Autor Dušan Víglaský

Inteligenciou disponujú len bytosti, ktoré majú dušu. Inteligencia je dar. Človek dostáva určitý čiastočný náhľad do univerzálnej, vesmírnej inteligencie, ktorá riadi existenciu a život vo vesmíre. Tento náhľad u človeka nepresahuje ani 0,01% z celkového rozsahu a ktorý zodpovedá jeho duševnej úrovni.

To, čo sa dnes nazýva umelá inteligencia, je v skutočnosti umelý intelekt. Umelý intelekt je nadobudnutý strojom, čiže niečím čo nedisponuje dušou.  Intelekt u človeka je súbor vedomostí a skúseností, ktoré nadobudol počas svojho života. Je to čisto rozumová záležitosť, ktorá je ešte závislá od vôle človeka a prostredia v ktorom sa rozvíja.

Každá duša, v závislosti od jej vyspelosti, disponuje určitými schopnosťami a danosťami. Okrem rozumu sú nimi svedomie, cit, dobrosrdečnosť, empatia, vôľa, húževnatosť a množstvo iných.  Tieto danosti môže človek počas života zdokonaľovať a tým sa aj duševne posúva na vyššiu úroveň.

Inteligencia je človeku dávkovaná v súlade s jeho duševnými schopnosťami a kvalitami tak, aby bola vytvorená rovnováha. V opačnom prípade by informácie a znalosti zneužil nesprávnym spôsobom, čo by spôsobilo jeho pád.

Intelekt, ale aj umelý intelekt, kvalitatívne nedosahuje ani 0,001% vesmírnej inteligencie. Nemôže ju tým pádom ani ohroziť. Človek, ktorý sa poddá umelému intelektu a súčasne ignoruje vesmírnu inteligenciu, je odsúdený na zánik.

Čo vlastne vedie človeka k rozvoju niečoho, čomu sa poddá a čo nakoniec ohrozí jeho život? Prečo odovzdá svoj osud do umelých rúk nejakého stroja? Je to neochota človeka žiť svoj vlastný život, rozhodovať sa, využívať a rozvíjať svoje schopnosti, rozširovať si obzory.

Prečo sa teda limitovať a uzatvárať do plechovej konzervy? Je to na každom z nás ako sa rozhodneme.

Veď nám bolo povedané. Bohovia ste.

Sila zdravého športového ducha je toho schopná. Odolá negatívnym vplyvom politiky, vojen, ekonomických, kultúrnych, náboženských a iných nezhôd. Rivalita je tomuto svetu blízka a je aj prospešná, pokiaľ za cenu víťazstva neudupe ľudskosť, pretože podporuje vývoj spoločnosti. Športovci bojujúci v duchu fair play, by mali ísť ľuďom príkladom. Spoločnosť odjakživa podporovala nezávislosť a čistotu športu.

Od druhej svetovej vojny sa odohralo na svete snáď viac ako 100 vojnových konfliktov. Športový duch odolal všetkým. Od fašistických Olympijských hier v Berlíne, kedy naposledy došlo ku segregácií športovcov, sa vyspelá spoločnosť už nikdy neznížila k takémuto primitívnemu jednaniu. Šport ľudí nerozdeľoval ale zbližoval.

Chcel by byť niekto Olympijským víťazom alebo majstrom sveta, keď by sa súťaže nezúčastnili všetci športovci? Ak by bola určitá skupina športovcov diskriminovaná? V podstate by ním ani nebol. Zlatú medailu by mohol roztaviť a spraviť si z nej akurát tak zlaté zuby.

Som na to hrdý, že ani počas takých strašných vojen, ako Vietnam, Kambodža, Laos, Srbsko, Afganistan, Irak, Líbya, Sýria, ľudstvo nediskriminovalo amerických, našich a žiadnych iných športovcov. Je to neklamný dôkaz, že sme už konečne zliezli zo stromov.

Už nikdy nestraťme túto hodnotu.

