Autor Dušan Víglaský

Násilnou zmenou sa všetko zmení k horšiemu.

Ak niečo nefunguje tak skôr, ako vám stúpne krv do hlavy, sa opýtajte prečo. Pozrite sa okolo seba ako sa ľudia správajú, pracujú a zmýšľajú. Podľa vás je to v poriadku?

Ku násilnému zvrhnutiu vlády dochádza vtedy ak hnev, rozhorčenie a žiaľ aj agresivita ľudí dosiahne určitej úrovne.

Otázka znie, že prečo sa ľudia precitnú a vyhodnotia situáciu ako neprijateľnú? Čo spôsobilo to dusno v spoločnosti, že sa už nedá dýchať? Kto je za to zodpovedný?

Ku žiadnej zmene nedochádza skokovo. Ani k lepšiemu a ani k horšiemu.

Ak chceme veci riešiť a dostať ich na lepšiu úroveň, tak sa musíme najskôr pozrieť do zrkadla a objektívne zhodnotiť situáciu.

Kto za to môže, že nefunguje nemocnica, že tam panujú zlé medziľudské vzťahy, pacienti sú nespokojní, budova je ošarpaná a záchody rozbité, zariadenie a náradie poškodené, nefunkčné alebo rozkradnuté?

Podobne sa môžeme zamýšľať nad školami, divadlami, úradmi, reštauráciami a tak ďalej.

Riešili ste niekedy niečo s úradmi? Aká je ich profesionálna a ľudská úroveň?

A ako fungujú súkromné firmy? 

Prečo je človek k človeku zlý, nevrlý, nevšímavý, drzý, agresívny? Preto, lebo je situácia v spoločnosti zlá? Ale veď aj on je súčasťou spoločnosti. Čo bolo skôr? Vajce alebo sliepka?

Spoločnosť sa zmení, ak sa zmenia jednotlivci. Čím viac ich bude, tým lepšie.

Ak chcete niečo zmeniť k lepšiemu, tak sa stretnite na proteste a konštruktívne si dajte záväzok, čo pre to chcete urobiť. Nezhadzujte vinu na niekoho, ale pozrite sa do zrkadla.

Vašu frustráciu a hnev niekto využije len vo svoj prospech a vám sa situácia len zhorší. Nedajte sa zneužiť.

A ak niekto niekoho kritizuje, tak sa opýtajte, čo v živote vytvoril a dokázal. Ak nič, tak je len tlčhuba a z jeho rečí sa nikto nenaje. Iba on sám, na váš úkor.

A ešte je tu jedna dôležitá vec na zamyslenie. Prečo kritizuje len niekoho, a niekomu sa líška a ťahá medové motúzy? Veď predsa ak by bol schopný a úprimný, tak by situáciu a ľudí musel posudzovať kriticky a objektívne. Všetkých bez rozdielu. A hlavne by okrem kritiky navrhoval riešenia.

A aké riešenie je to vaše?

Mládež je zrkadlom spoločnosti, takže ak ju chceme posudzovať, tak sa zamyslime nad sebou.

Čo sme jej dali, ako sme ju vychovali, vzdelali a hlavne, akým vzorom sme jej boli.

Vytvárame ako spoločnosť naozaj dostatočne pevnú kostru, o ktorú sa mladý človek môže vo svojom psychickom, fyzickom a duševnom vývoji oprieť? Za výchovu detí sú zodpovední hlavne rodičia, ale aj ľudia, ktorí s nimi trávia čas a prichádzajú s nimi do kontaktu. Osobne alebo v mediálnom priestore.

Štyri desaťročia dozadu vám ulica nedovolila robiť čokoľvek. Vždy sa našiel niekto, kto zasiahol ak by niečo presiahlo tolerovanú mieru. Nie, to nie je obmedzovanie slobody alebo vývoja, to je výchova. O škole ani nehovorím. Postavenie učiteľa bolo neotrasiteľné. Dnes učiteľ ťahá za kratší koniec. Už len taký školník dal výrastkov do poriadku.

