Autor Dušan Víglaský

Bankári nadobudli presvedčenie, že akákoľvek nezodpovednosť, nedôslednosť, amaterizmus, sa jednoducho dajako stratí, zametie pod koberec, niekto ju vyrieši. Alebo lepšie povedané, niekto to zaplatí za nich.

Lenže ten niekto, je bežný občan. Ten, ktorému banka nič neodpustí. Ak urobí človek chybu, tak za ňu draho zaplatí a mnoho krát príde o všetko.

Ak si myslíte, že v bankách pracujú iba schopní, spoľahliví a seriózni ľudia, tak určite veríte aj na lesné víly.  Robia tam takí istí špekulanti a diletanti ako v parlamente a hocikde inde, kam ich pritiahol pach peňazí.

Zlé úvery, hospodárenie a machinácie. Mafiánska štruktúra, ktorej opraty vedú ani nevieme kam. Asi do pekla.

Lenže jedného dňa sa všetko zmení a banka volajúca po záchrane, sa už odpovede nedočká. Bude nasledovať pád, a za ním ďalší a ďalší.

Monopol na prácu s peniazmi majú banky, ktoré sú vlastne súkromné spoločnosti. Pýtam sa, že prečo by to tak malo byť? Peniaze sú krvou spoločnosti a tou by nemali disponovať upíri, ktorí ju vyciciavajú prostredníctvom rôznych neúmerných poplatkov a úrokov. Je to pre ľudí nutná služba a nemala by byť ponechaná niečej svojvôli.

Uvidíme dokedy.

Taliani sa čudujú, prečo mali na severe krajiny najničivejšie záplavy za posledných sto rokov a prečo vybuchla Etna. Ukrajinci sa čudujú, že prečo majú zničenú krajinu a mŕtvych od zbraní dodaných Talianmi.

Slovinci sa čudujú, prečo ich krajinu spláchla voda a turisti cestujúci na dovolenky do Chorvátska sa čudujú, prečo musia čakať v niekoľko hodinových kolónach na hraniciach so Slovinskom.

Ľuďom nepripadá čudné, ak iným spôsobujú bolesť a utrpenie. Čudujú sa až v momente, keď trpia oni sami. Takže utrpenie je potrebné nato, aby sa ľudia zobudili, aby precitli zo svojho egoizmu. A takto sa po celom svete deje jedna udalosť za druhou. Zemetrasenia, záplavy, požiare, sopky, hurikány. Ľudia opakovane trpia a čudujú sa.

Čuduj sa svete, kým nepochopíš.

Čo je zisk? Skutočný zisk. Vymenili by ste svoje nové auto za obnosené topánky?

Opýtam sa inak. Sú dve reštaurácie. Vychádzajme z toho, že obe majú rovnaké nájomné podmienky, polohu, sortiment a ceny.

Jedna z nich klame hosťa na hmotnosti jedál, kvalite surovín a prípravy,  hygiene a povedzme aj na kvalite personálu. Na zákazníkovi jej nezáleží. Táto reštaurácia dosiahla za rok zisk 100 000 EUR.

Tá druhá, robí veci čo najpoctivejšie a záleží jej na tom, aby bol zákazník spokojný. Dosiahla zisk 15 000 EUR.

Ktorá dosiahla väčší zisk?

Druhá reštaurácia, teda hlavne celý personál a nielen majiteľ, získala hlavne duchovný zisk. Nezamerala sa na materiálnu stránku veci, ale cítila a chápala, že reštaurácia je miesto, kde sa chce hosť cítiť príjemne, chutne sa najesť a odísť spokojný.

Mohol by niekto namietať, že to mohli robiť z vypočítavosti, iba aby sa zákazník opäť vrátil a že tam žiaden dobrý úmysel nebol. Ak to nie je úprimné, tak to nemá dlhú životnosť, a nakoniec to skĺzne do nepoctivosti, čiže duchovnému zisku blížiacemu sa nule.

Duchovný zisk znie možno nadprirodzene, ale on je v skutočnosti reálny a trvácnejší ako materiálny. Nedevalvuje sa a nepodlieha času. Je to potenciál, ktorý si čerpáme podľa našich potrieb počas vývoja v rôznych podobách, ktoré môžu byť aj materiálne.