Banky, finančné inštitúcie a s nimi všetci ľudia, dnes disponujú len s virtuálnymi peniazmi. Reálne neexistuje toľko hotovosti, koľko sa účtovne eviduje v počítačoch. A aj tá hotovosť, s ktorou sa disponuje, sú len vytlačené papieriky. Bez hodnotového krytia. Ale to je podvod bánk a vlád na ľuďoch. Takýto systém nie je správny a spravodlivý. Ak človek prácou vytvára hodnoty, tak by mal ako plácu dostať adekvátnu protihodnotu a nielen nuly v počítači, alebo potlačený novinový papier. Mal by dostať protihodnotu, ktorá nikdy hodnotu nestratí. Samotná inflácia je tiež podvod, za ktorý by mali kompetentní ľudia niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Veď pracujúcich ľudí okrádajú o majetok. Dnes máš 1000 a o rok je z toho len 900? A títo kriminálnici chcú zrušiť aj to čo nám ešte zostalo? Chcú zrušiť hotovosť? To radšej zrušíme my ich. Lebo ak by k tomu došlo, tak …

Žobrákmi sa staneme všetci.

Vážení predstavitelia.

Po dôkladnom zvážení, Vás chcem požiadať o pribratie Slovenska do Vášho spoločenstva. Zároveň navrhujem modifikovať názov skupiny na SBRICS. Iste sa pýtate prečo Slovensko na prvom mieste. Tak zajedno mi to takto dobre znie a potom, aspoň sa vy väčší nebudete hádať.

Slovensko je malá krajina s veľkým významom. Bude prínosom v rôznych oblastiach a hlavne vo finančnom sektore. Navrhujem zriadiť na Slovensku finančné centrum, niečo na spôsob Švajčiarska. Ich životná úroveň nám bola sľubovaná, respektíve sme opäť naleteli tým Anglosasom. Ako keď si ovca postaví dom s vlkom. Ja viem, už ste nás z tej kaše niekoľko krát ťahali, ale už sme sa po 100 rokoch poučili. Dúfam. Medzi tým sa z nás stal medveď. Nie ťarbavý, lenivý, ospalý, ale naozajstná dravá šelma.

Čo sa tých peňazí týka, tak sa nebojte, u nás sa nič nestratí, síce niekedy ani nenájde.

Dovolil som si podať túto žiadosť sám a využiť tak nesmiernej zaneprázdnenosti slovenských vládnych a ústavných činiteľov. Jeden sa akože háda s druhým a ten druhý zase s prvým, nevedia čo ďalej a tak naťahujú čas, iného trápi svedomie aj keď všetci tvrdili, že žiadne nemá, ďalšieho tam dotlačili napriek tomu, že nechcel, štvrtý je na nákupoch s deťmi a manželkami, princezná z paláca sa venuje foteniu a módnym prehliadkam. Čo na tom, že ľudia už nemajú na účty a potraviny.

No a tí európski, majú plné ruky práce so softvérom na zmenu pohlavia. Napriek tomu, že stál necelých pätnásť miliárd euro, tak nefunguje. Síce funguje, ale viete si ho zmeniť len raz za mesiac, a to je proste málo. A to ani nehovorím, že sa nemyslelo na to, ak si chcete zobrať kozu za manželku. Proste nespĺňa potreby moderného a progresívne zmýšľajúceho človeka. Viete si predstaviť tú traumu čakateľov.

V prípade ďalších otázok ma prosím neváhajte kontaktovať.

Za kladné vybavenie žiadosti vopred ďakujem.

Ministersvo plyšových medvedíkov.

Dráčik.

BRICS je zoskupenie 5 krajín. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika. Tieto krajiny tvoria 40% svetovej populácie a 25% svetového HDP. Spolupráca v oblastiach hospodárskej, finančnej, politickej a bezpečnostnej.

Nikto nepochybuje o tom, že sa nachádzame v zložitej situácií. Treba sa bližšie pozrieť na to, ako sme sa do nej dostali. Neriešením alebo nesprávnym riešením úloh a problémov. Berme to ako fakt, že sa to týka celého spektra spoločnosti.