Kto zlyhal, ak mladý človek spácha samovraždu? Je to strašné. Kto mu vysvetlil, že načo žije a aký je zmysel života? Kto mu to vôbec vie vysvetliť? Rodičia, učitelia, sociálni pracovníci, psychológovia alebo farári? Ale čo ak to ani oni nechápu, alebo im to nikto nepovedal?

Spoločnosť upadá, stráca záujem, ostražitosť a životaschopnosť.

Ak deti páchajú samovraždy, tak zažívame obdobie temna, ktoré sami vytvárame.

Mnohé citlivé a dobré deti, vyrastajú v necitlivom a egoistickom prostredí. Sú dostatočne silné, aby odolali tlaku prostredia?

Som o tom presvedčený, že mnohé deti sú v dnešnej bezcitnej, chaotickej a uponáhľanej dobe vystavené psychickému týraniu a šikane. Tiež som presvedčený, že ich okolie to mnohokrát ignoruje, nerieši, nevšímavo prechádza alebo zbabelo mlčí.

Zbabelcov je v spoločnosti väčšina.

Ak si niekto myslí, že zriadením nejakej linky vyriešil všetko, tak je alibista alebo hlupák. Toto môže vyriešiť len jedno percento problémov. Podstatná je všímavosť, pozornosť a záujem okolia.

Kto sa zabije alebo bude vraždiť nabudúce? Ten, kto šikanuje alebo je šikanovaný? Položme si základnú otázku. Mohli sme tomu zabrániť?

Chcime konať a konajme samostatne. Aj keď spravíme nejaké chyby. Poučme sa z nich a poďme ďalej.

Čo bolo, to bolo a teraz nech je po našom. Nespoliehajme sa stále na nejakého pomysleného staršieho brata alebo na nejaké pochybné pseudoautority.

Keď človek použije zdravý sedliacky rozum, tak mu mnohé veci a udalosti, ktoré sa odohrávajú vo svete, nedávajú zmysel. Sú absurdné. Postavené na hlavu.

Ak nás niekto kritizuje a snaží sa nás komandovať, tak len zo závisti, že sme si schopní veci riadiť sami a vlastným rozumom. Lebo on toho schopný nie je.

Samozrejme, že ak sa budeme báť a nebudeme si veriť, tak niekto rád prevezme nad nami kontrolu a bude nás využívať tak, ako doteraz.

Majme našu vlastnú, novú hymnu, novú vlajku a kráčajme svojou cestou.

Buďme tí, čo cestu ukazujú.

Ruský plyn z amerických tankerov vraj nesmrdí. Akurát je x krát drahší, ako priamo nakúpený od Rusov. Takto predražený by ho Slováci museli zaplatiť. Z týchto nakradnutých peňazí je potom platená protislovenská agenda. Takže si sami živíme parazitov a hadov na hrudi.

Takže koho záujmy teda hájite?

Teraz ku tomu vášmu spletencu a popletencu s Bruselom, Kyjevom a Zelenským.

Zelenský nič neurobí len tak, sám od seba, čo nemá prikázané z Ameriky. Tak čo mohol Premiér Fico vyjednať v Bruseli ohľadom dodávok plynu? Nič. To určite vedel dopredu. Ako by si mohol, nejaký bruselský tajtrlík, dovoliť vystúpiť proti rozhodnutiu svojich mocipánov z Washingtonu? Či Zelenský alebo bruselský úradníci, a zároveň vlády všetkých štátov EÚ sú nesvojprávne, podriadené Američanom, respektíve tým, čo sa za nich skrývajú. Ten podvod s plynom zosnovali kvôli tomu, aby nás mohli vydierať.

Ešte k vojne. Ak by niekomu v Kyjeve, Nemecku, Francúzsku alebo Bruseli išlo o mier, tak by trvali na plnení minských dohôd. Čo preto urobili? Nič. Prečo? Lebo nemohli. Pretože bola plánovaná vojna. Teraz sa tvária, že im ide o mier? Dojímavé. Rozprávka pre hlupákov ale nie pre Slovákov. Aspoň nie pre všetkých.