Jediné, z čoho máte skutočný prínos je ten duchovný, jedine ten, vám môže v budúcnosti priniesť určitý materiálny zisk. Prečo hovorím určitý, nejaký? Na výške materiálneho zisku nezáleží ale podstatný je dobrý pocit, pokoj a hlavne šťastie. To sa nedá vyvážiť zlatom. Materiálny je v tomto svete tiež dôležitý, ale čisto materiálny vám šťastie neprinesie. Ak sa chvíľu potrápite a úspech sa nedostaví ihneď, tak netreba zúfať a byť netrpezlivý, duchovná hodnota je trvalá, nestratí sa a môže sa takisto objaviť v podobe úspechu aj v úplne inej oblasti ako v reštaurácii. To šťastie si na vás niekde počká.

Dobrý úmysel, poctivosť, pracovitosť a snaha sa zlepšovať, vám prinesie najväčší zisk v podobe šťastia.

Ja materiálny zisk nezatracujem a ani neposudzujem podľa neho ľudí. Treba si však uvedomiť, že pre niekoho je požehnaním a iného prekliatím. Jednému môže priniesť šťastie a druhého môže zničiť. Kto rozdeľuje bohatstvo a podľa akého kľúča? Podľa potrieb duchovného rastu. Ak je niekto menej bohatý, neznamená že je nešikovný, lenivý alebo nepoctivý. Matéria je ako piesok v detskom pieskovisku. Učíme sa s ňou narábať a zhodnocovať ju. Jej vlastníctvo nás učí aj pokore. Poznáme predsa porekadlo, že peniaze a moc zotročujú človeka. Môžu a nemusia.

Nikto nie je dokonalý a na chyby máme nárok, je však dôležité sa z nich poučiť a neopakovať tie isté donekonečna.

Pozrime sa okolo seba. Či už v spomínanej reštaurácií, hoteli, obchode a kdekoľvek inde. Ako sa na vás pozerá personál a čo od prevádzky očakáva majiteľ. Vítajú vás s tým, že vám chcú maximálne vyjsť v ústrety a poskytnúť kvalitnú službu, alebo sa majiteľ večer pýta na výšku tržby miesto spokojnosti zákazníka?  Vyrobí fabrika výrobok tak, aby vám čo najdlhšie vydržal? Stavbár postaví dom tak, aby sa v ňom majiteľ cítil príjemne a užíval ho bez problémov? Športovec a herec myslí na diváka, alebo mu je bližší honorár a sláva? Úprimné odpovede nám osvetlia príčiny nášho úspechu alebo neúspechu. Navigujú nás k lepšiemu a šťastnejšiemu životu.

To, ak vám chce niekto škodiť, tu ani nemusíme rozoberať. Ten, kto druhému jamu kope, tomu sa zelení? Asi ťažko, ale to dotyčný pochopí až narazí do betónového múra. 

Takto je to so všetkým. Či píšete knihu, športujete, obchodujete, staviate, opravujete, úradujete, liečite alebo učíte. Ak robíte veci s láskou, pre radosť, úžitok a dobro ľudí, prináša vám to šťastie.

Je lepšie chodiť šťastný v obnosených topánkach, ktoré majú pre nás cenu zlata.

Spravodlivého človeka určite neprekvapí tvrdenie, že v každej krajine žijú dobrí aj zlí ľudia. Takže ak niekto tvrdí, že určitá krajina je čisté zlo, tak je to dôkazom toho, že on sám nie je úplne v poriadku.

V minulosti sme boli a aj v dnešnej dobe sme svedkami toho, že za zlé sú vydávané iba určité krajiny. Všetci, ktorí pochádzajú odniekiaľ, ktorí sú členmi nejakého etnika, národnosti, sú dehonestovaní a zámerne je o nich vytváraný obraz negatívneho nepriateľa, ktorému sa pripisuje kolektívna vina za niečo zlé. Tí ľudia, ktorí tomu chcú uveriť, prijmú mnohokrát vykonštruované dôkazy a propagandu, ktorá to má dokázať. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Viď fašistické Nemecko a démonizovanie židov.

Je to neuveriteľné, že vrcholní predstavitelia niektorých, akože vyspelých štátov, dnes vyzývajú k prenasledovaniu členov nejakej národnosti. Kto by si v minulosti vôbec len pomyslel na to, že sa raz opäť ocitneme v takejto ére temna a primitivizmu.

Snáď nechce byť niekto tak smiešny a infantilný, že urobí na zem čiaru a povie, všetci tí, čo žijú vľavo sú dobrí a tí napravo sú zlí. To môže povedať iba blázon alebo zloduch.

