Autor Dušan Víglaský

Rusko a jeho bohatstvo je pre gaunerov nočná mora od nepamäti. Magnet na kleptomanov. Asi to tak pán Boh chcel, aby sa vydusili vo vlastnej šťave tvorenej zo zloby, žlči a závisti.

Chaos na Ukrajine bol už za Sovietskeho zväzu. Morálne upadal celý takzvaný socialistický blok, ale tam to bolo ukážkové. Takže ak niekto hľadal nástroj alebo palicu proti Rusom, tak sa mu Ukrajina priam natískala do ruky. Nič nie je vhodnejšie na vyvolanie konfliktu, ako krajina zmietaná korupciou, šmelinou, násilím, chaosom a úpadkom, ktoré sa od deväťdesiatych rokov systematicky prehlbovali. O krajinu sa väčšina ľudí nestarala a slúžila len ako dojná krava.

Západný svet sa ocitol na pokraji ekonomického aj sociálneho kolapsu. Utopený v dlhoch, neproduktivite a nezmysloch. Jeho predstavitelia, zúfalci sa uchýlili k zúfalému kroku, ktorý mal tento pád zastaviť. Tým krokom bola vojna a vidina tučnej tepny v podobe prírodného bohatstva. Zdroje ostatných štátov sú už buď vydrancované, alebo nedostatočné aby zalepili dieru na Titanicu.

30 rokov príprav strýčka Sama a jeho západných kumpánov. Scenár je vždy ten istý. Podmienkou úspešnosti je pýcha a tá ide ruka v ruke s hlúposťou. Nasledovalo vytváranie konfliktov, podnecovanie k nenávisti a tým rástlo napätie, ktoré vyvrcholilo vojnou. Vojna nevznikne len tak. Musia byť pre ňu vytvorené predpoklady.  

Ideológia postavená na princípe zbíjania a násilia. Stratégia, ktorá západu fungovala dosť dlho, akurát teraz sa krčahu odtrhlo ucho a je po vode. Nahádzal do studne posledné zdroje a zbrane. Prameň uschol. Naskákali hlavičky do bazéna bez vody. Pripečenci môžu zabudnúť na krájanie Ukrajiny.

Výsledok? Ďalšia tragická a trpká skúsenosť pre ľudstvo. Koľká? Aspoňže darebákom sklapla sánka naprázdno. Nemajú peniaze, nebudú zbrane a bude pokoj. Je načase živiť sa poctivou prácou.

Svet si zase, aspoň na určitú dobu, vydýchne.

Akože spojenec a priateľ, ktorý si pre istotu u vás urobí vojenskú základňu, aby si vás poistil. Výpalník. Zdôvodňuje to vašou ochranou. Samozrejme. Takúto blchu v kožuchu majú všetci takzvaní spojenci.

Myslím, že počas 2. svetovej vojny sme boli s USA spojenci v boji proti fašistom. Tým fašistom, ktorí po vojne utiekli pred spravodlivosťou do USA. Keď bolo jasné, že skončíme v inom tábore záujmových skupín, tak nám pre istotu zrovnali so zemou Apolku, čo bola chemická továreň strategického významu ako dnešný Slovnaft. Upálili zaživa stovky obetí v samotnom závode. Bombardovanie americkými vrahmi, ktorí sa správali ako fašisti, prebiehalo aj na iných miestach Slovenska.

Začínajú vychádzať na povrch informácie, že plynovod Nordstream 2 zničili práve Spojené štáty na pokyn prezidenta Bidena. Kto iný by to mohol byť, keď nie medzinárodný policajt. Keby to bol niekto iný, tak by sme to mali na tanieri 24 hodín denne v správach, pretože pri dnešnej technike a možnostiach sa takáto operácia nedá zatajiť. Déjà vu.          

Od tohto lacného plynu záviselo fungovanie nielen nemeckej ekonomiky, ale aj štátov naňho napojených. Keďže lacný plyn do Európy neprúdi, tak hospodárstvo stagnuje, ceny všetkého prudko rastú a životná úroveň sa prepadá. Kto má z toho prospech? Naši kámoši v USA.

Spojitostí a súvislostí je samozrejme veľa. Celý kontext tu nechcem preberať, ale chcel som len vypichnúť takýto podstatný moment, ako je sabotáž strategického plynového potrubia. Teroristický čin. Napadnutie spojencov.

Takže milé USA. Konečná, vystupovať.      

Všetko zlé je na niečo dobré. Takúto príležitosť na vyhnanie fašistov z našej vlasti si nemôžeme nechať újsť.  Tak často sa nenaskytne. Ihneď po mobilizácií a krátkom výcviku bojových činností, taktiky a streľby sa zhromaždíme pred Národnou radou, kde vybavíme neodkladné záležitosti a jednou ranou obehneme aj okolo prezidentského paláca. Následne zoskupíme bojové formácie a vydáme sa cez Karpatský priesmyk smerom na letisko Malacky. Druhá časť partizánskych oddielov sa presunie cez Horehronie k Zvolenu.

