Autor Dušan Víglaský

Láska je čistá energia prejavom ktorej je svetlo. Nádherné, žiarivé ako slnko. S vychádzajúcim slnkom sa všetko prebúdza, kvety sa otvárajú, vtáky vyspevujú, príroda sa teší z nového dňa.

Život bez lásky nie je možný. S miznúcim svetlom sa život stáva ponurým až úplne zhasne.

Láska rozptýli náš smútok, problémy, odvráti nešťastie a vylieči choroby. To ona formuje náš osud. Pohybujeme sa medzi šťastím a nešťastím. Riešme všetko s láskou a problémy sveta  zmiznú. Milujme našich blížnych ako seba. Ani menej a ani viac. Buďme k sebe aj k ostatným spravodliví.

Ak chceme opäť ožiť, oživiť naše vzťahy s ľuďmi, urobiť spoločnosť šťastnou, prebuďme v sebe lásku. Nič nás to nestojí, tak isto ako svit slnka alebo úsmev.

Sme predsa bytosti, ktorých láska je prirodzenou esenciou.                                                 

LÁSKA JE ŠŤASTIE.

Cestovné kancelárie Sme tu s Vami, Pravda zvíťazí, Neaktuálne aktuality, Denník Nedenník, Nezízaj a Ajajaj Vás pozývajú na jedinečný zájazd po Čínskych lockdownoch.

Účastníci si budú môcť naplno užiť pobyt v karanténnych kempoch, do sýtosti si ponosiť ochranné pomôcky, vrátane neprievzdušných kombinéz. Súčasťou sú aj kurzy testovania a ochutnávky vakcín. Čas si budú môcť krátiť sledovaním nepretržitých hororových a neskreslených správ, ktoré Vás ubezpečia že ste na správnom mieste.

Bezpečnosť je zabezpečená najmodernejšími monitorovacími prostriedkami sledovania osôb, cez ktoré neprenikne ani myš. Zájazdom Vás bude sprevádzať matematik a vedec MUDr, JUDr, PUDr. J. Miska EKG. CSc. IQx. PhD., ktorý má pre Vás pripravené nekonečné množstvo pokynov, vyhlášok a zaručených prognóz.

Vítaní sú aj členovia bezpečnostných a armádnych zložiek, SBS a iných významných inštitúcií, ktorí sa budú môcť aktívne zapojiť do kontroly, monitorovania, sledovania, napomínania, perzekúcie a pokutovania osôb. Proste si prídu na svoje.

Sme radi že sme Vám pomohli rozptýliť pocit nudy a ohrozenia z nadmernej slobody, ktorá je aktuálne na nevydržanie. Je to nepochopiteľné a drzosť, že si jeden vírus dovolí len tak sa vypariť.

Šťastnú cestu a donevidenia.

Položme si prvú otázku. Kto sú to vlastne tie tvory, ktoré aktuálne pobehujú po zemi a ktoré si hovoria človek? Obzrúc sa okolo seba musí byť bytosti, ktorej citlivosť je aspoň na úrovni dážďovky niečo podozrivé.

Násilie, teror, deviácia, bezcitnosť, egoizmus. Všetko živé využiť, zotročiť, utýrať, zabiť, vrátane človeka.
Zo psa urobiť mačku a z mačky kocúra. Prírodu vyťažiť a speňažiť. 
Z riek a morí sú stoky, pôda je mŕtva a vzduch toxický.

Arzenál jadrových zbraní schopných zničiť nie len túto planétu. 
Arzenál ľudskej hlúposti schopnej trieštiť atóm.

Ak na túto Zem boli pozvážaní kriminálnici z celého vesmíru, tak to začne do seba logicky zapadať.

Naskytá sa mi posledná otázka. Za akú odmenu som tu ja?

Vitajte v pekle.

Samozrejmé je len to, že nič nie je samozrejmosť.

Miliarda miliárd samozrejmostí znamená život.

Plod, jeho vznik a vývoj, duša, narodenie, tlkot srdca, dych, krv, materské mlieko, kyslík vo vzduchu, necht alebo vlas.

Existuje viac samozrejmých javov v prírode, ako máme mozgových buniek.