Na zemi prebieha odjakživa boj dobra so zlom a len kulisy sa priebežne obmieňajú. Rôzne prostredia a situácie dajú človeku možnosť sa rozhodovať podľa jeho charakteru a svedomia. Skutočná podstata človeka sa vždy odhalí v celej jeho nahote. Môže si vymyslieť akúkoľvek zámienku na to, aby si zdôvodnil úmysel páchať zlo. Žiadny figový list mu nepomôže zakryť jeho úbohosť. Buď je dobrý alebo zlý, spravodlivý alebo nespravodlivý. Áno, k spravodlivému rozhodovaniu potrebujete rozum, ale aj tento dar máte za niečo.

Každý človek by si mal uvedomiť, že tiež rozhoduje a je zodpovedný za súčasný stav, a že sa situácia vyvíja podľa miery jeho spravodlivosti alebo nespravodlivosti. Nemôžeme sa tomu všetkému prizerať ako ovce a prikyvovať tomu, čo nám niekto nadiktuje, inak sa ani nenazdáme a ocitneme sa na bitúnku. Potom už nariekať a vykrikovať, že svet je nespravodlivý, nikomu nepomôže.

Pomôže jedine spravodlivé rozhodovanie.

Inak by sme museli v auguste kúriť.

Ak sú ľudia normálni, tak je aj počasie.

Skúsme sa nad tým zamyslieť.

Najprv nás chcel ošáliť šálom a najnovšie sa odtrhol s odtrhnutými územiami.

Po období tisícročného vládnutia Slovanov sme ich pustili na chvíľku ku kormidlu a trochu im z toho stúpla sláva do hlavy. Ako sa hovorí, podáš prst a zoberú ti celú ruku. Alebo, za dobrotu na žobrotu.

Neschopnosť Rakúsko-Uhorska vládnuť a rozvíjať zverené územie spôsobila krízu, ktorej vyvrcholením bola tragická a katastrofálna prvá svetová vojna.

Na základe novovzniknutých podmienok došlo k prerozdeleniu území a vzniku štátov, ktoré najlepšie zodpovedali potrebám a vývoju jednotlivých národov. Spravovanie územia a vedenie obyvateľstva nie je určené pre niečí pocit moci a uspokojovanie ega, ale slúži pre duchovný rozvoj a všetko čo je s ním spojené. O tomto usporiadaní sa rozhoduje niekde inde a spomínať na staré časy, je ako snívať o návrate dinosaurov.

Národnostná otázka bývala vždy dobrá téma na prekrytie vnútropolitických alebo ekonomických problémov. Lenže už pri vyššej vyspelosti občanov sa účinok zoslabuje a povedal by som, že toto už nie je pre nikoho téma, dokonca ani pre futbalových fanúšikov.

Tieto regionálne srandy pána Orbána by mali odpútať pozornosť od vecí, ktoré nezvládol alebo neriešil.

Na jednej strane sa Maďari javia ako čierna ovca Európy, lebo blokujú a bojkotujú mnohé choré trendy, ale na druhej strane si myslím, že ciele boli postavené ešte vyššie a tie sa nenaplnili. Na základe svojho temperamentu a horkokrvnosti, čo je niečo, ako keď máš “csípős paprika“ v krvi, mohli toho dosiahnuť ešte viac. Bolo treba presadiť a realizovať mnohé reformy a Maďarsko mohlo ísť príkladom pre iné národy.  Pán Orbán z mnohých vecí cúvol a preto sa dosiahol len čiastočný výsledok.

Teraz netreba kaziť to dobré čo sa už dosiahlo, treba na tom stavať a pokračovať. Situácia je vážna, ale nie je neriešiteľná. Kultúra starých Európskych národov je v ohrození, a preto neplytvajme drahocenným časom a energiou, a spojme sily. Kvária nás aj bezpečnostné, spoločenské a ekonomické problémy. Vysoká inflácia a vysoké úrokové sadzby ťažko doľahli na obyvateľstvo.

Sily spájajme a územia si rešpektujme.

                   

Treba chrániť Božie dielo pred przniteľmi.

Chráňte dôstojnosť človeka, ktorý bol stvorený na Boží obraz. Nemal by klesnúť pod úroveň zvieraťa. Rozširujú sa deviácie, ktoré spôsobujú rozpad a zánik spoločnosti. V Biblii je jednoznačne uvedené prečo a ako dopadla Sodoma a Gomora. Je v nej zreteľne a jasne opísané všetko, čo sa Bohu páči a čo prieči, a aj to, aké to má dopady na životy ľudí.