Takže ak tu ideme hovoriť o nejakej suverenite, tak žiaden štát EÚ nie je suverénny.  Nemohlo predsa uniknúť vašej pozornosti, že mnohým vládam sa v Európe trasie stolička pod zadkom. Ľudia sa začínajú prebúdzať a už im dochádza to, že ako boli a sú podvádzaní. Žiaľ mnohé veci už zašli priďaleko. Nemecká ekonomika sa rúca. Krachujú podniky. Ľudia zúria a sú zúfalí.

Uverili zapredaným, inteligentne vyzerajúcim ale pritom hlúpym, bezohľadným a bezcharakterným gaunerom.

Áno. My sme Európania a chceme Európu chrániť. Základom je vymeniť všetkých, čo ju zapredávajú. Procesy sa dali do pohybu.

Teraz k tomu príbehu o problémoch Slovákov, ktoré nikto nerieši. Áno, problémov je tu veľa, ale vy ste ten posledný, koho to trápi. Keby vás to trápilo, tak by ste určite, prízvukujem určite, nemohli nespomenúť aj šafárenie predchádzajúcej vlády. To, čo vystrájala bolo do očí bijúce. Lenže vy to nespomeniete, lebo vám to, že krvácame, hrá do karát. Pretože sa chcete dostať k moci.

Takže za všetko môže Fico, lebo on vám stojí v ceste. Iste. Majú aj oni svoj podiel na tom v akom sme stave, lenže ľudia si uvedomujú, že je sto krát lepšou alternatívou, ako iní proamerickí a probruselskí nohsledovia.

Keď som počul vaše vyjadrenie, aj s vašimi podarenými kolegami, tak sa mi vyjavili pred očami plamenné, propagandistické, komunisticko-zväzácke prejavy z osemdesiatych rokov, z ktorých ma išlo vtedy poraziť a poriadne mi tiekli nervy. Keby teraz zúril komunizmus, tak presne viem, na ktorej strane barikády by ste teraz vystupovali, vy všetci kariérni šplhúni.

Ešte sa vrátim k tomu riešeniu problémov Slovákov. Ono to naozaj nešlo tak, ako bolo sľubované. Zavládla pohodlnosť, uspokojenie a problémy ľudí išli tak nejako do ústrania. Lenže tu nejde o fazuľky a plány treba plniť. Tak musel niekto bičom prasknúť, aby sa istí ľudia zobudili.

Všetko sa však nedá zmeniť zo dňa na deň. Spoločnosť je prerastená pýrom. Parazitmi. To dá nejakú námahu. Nesmie sa však zaháľať. O tom v ďalšom článku.

Slovensko má svoje predurčenie a to sa musí naplniť.Viete, berte to v dobrom. Snažíte sa nasadnúť na vlak, ktorý už nielenže ušiel, on už ani neexistuje. Staré sa musí nahradiť novým. Už ste boli raz sklamaný, tak len aby ste sa nesklamali opäť.

Že vraj klamú, nepíšu pravdu a píšu o všetkom zlom, len nie o tom, čo by ste chceli.

Ale veď oni píšu len o tom, za čo majú zaplatené. Respektíve viac zaplatené. Tak, ako to robí väčšina spoločnosti. Majú predsa svoje rodiny, hypotéky, sen o vile na pobreží a iné mokré sny.

Zúbožene stoja na tlačovkách, kde im niekto čistí žalúdok, vypočujú si kritiku a krik, pričom vedia, že kričiaci od nich ďaleko neodskočí, a následne sa odoberú do redakcií a napíšu to čo musia.

Novinári sú platení z tých istých peňazí, ako volebné kampane. Tie, v ktorých prebieha tvrdý boj o koryto. Presne o to koryto, ktoré treba naplniť napríklad z konsolidačného balíčka. Všetci budeme tvrdo makať ako včeličky, aby sa korýtko naplnilo.

A z tohto koryta si potom prasiatka, nazývaní aj ako oligarchovia alebo finančné skupiny a iné páchnuce excelencie, načierajú plnými priehrštiami. Vždy sa im ich investícia bohato vráti. To, že kto je na vrchole tohto reťazca, tu nejdem rozoberať, ale tí, čo sú viditeľní to určite nie sú. Tí viditeľní, stačí ak majú postačujúco ohybnú chrbticu, čiže bezcharakterní, dostatočne hlúpi a poslušní.  Podstatou je, že na vrchole je trúd a pod ním sú včeličky, ktoré naňho makajú.