Očakávame, že všetko samozrejmé niekto zariadi, akurát my samozrejme nemusíme zariadiť nič?

Ak sa každý z nás niečím pričiní, tak budeme mať všetko čo považujeme za samozrejmé, a keď nie, tak budeme mať len časť tých samozrejmých vecí.

Takže, keď nebude na regáloch chlieb a na pumpách benzín, tak nám to len, samozrejme nespadlo z neba.

Aký je rozdiel medzi darebákom čo niečo nezariadil v Bruseli a tým čo čaká, že zemiaky vyrastú na regáli v supermarkete?

Samozrejme žiadny.

Slovensko sa zásluhou občanov prepadá do ničoty.

Deštruktívna činnosť politikov nastavuje ľuďom zrkadlo.

Pre pochopenie tohto diania je nutná sebareflexia.

Schopnosť sebareflexie klesá s rastúcim egoizmom.

Egoizmus vzniká na základe strachu.

Strach vyplýva z nedostatku sebadôvery.

Slabá sebadôvera je dôsledok absencie viery.

Keď bombardovali vojská NATO iné štáty, boli sme v pohode.

Keď deti pochovávali rodičov a rodičia deti, pozerali sme telenovely.

Keď nemali čo jesť, hodovali sme.

Keď utekali z domovov alebo ich stratili, spokojne sme spali.

Keď mrzli v pivniciach pri sviečke, my sme to necítili.

Keď prišli o všetko, nám rástlo HDP.

Keď sa nám stane niečo podobné, tak si len na to spomeňme.

Prosím pozor. Upozornenie z centrály Najvyššieho,

pre cestujúcich na trase New York, Tel Aviv, London city, Vatikán, Zürich, Bratislava, Kúty, Praha s konečnou stanicou v Pekle.

Odchod vlaku je o 5 minút 12. Spiatočný vlak je plánovaný o tisíc rokov.

Žiadame tých, ktorí si cestu rozmysleli, aby urýchlene opustili vlak.

Upozornite na to hlavne starších, slabšie počujúcich pasažierov.

Lebo počúvali a nepočuli, pozerali a nevideli.

Zároveň chceme upozorniť, že vlak nabral meškanie, kvôli Vašim nadmerným batožinám.

Ďakujem za pozornosť. Koniec hlásenia.

Slovensko odmieta akúkoľvek účasť vo vojne na Ukrajine.

Žiadne zbrane, žiadne akože mierové, čiže vojenské sily.

Nechceme predlžovať utrpenie ľudí žijúcich na Ukrajine.

Týmto si priamo vypýtame vojnu na našom území. Vojna je utrpenie, smrť, ničenie.

Tí, ktorí to plánujú, dobre vedia o čom píšem. Táto krajina vám nepatrí.

Faktory ako sankcie, deštrukcia hospodárstva, plyn, ropa, inflácia, devalvácia, zvyšovanie cien, pandémia, atď., zvyšujú nervozitu, napätie, chaos a tiež slúžia na výbuch spoločnosti končiaci vojnou.

Sú zámerne, systematicky vytvárané chaotickými, hlúpymi rozhodnutiami založenými na povrchných argumentoch s jasným cieľom. Čo najväčší rozvrat a následný Európsky Mariupol.

Rôzne kauzy, hádky, akože hádky cirkusových klaunov vo vláde a všetok ten balast v správach slúži na odpútanie pozornosti od toho, k čomu to smeruje. Ku našej likvidácii.

Mám taký pocit, že sa rysuje niekoľko možných scenárov, ale ani v jednom sa nepočíta, že by sme mali ešte existovať.

Obdobie prípravné. Ježibaba sa rozhodla že si upečie Slovensko.

Začnem až od volieb, ale začiatok je niekde inde.

Tá bola zahájená na základe “vhodne“ vybraných, vytipovaných, spropagovaných a následne zvolených politikov a dosadených spolupáchateľov na rôznych kľúčových postoch hospodárskeho života, ktorí prijali niekým predložený plán, lebo peniaze. Časť je ich tam aj takých čo netušia o čo ide a časť takých, čo si iba myslia že to vedia. Títo poslední sú už len čerešnička na torte. Ďalej to môžeme nazývať aj, ako bábkové divadlo. Predchádzali im v tom lepšom prípade opotrebovaní, unavení, demotivovaní a samozrejme karieristi, špekulanti atď. Ono sa to v čase menilo, ale išlo to od desiatich k piatim, až ľuďom praskli nervy, čo by sa nemalo stať a zvolili si túto jelitu.