Schvaľujú sa veci, ktoré sú Bohu odporné a treba ich odsúdiť. Hranice nechutností sa posúvajú hlbšie a hlbšie. Žijeme v období, keď sa bezbreho uvoľnili mravy a už sú zákerne napádané dokonca aj deti v predškolskom veku. Spoločnosť je totálne dezorientovaná a v takomto prostredí môže veľa ľudí zísť z tej lepšej cesty a vyberú si oveľa tŕnistejšiu.

Odsúď hriech, nie hriešnika. To platí. Nemôžeme však hriešnikovi schvaľovať páchanie hriechu, ale musíme jeho, aj ostatných varovať pred dôsledkami. Tým človeka neodsudzujeme, ale pomáhame mu.

Pápež obhajuje deviantov ako Božie deti. My vieme, že sú. Aj tí v Sodome Gomore boli a urobil s nimi krátky proces. Prečo? Lebo im ich spôsob života nebol ku prospechu, ale viedol ich do zatratenia. Takže pán pápež, kam ich chcete priviesť a kam im chcete pomôcť? Keď ich nechcete priviesť do pekla, tak ich konanie jednoznačne odsúdite. Ak chce pápež tvrdiť alebo nepriamo naznačiť, že za to nemôžu, lebo sa takí narodili, tak sa mýli alebo zavádza. Každý človek prišiel na svet s určitými vlastnosťami a schopnosťami. To je pravda. Ale nikomu by nemalo byť tvrdené, že nemôže niesť svoj kríž a že nemôže žiť podľa Božích zákonov a prikázaní. To je rúhanie. Pápež je smrteľník ako každý z nás a súdiť ho bude Boh. Jedno je však isté. Ja som zodpovedný sám za seba a musím konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nemôžem sa potom vyhovárať na niekoho, kto to mal v hlave prehádzané alebo bol zloduch. To by sa ma mohli tam hore aj opýtať, či som bol normálny, a ja by som musel smutne skonštatovať, že nie.

Kňazi. Horlivo odsudzujte hriech a hriešne konanie. Tým neodsudzujete ľudí, to môže urobiť iba Boh.

Nie je degradovaný len človek, ale prznená je celá príroda. Klonujú sa zvieratá a rastliny sú geneticky modifikované. Človek robí zásahy do toho, čo mu nepatrí. Treba na to upozorňovať.

Ochraňujte Kristovu cirkev ako apoštol Peter. K tomu ste sa Bohu zaviazali.

To, čo momentálne zažíva kresťanský svet, nemá obdobu. Je to dôsledok toho, že sa zo života a myslí ľudí vytratil Boh. Už pre ľudí neexistuje, alebo len akože, len aby sa nepovedalo. Nebránime si Bohom zverené územie, pričom vieme, ako ťažko si ho museli niektoré národy zaslúžiť. Rodisko, zázemie, pôda, ktorá pre ľudí znamenala obživu pre celé generácie, už pre ľudí nič neznamená.

Propagovaná je migrácia, ktorá je dokonca hlásaná ako dobročinnosť. Opýtam sa vás inak. Bol snáď Boh podľa vás nespravodlivý, ak umožnil človeku sa narodiť v tej či onej krajine? Určite nebol. Ak dopustil vojny, nezapríčinili ich samotní ľudia? Chcete súdiť Boha? To, že sa niekto niekde narodil, má predsa vyšší zmysel a človek si má toto miesto zastať a chrániť. Je to miesto, ktoré najviac zodpovedá jeho naturelu a potrebám. Ak niekde vznikli konflikty, tak musí dôjsť k zmiereniu a poriadku. To isté platí aj o nás. Láska k blížnemu predsa nie je tolerancia jeho lajdáctva, vypočítavosti a svojvôle.

Ten, kto si nebráni vlastnú krajinu, kultúru a nič pre neho neznamená, si bude vážiť cudziu? Dôsledky takéhoto konania vidíme v niektorých štátoch zreteľne. Vyrabované, spálené kostoly, alebo prerobené na knižnice, turistické atrakcie, koncertné sály alebo obchody. Je to čisto materialistický pohľad migrantov a aj ich prijímateľov. Takto vzniká chaos, ktorý brzdí vo vývoji všetkých. Nehomogénna masa, ktorá nevie kde je sever. To je hlavný zámer skrytý za tými falošnými rečičkami o humanite.