Štátne zákazky, zmluvy, dotácie, rôzne výhody alebo aj zdravotné poisťovne, zariadenia a iné tunelovacie nástroje.

Existujú aj štátne zákazky, kde „šťastný víťaz“ musí odovzdať 90% štátnemu úradníkovi alebo takzvanému splnomocnencovi, vybavovačovi. A tieto peniažky sa potom prerozdeľujú. Tých 10% mu zostalo ako provízia za to, že neurobil nič. Niečo ako transakčná daň.

Všetci sú spokojní, a včeličky makajú…

Čo by dal taký Igor, Andrej, Robo, Boris, Peťko či Jožko alebo Ferko za to, aby sa dostal do vlády. Sľúbi čokoľvek, podpíše zmluvu aj s čertom, aby ho tam niekto dostal. A keď sa tam dostane, tak potom spláca dlhy a úpisy. Popritom mu nejaká tá omrvinka padne zo stola.

Všetci sa tešili z víťazstva, ktoré bolo platené viac či menej z tých istých peňazí.

A súčasťou tohto procesu víťaznej, manipulačnej a mozgy vymývacej kampane, sú aj novinári. Opäť len napíšu to, čo im nadiktujú. Keby nenapísali, tak by ich vymenili za takých, čo by tak urobili. Ale veď oni nechcú prísť o prácu. Zavrú oči a píšu.

Je jedno kto vyhrá voľby, víťazom je vždy sponzor.

Keby voľby znamenali moc ľudu, tak by žiadne neboli. Je to len hra pre hlupákov, v ktorej vyhrá kandidát, ktorý má napríklad najkrajší účes, bradu, pekný oblek alebo úsmev.

Tak na nich nekričte, veď sú len súčasťou toho istého potravinového reťazca, na ktorom sa niekto výdatne nažerie.

Lesk a bieda realitného obchodu.

Na prvý pohľad vás zaujme tento projekt svojím vonkajším vzhľadom. Na tom si dali skutočne záležať. Zaujímavá architektúra a kvalitné materiály. Sám seba sa však pýtam, prečo nemohol byť tento projekt minimálne o dve podlažia vyšší, keďže sa v okolí nachádzajú výškové budovy stavebnej fakulty, „nádherná“ budova slovenského rozhlasu, hlavne čo sa týka prevedenia, a v tesnej blízkosti mega stavba národnej banky. Nie som zástancom výškových budov, určite nie v starom meste, ale v tomto prípade by sa trochu mohutnejší objem žiadal. Aspoň trochu by sa zaretušoval trpasličí efekt, ktorý vzniká v kontexte s národnou bankou. Určite by to malo vplyv aj na ekonomiku stavby a ceny bytov, ak by to developer nevyužil len pre navýšenie zisku. Nie som hlavný architekt, nepoznám všetky okolnosti a regulatívy, iba sa mojimi očami pozerám na okolité súvislosti a pôsobí to srandovne. Jedna vec sú regulatívy a normy a druhá proporcie, tak, aby to nevyzeralo ako päsť na oko.

Vonkajšia fasáda je pre bývajúcich príjemná, ale reprezentuje hlavne developera, vyzerá to dobre na brožúrach, podobne ako Skypark alebo Eurovea Tower, ale život sa odohráva v bytoch, v útrobách budovy. A tu sa tento tragický príbeh začína.

Králikáreň s luxusnou fasádou. Na jednom podlaží osem dvojizbových bytov? To sú prémiové byty, internát alebo hostel? Normálna rodina nedokáže existovať v tomto type bytov. Tak pre koho sú tieto byty určené? Pre deti, na dôchodok alebo prenájom? Toto je na pokojné a tiché mestské bývanie? V dome, kde sa striedajú podnájomníci a kde prebývajú turisti na jednu, dve, tri noci, ktorí k tomuto miestu nemajú žiaden vzťah?

