina obkľúčená nepriateľskými vojskami, tak nebude prezident, ktorí je terčom a prekážkou, spať v priestoroch, kam má niekto prístup. Snáď niekto nechce tvrdiť, že za dverami jeho spálne sedel ochranca so samopalom ako v hoteli. Maduro nie je rockový spevák. Čo to je za nezmysel?

V každom prípade, by takto vzniknutá situácia odhalila všetkých vnútorných zradcov a taktiež politikov a štáty, schvaľujúce medzinárodný terorizmus.

Ak sa na to pozeráme z hľadiska medzinárodného práva, tak je to terorizmus.

                            A s teroristami sa nevyjednáva