Operácia potrvá 1 až 3 pracovné dni. Prosím všetkých zúčastnených aby si so sebou zobrali teplé spodné prádlo, ponožky a vreckovky. Očakáva sa studenšie počasie a vreckovky aj z dôvodu, že rozlúčka s okupantami pri ich odchode domov bude dojemná a plná emócií.

Velenie prevezme generálka Kremešová, odborníčka na všetko čo jej napíšu a ona to úspešne zopakuje, zopapagájuje. Okrem iného špecialistka na fondy, hoaxy, epidemiológiu, sociológiu, ekonómiu, prírodné vedy, krémeše a aj stíhačky.                    

Za Slovensko, za slobodu.

Nikto nemá patent na pravdu. Každý ju vníma podľa svojho vedomia. Človek sa stáva vyspelejším, ak hľadá pravdu sám. Veľakrát, ako ihlu v kope sena. Keď sa potrápi, má preňho väčšiu cenu a je jeho.

Motiváciou cenzúry je zakryť vlastné klamstvo. Klamstvo ani pravda sa ukryť nedajú. Zahmlievať pravdu je ako obaľovať svetlo tmou. Klamstvá vyjdú skôr či neskôr na povrch.

Spravodlivý človek, ktorý vedome neklame, nemá strach z iného názoru. Môže sa mýliť, to je ľudské, ale svojou pravdovravnosťou sa prepracováva k pravde.

Pravda je všade okolo nás. Sme ňou obklopení. Nedá sa nevidieť. Nevidí ju len ten, kto sa nesnaží, alebo ju vidieť nechce. Výhovorka: „Skryli mi pravdu.“ Vážne? Nevidel si svetlo? A prečo si neotvoril oči?

Cenzúrou, klamaním, mlžením, prekrúcaním a zatajovaním sa človek odcudzuje pravde, stráca sa a blúdi v sebaklame. Takto dezorientovaný a zmätený, sa zbadá v zrkadle a prekvapene skríkne. Ty si kto? Zrkadlo mu odpovie chladne.

Krutá pravda

Kto by s tým nesúhlasil? Každý štát, ktorého ľudia sa správajú agresívne a v poslednom období viedol a podporoval vojny, musí byť spacifikovaný. Nie je iná možnosť, ak sa ľudia nevedia zmestiť do kože.

Občania jednotlivých štátov v Európe nemajú žiaden problém s tým, ak je vedená vojna proti hoci komu, hoc aj bez príčiny a bez ohľadu na to či tam zomierajú ľudia. Nemajú potrebu zisťovať a overovať, kde sa nachádza pravda. Je im to jedno. Hlavne že sa majú dobre. A keď z toho aj profitujú, tak ešte lepšie.

Ako si poradíte s takýmito ľuďmi a ich totalitným myslením. Totalita je čistý fašizmus. Iba ja, nadradená rasa. Ja mám pravdu, ty ma budeš počúvať, poslúchať a slúžiť mi.

Totalitnou mysľou k ďalšej totalite. Na hrubé vrece, hrubá záplata.

Totalita sa totalitou vybíja.

Keďže sme aktuálne bez svojprávnej vlády a ústavných činiteľov, tak som sa rozhodol Vám napísať tento list za Slovensko.

V roku 1939 obsadili a okupovali Slovensko fašistické vojská imperialistického Nemecka. Ako každá vojna, aj táto priniesla slovenskému obyvateľstvu množstvo utrpenia, škôd, bolo napáchaných množstvo zverstiev a veľa ľudí zahynulo. Odpustiť môžeme, ale zabudnúť nesmieme. Chceme však s Nemeckom udržiavať priateľské vzťahy.

V roku 2022 nás obsadili vojská imperialistického západu a opäť proti vôli drvivej väčšiny obyvateľstva. Nejaký súhlas kolaborantov, tak ako v roku 1939, nie je dôležitý. Je to proti vôli ľudu, násilne, totalitne, fašisticky.

Nechceme tu vojská. Nechceme viesť proti nikomu vojnu. Nechceme tu hrdzavé tanky. Nechceme sa stať opäť obeťou imperialistických fanatikov.

Chceme mier.

Vaša predchodkyňa pani Merkelová vyhlásila, že nikto nemal v pláne trvať na plnení a plniť Minské mierové dohovory. Aj keby to nepovedala, tak nám to bolo a je všetkým jasné. Miesto plnenia dohôd prebiehala príprava na vojnu. Na tretiu vojnu v priebehu 100 rokov? Nepoučili sme sa? Množstvo Nemcov si vojnu neželá. Neželá si ju celá civilizovaná Európa.

Pomôžte prosím ukončiť túto falošnú frašku. Pomôžte sňať zo Slovenska bremeno okupácie. Ukážme svetu, že krvavá história sa nemusí opakovať a že ľudstvo sa stalo civilizovaným.

S pozdravom,

Dušan Víglaský

Judáš predal hlavne svoju dušu. To najcennejšie, čo človek má. Vie, že koná proti svojmu svedomiu, ale túžba po hmote je magická sila, ktorá ho opantala a nevie sa spod nej vymaniť.