A teraz to hlavné, čo najlepšie charakterizuje vzťah developera a jeho dodávateľov ku potenciálnemu kupujúcemu a obyvateľom domu. Keď sa pozriete na trojizbové byty, ktorých je v dome ako šafranu, tak zistíte, že mu architekt alebo jeho koncipient navrhol kuchyňu, ktorej dĺžka je neuveriteľných 3,3 m. Pre predstavu, keď tam umiestnite chladničku(60cm), jednu skrinku s rúrou a mikrovlnkou(60cm), varnú dosku(80cm) a drez(80cm), tak zistíte, že nemáte skoro žiadnu pracovnú dosku. Toto je nadštandardný byt? Kuchynskú linku neviete nikam rozšíriť a jej umiestnenie je limitované prípojnými bodmi, čo sú voda a odpad, ktoré sú v byte len v tom bode, takže máte „krásny“ blok mikro kuchyňa, wc a kúpeľňa pekne spolu. Kombo ako v garsónke. V deväťdesiat metrovom byte máte kuchyňu bez pracovnej dosky a bez možnosti rozšírenia alebo premiestnenia. A čo takto bidet? Na to sa v civilizovaných a luxusných projektoch nemyslí? Kultúra bývania po slovensky.

Keby niekto pohol rozumom, tak by tie byty navrhol pekne aj efektívne. To by však ten rozum musel mať a k tomu aj vkus a záujem. Problém je aj to, že z jednoizbového bytu robia dvoj a z dvojizbového spravia trojizbový. Nemajú dostatočné parametre. Vzdušnou čiarou jeden kilometer sú staré poctivé tehlové Legiodomy postavené pred sto rokmi, ktorých výška stropov sú tri metre, majú pekné fasády a schodištia, kde dvojizbový byt je vo veľkosti dnešného trojizbového. Disponujú samostatnou kuchyňou, špajzou a obrovskou chodbou.

Všade vidím, ako sa realitný odborníci predháňajú v predstavovaní mega projektov, ktorý mrakodrap je vyšší s najkrajším výhľadom, ale to, že si nemáte v byte kde umyť zadok alebo na čo položiť hrniec, nikoho netrápi. Veď za to nie ste zaplatení. Že?

Toto navrhol človek, ktorý si hovorí architekt alebo to navrhla developerova svokra? Toto ponúkate ako prémiový byt za prémiové peniaze?

Rýchlo varné projekty bez ohľadu a citu k budúcemu používateľovi. Nad kalkuláciami presedeli celé dni, ale nad funkčnosťou bytu sa nikto neunúval zamyslieť. Staviate tie byty vôbec pre ľudí, alebo len pre zisk?

Celú záležitosť by som z ľudského hľadiska ešte vedel pochopiť, keby sa developer snažil o nápravu a vyšiel by kupujúcemu v ústrety. Lenže na dotaz o úpravu vám obchodný zástupca developera, ktorý sa tvári ako seriózny človek s teflónovým ksichtom odpovie, že toto je štandard a prípadná úprava vám bude nacenená ako nadštandard. Takže vy sa snažíte z nefunkčného bytu urobiť funkčný a arogantný ignorant vás za to chce skasírovať. Seriózne tváriaci sa gauner v bielom golieri.

Je to hlúposť, neschopnosť, nezáujem, nevkus, nepraktičnosť alebo všetko dohromady?

Čo má pre človeka väčší prínos?

Ak ho odnesiete na chrbte, alebo ho naučíte chodiť? Dáte mu 100 EUR, alebo mu pomôžete, aby si ich zarobil sám? Ak si ich zarobí sám raz, tak to môže zopakovať trebárs aj milión krát. Ak dieťa spraví prvý krok, už ho nezastavíte.

Áno, pomáhať je správne, ale nič nie je dôležitejšie, ako správne pomáhať. Čo ak sa vaša pomoc obráti proti tomu, komu ste chceli pomôcť. Zlenivie, stratí motiváciu a stane sa závislým človekom na druhých. Závislý človek je chodiaca múmia, troska.