Tridsaťročný zdravý chlap emigruje, utečie od rodiny a nechá doma ženu s tromi, možno piatimi deťmi, ktorá sa o ne postará a vychová ich, pričom ťažko pracuje. Ona je hrdina a nie ten parazit. Ju treba dať za príklad.

Jej Boh požehná. TOTO TREBA VYZDVIHNÚŤ!

Povedzte ľuďom, že dostali od Boha to najlepšie, a že keď chcú niečo zmeniť, tak majú poprosiť a Boh im pomôže. Hľadajte a nájdete, klopte a otvoria Vám.

Vidím to, vnímam, cítim a počujem. Chodíte ako okolo horúcej kaše. Rozprávate nejasne, až by sa dalo povedať, že bľabocete. Treba sa vyjadrovať jasne. Nebuďte vlažní, ani horúci, ani chladní. Definujte veci presne, to je vaše poslanie, pretavte evanjeliá do života. Ukážte ľuďom jasnú hranicu medzi dobrým a zlým. Medzi životom a smrťou. Viera je živá cez skutky.

Z každého stavu existuje východisko. Treba ho hľadať tým, že presne definujeme čo nás až sem priviedlo. To, ako to vyzerá, nie je náhoda. Je to výsledok systematického opakovania tých istých chýb a pridávania nových, ešte absurdnejších. Uviedol som len zopár do očí bijúcich absurdít dnešného života, ktoré majú na náš život fatálne dôsledky.

Kňazi. Nedajte sa obalamutiť a uspať hadom. Je síce najchytrejší poľný živočích, ale každý z vás je človek, ktorý dostal od Boha cit a rozum. Boh stojí za tými, čo plnia Božiu vôľu a žehná im. Nemáte sa čoho báť.

Rozšliapte hadovi hlavu.

1. Neschopnosť Európskej únie riešiť kritické situácie. Organizačne aj technicky.
2. Zámienka a vhodný argument na to, aby nám mohli otĺkať o hlavu klimatické zmeny a aplikovať drakonické opatrenia.

Niet sa čomu diviť, keď máme v čele dámu v ružovom kostýmčeku, ktorá by ledva zvládla post predsedníčky bytového družstva.

Za normálnych okolností, by museli takýto ostrov za týždeň technikou tak zaplaviť, že by tam bolo vody až po kolená. Lenže to by sme nejakú museli mať a niekomu by na tom muselo záležať. Lenže im záleží na niečom inom.

Scény ako z hororu, vystrašení obyvatelia a dovolenkári, evakuácia. Čo si môžu propagandisti globálneho otepľovania viac želať. Nebudú sa pýtať na to, že prečo nie sme na bežný požiar pripravení. Keby sme boli, tak by požiare boli všade rýchlo uhasené a následky by boli minimalizované.

Keď ste si to nevšimli, tak horí každé leto a v mnohých štátoch.

Hlavne, že máme chrabré NATO, ktoré disponuje desaťtisíc dôchodcami, štyridsiatimi tankami, z ktorých je aktuálne tridsať v servise a čaká sa na náhradné diely a stopäťdesiatimi stíhačkami F1, ktoré minulý mesiac absolvovali cvičenie a minuli všetok benzín, takže teraz by museli poslať cisternu do Moskvy, aby nejaký priviezla.

Mám taký dojem, ak ma intuícia neklame, že okolo ostrova je voda. Hm. Čo keby sa tak do hasenia pustilo z každej strany niekoľko lietadiel? Koľko? Desať, päťdesiat, stopäťdesiat, tisíc? Je to taký problém? Míňajú sa zbytočne miliardy na hlúposti. Na vojenské šerble, toxické vakcíny, darmožráčov a úplatky.

Koľko CO2 ste zbytočne nechali uniknúť do ovzdušia, koľko ľudí zahynulo a koľkí prišli o majetok, koľko zvierat zahynulo?

Neskúšajte tu na nás žiadne klimatické zmeny, vy banda zdegenerovaná a plňte si svoje psie povinnosti. Za všetko budete niesť zodpovednosť.

Je to nedbanlivosť alebo zámer?

Prozreteľnosť, predurčenie a slobodná vôľa.

Maximálna dĺžka života je človeku vopred stanovená. Vyplýva z prozreteľnosti a predurčenosti. Život človeka je na základe prozreteľnosti, zasadený do kontextu života iných ľudí a plní určitú úlohu, čiže predurčenosť.