Do paláca sa nebadane vkradla Macocha.

Tomu samozrejme napomohli samotní občania, ktorí na konci roku 2019 žili v blahobyte, ktorý dosiahol v histórii Slovenska najvyššiu úroveň tým, že nadobudli pocit, že všetko je navždy a netreba sa starať o verejný a spoločenský život, štát, spravodlivosť, rozvoj, školstvo. Keď chýbajú peniaze, tak nám ich niekto pošle. Vzdelávať sa a niekam sa posúvať nie je potrebné, a ak vykonávať nejakú prácu, tak aby nebolo treba rozmýšľať. Taktiež vo voľnom čase zamestnať hlavu balastom.  

Blahobyt tu síce bol, ale zároveň aj silná závislosť na dovoze potravín, surovín, energií, technológií, spotrebnom tovare, komponentoch bez ktorých nevie fungovať priemysel, obchod a ani služby. Závislosť sme si postupne vytvárali a dnes nemáme dostatočné kapacity a prostriedky na zabezpečenie základného chodu štátu. Chýbajú ľudia v profesiách, žiadna koncepcia poľnohospodárstva, priemyslu.

Takže čo, koľko a z čoho si dnes vieme vyrobiť toho čo bytostne potrebujeme, nehovoriac toho čo sme doteraz mali?

Obdobie covidové. Na Slovensko zaľahla čierna hmla.

Takže začal rok 2020. Dobre rozbehnutý vlak pohodlnosti, zotrvačnosti a egoizmu mala zastaviť nejaká pandémia? To teda nie. Poďme to vyriešiť, tak ako vždy, nech to niekto iný vymyslí, hlavne nech je to jednoduché a netreba pri tom rozmýšľať, len aby sme sa pohodlne a rýchlo vrátili do pôvodného stereotypu. Takže bol prijatý celý rad protichodných, odporujúcich si a zdravému rozumu nepochopiteľných, takzvaných opatrení a realizácií pri ktorých sa ide človeku rozum zavariť. Ale pre niekoho to bol dobrý nápad a riešenie problému za miliardy. Ale ak by niekto mal v pláne efektívne zlikvidovať hospodárstvo, znásobiť škody pandémie a ešte na tom zarobiť, tak potom by to dávalo zmysel.

Zároveň iná skupina zistila, že to je celkom dobrý kšeft, tak načo ho kaziť. Nič neobvyklé, že sa ľudia priživia na ľudskom nešťastí. A potom takí, čo síce videli, že síce všetko padá na hu…, ale oni v pohode robia všetko ako predtým, budú potrební, tak načo by hrýzli do ruky čo ich živí, čiže sa držali pokynov aj keď neboli presvedčení o správnosti svojho konania. Zbabelci.

Celkom slušná masa obyvateľstva zistila, že peniaze sa dajú zarobiť aj nerobením, že práce môže byť aj menej a nič sa nestane, a tak si na to celkom zvykli. Niečo ako rekreačné poukazy.

Vo výsledku, zničená ekonomika, zdecimovaný zdravotný stav ľudí a v neposlednom rade psychika. Psychika nebola v poriadku ani predtým, ale to je na samostatnú kapitolu.

Obdobie vojnové. Na Slovensko sa prikráda hnedý mor.

Čo čert nechcel alebo chcel, napriek tomu že celý pokrokový, vyspelý, čestný, zbrane nevyrábajúci a vojnu nikdy nevedúci svet si vojnu neželal, tak začala.

Ono by človek očakával, že ak vypukne vojna ktorú nechcete, tak sa ju snažíte čo najskôr ukončiť a uzavrieť mier. Podľa niekoho to však, nie vždy tak musí byť. Čiže vojnu, ktorú sme nechceli treba vyhrať!?

Teraz to začína byť zaujímavé. Zničená ekonomika, zdravotné problémy, nervozita, neistota, strach, nedostatok potravín, základných potrieb, energií, pohonných hmôt.