Ak vás niekto žiada o pohár vody, dajte mu samozrejme napiť. Umierajúcemu od hladu, dajte krajec chleba. Neodmietnete mu predsa pomoc, keď ledva stojí na nohách.

Čo drží človeka pri živote? Čo je pre neho najlepšou obživou? Ak vie byť samostatný, sebestačný, nezávislý. Len vtedy vie pomôcť ľuďom naokolo stáť na vlastných nohách. To, že naučíte dieťa chodiť, vás postaví na nohy a vleje vám životnú silu do žíl.

Ak robíte čokoľvek čo prináša ľuďom úžitok, tak ste pomohli vo vytváraní príležitostí pre realizáciu druhých.

Egoista chradne, ale človek, ktorý má zásluhu na rozvoji druhých, ožíva a je prínosom pre spoločnosť.

Ľudia sa chcú mať v prvom rade dobre. To, ako to dosiahnu, je individuálne a závisí to od charakteru a schopností človeka.

Je americký prezident najsilnejší muž sveta? Spýtajte sa jeho manželky, že kto je doma generál.

Poviem vám ako to vnímam ja. Prezident je dôležitá osobnosť v rámci spoločenstva, a teda aj jeho voľba je podstatná a každý by mal k tomu pristupovať zodpovedne. Je to ale voľba, za ktorou nasledujú milióny iných volieb a rozhodnutí človeka, ktoré sú mnohokrát ešte dôležitejšie.

Ale to, ako sa človek má, závisí v prvom rade od neho samotného. Veríš si, alebo máš strach? Chce sa ti, si ochotný niečo urobiť, alebo máš v pláne len parazitovať?

Ktorý prezident by človeku mohol zabezpečiť šťastie, lásku a hojnosť? Žiaden. Aj keby za prezidenta zvolili Kleopatru, tak by vám žiaden náhrdelník nedala zadarmo.

Samozrejme, že sú aj ľudia, ktorí chcú žiť na úkor iných. Spokojní sú vtedy, keď pracujú druhí za nich. Im stačí múdro sa tváriť a ťukať nezmysly do mobilu. Nevedia a nechcú nič produkovať pre spoločnosť. Nevyhovuje im systém a poriadok, ale anarchia a chaos. Želajú si rozvrat spoločnosti, alkohol, drogy a deviácie. S vojnami nemajú problém, ak sa to ich netýka. Podľa toho si vyberajú svojho reprezentanta, prezidenta.

Môže prezident zabezpečiť mier? Nemôže. Mier si musia želať ľudia. Nebyť nenávisti ľudí a nevraživosti, tak by žiadne vojny neboli. To, že Ukrajine nedá zbrane a peniaze, mier nezabezpečí. Ak sa ľudia nenávidia, tak sa budú pichať nožmi. Ako autorita môže ľuďom dohovoriť, ale to je asi tak všetko. Prečo bola napríklad vojna na Balkáne? Lebo ľudia.

Ak bolo motiváciou Američanov zvoliť prezidenta, ktorý upokojí spoločnosť, podporí mier, prispeje k tvorbe pracovných miest, rozvoju spoločnosti a jej prosperite, tak sa milióny ľudí rozhodlo ísť touto cestou. A to je ten podstatný a rozhodujúci moment. Bez vôle ľudí by to nebolo možné.

Pod tlakom okolností sa ľudia zmobilizovali a rozhodli. Vybrali si svoje smerovanie. Teraz musia v tomto zámere pokračovať. Musia makať.

O kom som to vlastne písal? Nebolo to náhodou o Slovensku?

Čas neistôt znamená, že neplatí skoro nič, čo platilo, o čo sme sa opierali a nefunguje väčšina z toho, na čo sme sa spoliehali.

Je to dobré alebo zlé?

Pre jednotlivca by to z dlhodobého hľadiska znamenalo permanentnú stresovú záťaž. Signalizovalo by mu, že niečo v jeho živote nie je správne, čo treba zmeniť. Buď to pochopí a adaptuje sa na to, alebo ho to pomaly zomelie.