Božia prozreteľnosť je najvyššia inteligencia, ktorá riadi život vo vesmíre. Všetko čo vnímame, ale ešte viac vecí, ktoré aj nevnímame, sú život. Dokonalosť včelieho úľa alebo mraveniska, ale aj kameň je živý organizmus. Táto prozreteľnosť dáva všetko do dokonalého súladu a každý prvok v tejto existencii má svoju predurčenosť, vrátane človeka.

Vopred stanovenú dĺžku života si nemôžeme predĺžiť, jedine skrátiť a na to má vplyv slobodná vôľa. Skrátenie života priamo úmerne súvisí so životným štýlom a správaním. Cigarety, alkohol, drogy, škodlivá strava, hazardovanie so zdravím, hnev, nenávisť a množstvo iných negatívnych faktorov, ktorými si vieme pomôcť do hrobu.

Ak človek zomrie na akúkoľvek chorobu, tak príčina choroby tkvie z určitej časti v predurčenosti a vo zvyšku je výsledkom slobodnej vôle.

Nemôžeme preto súdiť kohokoľvek podľa toho, ako dlho žil, na akú chorobu alebo úraz zomrel. Určite, že vnímame ľudí okolo seba a pozorujeme ich spôsob života, z čoho si vieme zobrať príklad alebo ponaučenie, ale nemôžeme z toho vyvodzovať uzávery a konštatovať, že to a to sa stalo preto lebo. Ľudia svojim správaním nastavujú ostatným aj zrkadlo, čím im pomáhajú k ich náprave.

Jediný prípad, kedy je odchod čisto výsledkom slobodnej vôle je samovražda, ktorá určite nie je predurčená v osudovom pláne a má fatálne následky na ďalšiu existenciu.

Iste sa mnohí pýtajú, že prečo sa dĺžka života jednotlivých ľudí líši. Prečo niekto zomrie ako malé dieťa v ťažkých podmienkach a niekto má rozprávkový život a dožije sa vysokého veku.

Človek je súčasť celku a jeho podstata nie je ohraničená časom. Proste existuje. Táto jeho existencia zahŕňa všetko. Prežíva všetky možné situácie a podmienky a tým sa postupne zdokonaľuje a stáva celistvým.

V konečnom dôsledku nie je nikto o nič ukrátený. Ukrátiť sa môže o niečo človek len sám, ak súčasný moment neprežíva s maximálnou pozornosťou, odmieta svoju predurčenosť, čiže odmieta žiť svoj jedinečný život.

Niekto prežije za rok viac, ako iný za sto.

My máme nárok na toto, tamto a hento, ako rozmaznané dieťa. Vy musíte robiť všetko tak, ako my chceme, musíte sa nám prispôsobiť, inak sa čo? Hodíte na zem a budete vrieskať, alebo si roztrieskate hračku? Nech sa páči, tak sa hoďte na zem a vrieskajte. Pomôže vám to akurát tak, ako to pomohlo Ukrajine. Trpezlivý rodič počká, kým sa dieťa revom neunaví a hračky, ktoré si zničilo, už nebude mať. Je vymaľované.

Ten, kto riadi osud, ho riadi spravodlivo a keď sa chce niekto sťažovať, tak nech sa páči. Každý to raz pochopí, ak sa prepracuje k sebareflexii. Niekedy za dosť vysokú cenu. Všetky vojny a konflikty sú toho dôkazom.

Teraz sa naskytá otázka, že až kam hodláme zájsť? Kedy sa zastavíme a prestaneme vrešťať a prídeme k rozumu?

Ľudia toho sveta, ktorý podporuje požiadavky Ukrajiny a cíti, že krivda je páchaná aj na nich, sú už konfrontovaní s názormi a požiadavkami utečencov. Sú objektívne, alebo sa nič nezmenilo, a je to opäť len natrčená ruka, dajte mi? Niektorí pracujú a mnohí nie. Ale aj väčšina tých, čo pracujú sa cítia byť ukrivdení, že to západný svet môže za to ako dopadli. Zase nie ja, ale niekto druhý. Čiže vy za to môžete, tak sa o nás postarajte, ste povinní. Najprv išla krivda z východu a teraz aj zo západu. Dobre, tak sa už spamätajte, kým sa vám nepodarí rozbiť celý svet.

Nenastavuje nám to tak trochu zrkadlo? Nevidíme sa v ňom? Veď aj my sme sa mali, a máme sa zle preto, lebo za to môže sused. Ktorý, ten čo nám sedí na krku?

Podobáme sa alebo sme rovnakí?