Riešením by mala byť vyhraná vojna?

Zhrňme si zoznam (zostručnený) udalostí:

Zvoľte si vládu za slušné Slovensko a bude ako nebolo. Výsledok vidíme. Mali pravdu.

Zostaňte zamknutí doma a vírus zmizne. Takzvané čary prírody.

Otestujte sa a víťazstvo je naše. Bolo. Vyhrali tí, čo nakúpili testy a zriadili MOM-ky.

Ďalší teror uzamknutia.

Očkovanie. Nebudem rozoberať detaily. Každý si to musí vyhodnotiť sám.

1. očkovanie.

2. očkovanie. Moderne nazývané aj ako booster. Niečo na posilnenie sebavedomia. Novodobý výdobytok vedy, ktorý sme tu doteraz nemali a ani nepotrebovali.

3. očkovanie. Niečo ako v kroku dva, ale bez komentára.

Vojna deklarovaná ako nechcená, ale všemožne podporovaná.

Vojna, ktorú nechcú ukončiť spravodlivým mierom ale dorazením protivníka.

Vyhratá vojna, akože vyrieši problémy s potravinami, energiami, surovinami a iným.

S odhodlaním sa púšťame do akože mierovej misie, čiže vojenskej, aj spolu s inými užitočnými hlupákmi.

Za predpokladu že nezhoríme v jadrovej vojne, tak je z toho mnoho tisíc ľudí mŕtvych a veľké materiálne škody.

Obdobie sankcií. Strýčko Sam sa hrá na Jánošíka, ale pomýlil si chudobného s bohatým. Asi kvôli veku.

Proti komu sú v skutku sankcie? Nie náhodou proti tomu, koho najviac poškodzujú? Ale teraz najviac poškodzujú štáty Európy, čiže aj nás. V ďaleko väčšej miere ako Rusko. Akú to má logiku, že sa takto ničíme. Kto nás do toho tlačí a prečo?

Toto dobrodružstvo nám môže zlomiť väz tak, že sa ocitneme v dobe kamennej.

Ďakujeme strýčko Sam. Kto druhému jamu kope, tomu sa zelení? Asi nie. Sám do nej zahučí.

Buďme k sebe úprimní. Sme tak trochu z iného cesta ako Vy. Slovák, ako nám história ukazuje si nechá dosť dlho na chrbte drevo rúbať, ale hlúpy nie je, ako by sa Vám mohlo zdať, myslí si svoje, a nedajte sa pomýliť tými kontaktnými osobami, ktoré ste si našli, alebo lepšie povedané zamestnali. Niekedy si tak trochu zdriemne aj  na 77 rokov, a potom je tu aj problém, že si nevie, ako by som to povedal, no ústa otvoriť.

Takže čas sa naplnil. Ste u nás vítaní, ako svokra, ktorá sa nečakane zjaví medzi dverami na Vianoce a neviete kedy odíde. A keď budete odchádzať, tak nám tu opäť niečo nezbombardujte ako naposledy. A aby som nezabudol. Lietadlá zo Schwechatu už lietajú bez obmedzení. A zoberte prosím aj spolupracovníkov, my Vám ku nim nabalíme kompóty a bryndzu.

Ja viem, že tam máte dosť vlastných darebákov, ale toto by ste ešte pre nás mohli urobiť. Nikdy Vám to nezabudneme. Ďakujeme. A čo sme si, to sme si, kamoši môžeme zostať, ale iba odtiaľ, potiaľ.

Obdobie prebúdzania

Takže z uvedenej genézy mi vyplýva, že každé riešenie, ktoré malo byť vždy už tým konečným, nás zavŕtava hlbšie a hlbšie do pekla.

Ak chceme ešte existovať, tak sa musíme zobudiť a nenechať sa vťahovať do likvidácie.

Toto sme my niekedy potrebovali a chceli? Kedy sme nasadli na tento vlak? V roku 1989, alebo skôr?

Myslím, že je najvyšší čas vystúpiť a ísť vlastnou cestou.

Rozchodíme to iba s pomocou Božou, ale rozchodíme, inak to nikdy nebolo.