Aktuálne najviac rezonuje otázka práva, spravodlivosti a bezpečnosti. Tento močiar nevznikol za jeden alebo 5 rokov. Zatvárali sa oči pred nekalosťami a Augiášov chliev naberal ozrutných rozmerov. Nebudeme vŕtať do tohto alebo tamtoho, lebo je to pohodlné a potom ani oni nebudú vŕtať do nás. Veď aj my máme za ušami. Teraz sa bude niekto sťažovať, že si nejaký vyšetrovateľ, prokurátor alebo policajt robí čo chce. To je už len špička hnoja v chlieve. Za desiatky rokov zostalo obrovské množstvo nevyšetrených a pod koberec zahrabaných káuz. Koľko ľudí sa nedočkalo spravodlivosti?

Analogicky sa pristupovalo k zahraničným otázkam. Čo na tom, že niekto niekde denne zabíja civilistov. Čo na tom, že si niekto robí základne na hraniciach jadrovej veľmoci. Dlhodobé porušovanie dohôd a medzinárodného práva a keď dôjde k neodvratnému konfliktu, tak sa cynicky vyhlási, že došlo k porušeniu medzinárodného práva. Rovnako cynicky, ako keď prokurátor vznesie obvinenie bez dôkazov. Akurát, že tu obviní jedného človeka a tam zabijú desaťtisíce.

Čo na to hovorili naši vtedajší ministri zahraničných vecí, obrany a celá naša diplomacia? Nič. Alebo lepšie povedané to podporovali, minimálne tým, že nekonali. Zabíjanie ľudí a ohrozovanie bezpečnosti štátov. Teraz sa za odmenu vŕtajú do iných vnútorných záležitostí a pomáhajú vytvárať nové zóny napätia a bezpečnostných rizík. Alebo iná čerešnička na torte, keď bez mihnutia oka, s kamennou tvárou zahlasujú za ďalšie ohrozovanie cez Švédsko a Fínsko. Toto je spravodlivosť? Je to vypočítavosť, politická nekorektnosť a diplomatická falošnosť. Cesta do jadrovej katastrofy. Hra s jadrovými zápalkami. Keď vzbĺknu, tak už nikoho z porušovania medzinárodného práva obviniť nestihneme. A čo na to zvyšok družiny? Z Che guevarovcov sa stali Šéfe švagrovci.

Toto je len úzky prierez, malá časť z toho, ako vzniká chliev.

Aký je teda Smer zo začarovaného kruhu?

Kto za to môže, akí sme?

Kto môže za náš duševný a zdravotný stav?

Kto vytvoril medziľudské vzťahy, ktoré nás obklopujú?

Kto rozhoduje o našej poctivosti a spravodlivosti?

Kto je zodpovedný za to, ako sa máme?

Kto zapríčinil vysoké ceny potravín a energií?

Kto ovplyvňuje hodnotu peňazí?

Kto nepokosil našu záhradu?

Jedna odpoveď. My.  

Sadol by si dnes niekto do 30 ročného veteránu a šiel sa pretekať s najnovšou formulou? Jedine naivný dobrodruh. Bolo by to dosť komické. Kto si však dobrovoľne sadne do starej, ledva lietajúcej haraburdy a pôjde bojovať, je buď samovrah alebo odsúdenec na smrť.

Preto navrhujem tým, ktorí chcú poslať naše supermoderné hrdzavé stíhačky do boja, aby k nim pribalili aj truhly a zároveň si urobili letecké skúšky. Pre niektorých je robenie skúšok, diplomov, škôl, hodností a vojenských výložiek v super rýchlych termínoch bežná prax.

V ústrety oblakom hrdinovia.

Pre vysvetlenie. Bojaschopnosť lietadla závisí od technického stavu, výkonu a v neposlednom rade výbavy. Ak sa má zastaralý MIG-29 dostať do stretu s iným MIG-29, ktorý je servisovaný, upgradovaný a vybavovaný či už zbraňovými, navigačnými, obrannými a inými systémami priamo výrobcom, tak nemá šancu a jeho životnosť aj s pilotom sú 3 letové hodiny. Výrobca si vždy nechá tromfy v rukách. Inak tomu nie je ani u amerických, švédskych alebo akýchkoľvek iných strojov.

Samozvaní ochrancovia a inovátori. Tupohlávkovia, ktorým sa ide hlava zavariť pri vymýšľaní akýchkoľvek spôsobov a dôvodov na to, aby nás mohli terorizovať, obmedzovať, regulovať, perzekuovať. Čo najviac uškodiť, poškodiť a zničiť. Všetkému a všetkým. Pritom je samozrejme dôležité na všetkom poriadne zarobiť.