Toto teraz nastáva pre celú spoločnosť. Niekto by sa mohol pýtať, že prečo bude takejto situácií vystavený každý človek, veď nie všetci sme rovnakí v prístupe k povinnostiam a k životu.

Deje sa to z toho dôvodu, aby každý človek v situácii úplného chaosu bez pravidiel, prejavil svoj charakter, schopnosti a dokázal sa správne zorientovať. A tu sa práve zúročí to, čo nadobudol svojím snažením. Nazvime to ako maturitná skúška.

Môžeme to pripodobniť situácií, keď vás niekto nečakane hodí do studeného jazera. Buď máte na to, aby ste začali plávať, čiže ste ako tak pripravení, alebo vás situácia paralyzuje, nastanú problémy a rýchly koniec.

Určite nikto by si sám nevybral takúto situáciu, ale ak sa tak stane, tak človek zabojuje a po úspešnom doplávaní na breh má dobrý pocit, že tú prekérnu situáciu zvládol.

Takýto šok spôsobený neistotami a zmenami nastáva teraz.

V tomto vákuu spoločenských pravidiel, si musí každý zapnúť svoj vnútorný kompas, zorientovať sa a určiť smer svojej budúcnosti.

Vonkajšie znaky tohto chaosu sú zreteľné a viditeľné všade navôkol. Všimnime si našu, ale aj politickú scénu iných štátov. Väčšina politikov hovorí jedno a robia druhé. Kážu vodu a pijú víno. Sú odborne nespôsobilí alebo sú im ľudia ukradnutí. A je aj skupina takých, čo vykonávajú protispoločenskú činnosť a vôbec to neskrývajú.

Na medzinárodnom poli fungovali určité vzťahy a väzby. Zrazu zistíte, že spojenec vás hodil cez palubu. Z priateľa sa stane nepriateľ.

A čo v práci? Aké sú obchodné vzťahy? Spolupráca a spolupatričnosť? Všetko to pláva na vode, mele zo zotrvačnosti a nemá pevné základy a kvalitu. Všetko sa môže zvrtnúť na opätku.

Ako to ovplyvní naše správanie?

Ľudia sa spoliehali na medzinárodné organizácie a inštitúcie. Boli pre nich garanciou mieru, bezpečnosti a ochrany. Zrazu sa ukáže, že národom a štátom skôr škodili a všetko, čo robili, bolo zištné. Ľudia prídu o všetky ilúzie a zem sa im prepadne pod nohami.

A čo profesori, doktori, vedci, právnici, úradníci, obchodníci, farmári a výrobcovia? Aká je ich poctivosť, odbornosť a kvalita? Na koho je spoľah?

A hodnoty? Čo sú hodnoty? Čo má skutočnú hodnotu? Čo sa nerozpadne na prach?

Na čo všetko je toto dobré?

V tomto čase sa ukáže naša cena.

Ak neviete riadiť štát z peňazí, ktoré máte k dispozícií, tak odíďte.

Najprv si ujasnime jednu dôležitú vec úradníci. Stále tu počúvam, že čo ste komu dali, prispeli a pomohli. Nehrajte sa prosím na filantropov. To ľudia dali, zaplatili, odviedli do rozpočtu peniaze a vy ich máte riadne spravovať a šetriť.

Bez problémov plytváte na hlúposti a keď vám chýbajú, tak znova idete podojiť a ošklbať občanov. Cynizmus, arogancia, hlúposť a neschopnosť.

Spôsobujete ekonomickú katastrofu, oslabujete štát, jeho budúcu prosperitu a príjmy a ochudobňujete občanov. Z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska je to pre všetkých strata.

Jediným riešením je, ak štát začne výrazne šetriť a hospodáriť. Lenže to sa nedeje. Na to je treba mať charakter a schopnosti.

Argumentujete, že predchádzajúca vláda minula obrovské peniaze. A ktorá neminula? Áno, vláda národnej katastrofy nasadla na vami rozbehnutý vlak a využila príležitosť, ktorú ste im zanechali. Už ste boli tak prežraní, ožratí mocou a demotivovaní, že ste stratili úplne duchaprítomnosť a súdnosť. Keď ste boli vo vláde pred nimi a štátu sa darilo, tak ste nerozhadzovali? A nekradli? Chcete povedať, že neviete, čo robili tí vaši podarení ministri, ale aj hromada parazitov nacucnutých na štát? Ale veď mnohí sú tam dodnes. A dokonca aj vo vláde.