Uvediem len tri veci. Zdravotný stav, ceny a dostatok základných potrieb.

Situácia sa stále zhoršuje. Ceny stúpajú, to si asi všimol každý, ale stále je čo nakupovať, to sa však môže čoskoro zmeniť. Hlavne v potravinách.

Jedna vec sú ceny, ale vplyvom rôznych experimentov sa zhoršil zdravotný stav obyvateľstva. Kapacity na poskytnutie pomoci sa zmenšili.

Vinník tohto stavu sa nájde ihneď. V hľadaní vinníkov sme najväčší špecialisti na svete.

Položme si otázku. Čo sme pre to spravili, aby to tak nebolo? Ak sme sedeli spokojne v karanténe bez náznaku choroby a poberali peniaze, tak sme dostali peniaze za niečo čo neprinieslo žiadnu hodnotu. Hra na prácu z domu a iné sofistikovane zdôvodnené flákanie. Čiže peniaze stratili na hodnote. Odtiaľ tie vyššie alebo vysoké ceny. Produktivita a efektivita klesala aj do roku 2020. Potom už len tá hniloba vyplávala na povrch a dala tomu smrteľnú ranu. Z akých zdrojov sa mali látať diery na Titanicu? Rôzne fondy, dotácie a iné korupčné schémy, obrovské plytvanie prostriedkami a morálna degradácia. Dobehli sme sami seba. Šliapli sme na vlastné hrable.

A teraz ten zdravotný stav. Začala pandémia. Drvivá väčšina čakala. Iba niektorým skutočne záležalo na riešení problému. Hľadať spôsoby ako si pomôcť? Na čo, skôr každý pokus zosmiešniť, zdegradovať alebo byť ticho. Ten problém sa mohol predsa minimalizovať. Ľudia nehľadali pravdu aby si vzájomne poradili (česť výnimkám), čakali čo povie doktor, doktor čakal čo povie primár, ten čakal čo povie minister, minister čakal čo povie WHO a WHO čakalo čo urobia ľudia. A medzitým niektorí zarobili na niečom, čo nikomu nepomohlo.

Ľudia nemuseli zomierať, určite nie v takých počtoch.

Ale ak ste klamali, zavádzali a dehonestovali iných kvôli zištnosti, tak máte podiel viny na smrti, alebo zdravotných problémoch tých, ktorým sa dalo pomôcť. To sa dá povedať aj o tých, ktorí iba bezducho tárajú, lebo je to cool. Nemá každý rovnaký aparát na krku, to je pravda, ale na začiatku všetci dostali rovnako, postupne však svoje talenty prešustrovali. Ich návrat je možný, najlepšie začať ešte dnes.

Keby sme chceli, mohli sme pomôcť za 1 euro, ale my sme radšej nepomohli za 1000. Vyplytvané peniaze, ktoré chýbajú.

Teraz opäť drvivá väčšina čaká, že niekto iný upozorní na zdravotné problémy spôsobené medicínskymi experimentami. Tým samozrejme nikomu nepomôžete, ani sebe, lebo čím skôr sa to začne riešiť, tým skôr môžete dostať pomoc. Ale od koho chcete dostať pomoc, keď všetci čakajú. Potom si opäť nájdete svojho vinníka za problémy, alebo smrť svojich blízkych.

Takže teraz budeme čakať kto zaseje, podojí kravu, vyrobí tehlu a cement, schváli účinný liek alebo liečebný postup. Keď zbadáte topiace dieťa, tak budete čakať na schválený postup, ako ho zachrániť? Ak ste si nevšimli, tak sa už topíme vo vlastnej apatii.

A čas si budeme krátiť hľadaním vinníkov a zdravotný stav sa bude zhoršovať a hodnota peňazí bude klesať.

Pričiňme sa, aby utrpenia bolo čo najmenej.

Skúsme urobiť viac ako doteraz, postupne zbadáme že to malo zmysel. Pre všetkých aj pre jednotlivca. Chce to ale trpezlivosť. Záhrada je plná pýru.

Stále sa čaká či využijeme slobodnú vôľu, našu dobrú vôľu a či vôbec máme vôľu niečo urobiť.

Toto nie je o vinníkoch, ale o nás.