Spôsob, akým to realizujú je založený na nepoctivosti, skorumpovanosti, hlúposti a lenivosti obyvateľstva. Pod rúškom vznešenej idei zavádzajú takzvané nevyhnutné opatrenia. Chytajú ľudí do nastražených pascí a postupne sťahujú slučku, až kým už nie je cesty späť.  

Je tragikomické, že práve prijímané akože ochranné opatrenia sú navrhované tak, aby veci, ktoré majú vyriešiť a zlepšiť, ich naopak ešte viac poškodili a zhoršili. Obyvateľstvo je pri tom tak zmanipulované, že k týmto postupom dá samo súhlas. Bez hlúposti a lenivosti by to však nebolo možné.

Takže namiesto ochrany zdravia dôjde k jeho poškodeniu, sloboda sa premení na otroctvo, z prosperity nastane chudoba a mier sa dosahuje vojnou, oheň sa hasí benzínom.

A kam sa podel zdravý rozum?

Nordstreamová záhada sa vyjasňuje. Kto iný by ju mohol vyriešiť, ak nie svetoznámy agent v anglických kráľovských službách, sám slávny Bondera. Nieto divu, že sú v pátraní takí úspešní, keďže žiadna podvratná činnosť na svete sa nezaobíde bez ich asistencie. Postup britských tajných služieb spočíva v plánovaní sabotáží, ich realizácií a následnom hodení zodpovednosti na niekoho druhého.

Tak sa nakoniec zistilo, že tento ohavný teroristický čin vykonali Mickey, Mouse, Káčer a Donald – občania Ukrajiny. Túto zapeklitú úlohu sa podarilo vyriešiť vďaka Káčerovej chybe, ktorý pri nakupovaní potápačských potrieb v Dráčiku, potrebných k prevedeniu sabotáže, ako nafukovací čln, plávacie rukávniky, potápačské okuliare, šnorchle a vodné zbrane, použil manželkinu kreditnú kartu. Ešte sa preveruje či sa akcie nezúčastnili aj Lolek a Bolek.

Objasnením tohto nešťastného nedorozumenia, že to neurobili USA, sa všetkým uľavilo a z nášho prezidentského paláca sa rinuli potoky sĺz od dojatia nad týmto happy endom. Tento neuveriteľný príbeh písal asi sám rozprávkar Joe. Keby mi ho niekto čítal v mojich 18-tich mesiacoch, tak by som mu vylial krupicovú kašu na hlavu.

Obyvatelia západnej Európy sledovali túto správu s napätím, neodtrhnúc oči od obrazoviek namáčajúc si americké hranolky do amerického kečupu. Kečupu, v ktorom je všetkých 32 ingrediencií potrebných k narkóze, kde chýbajú iba paradajky. Skutočná pointa im do hlavy postupne dochádza po dlhom kábli. Len dúfam, že nejde po morskom dne.

Po správach zahalila Európu temná a chladná noc.

Nedá mi, aby so vám nenapísal zopár riadkov. Už dlhší čas sledujem vašu snahu o blaho ľudstva. Je to skutočne dojímavé, že napriek toľkým zarobeným miliardám, nemáte stále dosť.

Obzvlášť ma zaujal program vývoja vakcín proti rôznym, náhodne vzniknutým chorobám. Šľachetnosť, filantropia a vizionárstvo v jednom. Len by ma zaujímalo, či najskôr vyviniete vakcínu alebo vírus.

Chcel by som vám však pripomenúť, že asi tak polovica obyvateľstva planéty, má kvôli vášmu operačnému systému zničené nervy. Po 20 rokoch zamŕzania, reštartov, vylepšení, nových verzií a záplat, už začal ako tak fungovať. Čiže asi na miliónty pokus.

Pri takej vakcíne, tých pokusov až toľko nemáte. Ak sa na prvý raz nepodarí, tak zamrznete nadobro a už vám žiadny reštart nepomôže.

Dajte si pohov a pestujte radšej mrkvu.