Jedno si uvedomte a zapamätajte. Vláda od roku 2020 naskočila na tie mechanizmy a schémy tunelovania štátu, ktoré ste im nastavili vy a cez ktoré ste tento štát okrádali. To, že to oni robili na hulváta a bez servítky je nejaký rozdiel? Vy ste kradli akože inteligentnejšie a sofistikovanejšie? Vedeli, že majú možno jedinú príležitosť, tak štát vykrvácali. Prečo ich dnes neviete poväčšine stíhať? Lebo máte maslo na hlave, plné vankúše peňazí a nehnuteľnosti popísané na kadekoho. Okrádali ste tento štát rovnakým spôsobom.

Teraz na to majú doplatiť občania?

Každé jedno ministerstvo je čierna diera, kde sa strácajú stovky miliónov. Mám to tu všetko spomínať? Minuli ste sto krát toľko, o koľko chcete teraz ošklbať ľudí.

Keby štát riadil riadny hospodár, tak by štát za rok neminul ani 70% z toho, čo míňa dnes.

Ešte raz. Vy nič nedávate, ale len prerozdeľujete to, čo do rozpočtu zarobili ľudia. Ak chcete zvyšovať dane, odvody, poplatky a pri tom sa tvárite, že niekomu niečo dávate alebo pomáhate, tak ste ako pouliční podvodníci.

Z pravej ruky zoberiete človeku dve mince a do ľavej vrátite jednu. Hovoríte, že niekomu niečo dáte, ale pri tom mu dvakrát toľko z inej strany zoberiete.

A ešte k tomu, kto vytvára napätie v spoločnosti. Ľudia melú z posledného a mnohí majú všetkého plné zuby. Ak niekto zoberie vidly do rúk, tak sa potom nečudujte.

Pravdu povediac, o tej nejakej konsolidácií dopočul, tak som si myslel, že to je iba zlý sen, že sa zobudím a všetko bude dobre. Neveril som tomu, že by takýto cynizmus, šlendriánstvo a arogancie mohla byť realitou. Že by niekto ľudom dal takto facku, bodol do chrbta alebo napľul do tváre.

Namiesto toho, aby ste podporili a stimulovali ekonomiku, pritiahli investorov a oživili hospodárstvo, tak mu dávate polená pod nohy a udúšate ho. Kto do takýchto podmienok príde podnikať? Kto tu ostane?

Moja predstava o spravodlivom štáte je, že každý je motivovaný tvoriť, produkovať a má pre to vytvorené podmienky. Potom sa vytvára zisk v rôznych formách. Tak štát bohatne, ľudia prosperujú a majú sa dobre. Nie je to štát, kde sa deformuje prostredie. Takých odborníkov sme tu mali už za komunizmu, ktorí určovali kto má málo, kto má veľa, plánovali a prerozdeľovali, až nebolo v obchodoch dostať záchodový papier.

Najlepším motorom pre ekonomiku je zdravá konkurencia a aktivita občanov. Ak vidím, že na trhu niečo chýba, či je to tovar, služba alebo čokoľvek iné, alebo viem niečo ponúknuť za lepšiu cenu, prípadne v lepšej kvalite, tak tú príležitosť využijem a uplatním svoje schopnosti. Nepotrebujem čakať na almužnu od štátu. Čím viac bude prosperujúcich a kreatívnych firiem, tým sa vytvorí živná pôda pre všetky články spoločenského života. Pre školstvo, kultúru, šport, zábavu a iné.

Pointou sociálneho štátu nie je vytvoriť zo všetkých priemernú demotivovanú masu, ktorej vláda bude brať med a veľkoryso rozdávať cukrovú vodu.

Šľak ma triafal z komunistov a teraz mám nejaké déjà vu. Mám pocit, že sú tí blbci späť.

Štipnite ma, nech sa zobudím.