Obrovské množstvo ľudí, ktorí dali svetu na známosť, že chcú a rozhodujú o svojich veciach sami. Majú svoj rozum, odvahu a nepotrebujú nikomu skladať účty. Rozhodujú sa podľa vlastného svedomia, ktoré ich naviguje čo je správne a potrebné. Ak vidia, že sa veci dejú nesprávne, nespravodlivo, tak ich chcú napraviť. Sú slobodnejší, ako tí čo sa nazývajú vládcovia, ale pritom musia poslúchať ako pes na reťazi.
Aj mnohí otroci odchádzajúci zo zajatia v Egypte šomrali, lebo im bol život v otroctve pohodlnejší, mali svoje funkcie, dostávali almužnu a robili si svoje kšeftíky. Čo na tom, že občas dostali ranu bičom, hlavne že mohli rany bičom rozdávať vlastným súkmeňovcom. Taká je otrocká myseľ. Bojí sa slobody, lebo sloboda je rozhodovanie a zodpovednosť. Stačí jej kosť hodená zo stola. Trvalo 40 rokov, kým sa im to v hlavách nezrovnalo a nedošli do zasľúbenej zeme.
Politici, úradníci alebo manipulátori a ich poskokovia, či domáci alebo zahraniční, robia len to čo im ľudia dovolia. Kto sa postaví proti vôli takejto presily, ten si zláme väz.
Takisto, ako vo filme Sedem statočných, postupne sa pridajú ďalší, naberú odvahu, získajú optimizmus, zabojujú za seba.
A túžba po slobode zvíťazí.
KONCEPT 