Predáva svoju vlasť, rodinu, ľudí. Za peniaze ich poškodzuje.

Postupne, ako stráca dušu, sa stáva šialeným a tým šialenstvom začne nenávidieť hlavne seba. Svoju vinu a frustráciu sa snaží zvaliť na okolitý svet, na iných ľudí. Lenže to nepomáha a on sa po špirále svojho zúfalstva rúti do záhuby.

Judáš zostal vyprahnutý, prázdny ako zombie.

Leží pod stromom, ku ktorému už nepatrí, už sa nevie vrátiť späť, postupne chradne a vysychá.

Ako odpílený konár.

Je to celkom úsmevné, ako sa v našej živočíšnej ríši založenej na plnom bruchu, prejavujú tie najvyššie hodnoty akými sú priateľstvo a láska.

Výstižnejšie sa to ani nedá povedať, ako porekadlom. Láska ide cez žalúdok a priateľstvo cez bankový účet.

Väčšina socialistických kádrov bola zamilovaná do predstaviteľov sovietskej éry. Písali o nich oslavné ódy v novinách. Na 1.mája pochodovali v prvých radách. Zanietenci z celého spektra spoločnosti. Išli sa s nimi vyobjímať a vybozkávať takým spôsobom, až mám podozrenie, že išlo o skutočný pôvod LGBTI hnutia. Stavali pomníky, ktoré dnes rúcajú.

Ako mávnutím čarovného prútika sa teraz tí istí bozkávajú s tými, čo Sovietsky zväz nenávidia. A opäť je to uvedomelá masa horlivcov, zapálených až do posledného dolára. A po dolároch príde čo? Čínsky yuan alebo opäť rubeľ?

Ako si to vysvetliť? Iba tým, že sú.

PLEVEL

Obrovské množstvo ľudí, ktorí dali svetu na známosť, že chcú a rozhodujú o svojich veciach sami. Majú svoj rozum, odvahu a nepotrebujú nikomu skladať účty. Rozhodujú sa podľa vlastného svedomia, ktoré ich naviguje čo je správne a potrebné. Ak vidia, že sa veci dejú nesprávne, nespravodlivo, tak ich chcú napraviť. Sú slobodnejší, ako tí čo sa nazývajú vládcovia, ale pritom musia poslúchať ako pes na reťazi.

Aj mnohí otroci odchádzajúci zo zajatia v Egypte šomrali, lebo im bol život v otroctve pohodlnejší, mali svoje funkcie, dostávali almužnu a robili si svoje kšeftíky. Čo na tom, že občas dostali ranu bičom, hlavne že mohli rany bičom rozdávať vlastným súkmeňovcom. Taká je otrocká myseľ. Bojí sa slobody, lebo sloboda je rozhodovanie a zodpovednosť. Stačí jej kosť hodená zo stola. Trvalo 40 rokov, kým sa im to v hlavách nezrovnalo a nedošli do zasľúbenej zeme.

Politici, úradníci alebo manipulátori a ich poskokovia, či domáci alebo zahraniční, robia len to čo im ľudia dovolia. Kto sa postaví proti vôli takejto presily, ten si zláme väz.

Takisto, ako vo filme Sedem statočných, postupne sa pridajú ďalší, naberú odvahu, získajú optimizmus, zabojujú za seba.

A túžba po slobode zvíťazí.

Žitie je rozhodovanie. Neustále, kontinuálne. Je to proces zachovania, ochrany a rozvoja života. Za akýmkoľvek rozhodnutím dneška, nasleduje rozhodnutie zajtrajška. Každé nové rozhodnutie závisí od kvality predchádzajúcich. Ak zotrvávam v pasivite, tak schopnosť rozhodovania strácam.

Systém, že zvoľte mňa, ja to za vás rozhodnem a urobím, alebo ja som ťa zvolil, tak sa o mňa postaraj a ja už nemusím nič robiť, je systém pre vola a nie pre človeka rozumného, rozhodujúceho sa.

Musíme sa ako ľudia v rozvíjať, hľadať riešenia, ktoré nás posunú dopredu. Každý človek má svoje kvality a predpoklady pre jemu optimálne rozhodnutia. Ak sa tejto možnosti vzdáva, či už z pohodlnosti, strachu alebo čohokoľvek iného, tak hlúpne a stráca svoju životaschopnosť. Preberanie názorov iných, skrývanie sa za názor skupín bez vlastnej analýzy, je cesta do záhuby. Technológie nám môžu pomáhať ale konečná voľba, ak sa chceme nazývať ľuďmi, musí zostať na nás. Inak začneme mentálne upadať a zanikať individuálne, ako aj celá spoločnosť.

Súčasný stav je výsledkom našich rozhodnutí. Aj nezáujem a pasivita je rozhodnutie v zmysle, je mi to jedno, robte si so mnou čo chcete. Môžete ma aj zjesť. Aktuálne rozhodujeme o mnohých existenčných otázkach. To predsa nemohlo nikomu, kto má ešte štipku rozumu a záujmu, uniknúť.

Volíš nebyť, keď si nevoľníkom.