Kultúra, umenie, zábava a šport

Kultúra alebo odpad?

Ktorým smerom sme sa pohli za posledné roky?

Zaznamenal som vyjadrenie známeho slovenského herca, že nevie, ako má vychovávať svoje deti na Slovensku. Je zhrozený, v akom stave sa nachádza spoločnosť, politika a celkovo v akom prostredí žijeme. Zobral deti na premiéru filmu Miki, aby jeho deti videli, ako to na Slovensku vyzeralo v deväťdesiatych rokoch a nešli tou istou cestou.

Viete, kedy som prestal pozerať televíziu Markíza pán herec? Koncom deväťdesiatych rokov. Nedal sa pozerať ten odpad, propaganda a klamstvá. Ale vy ste sa práve takýmto inštitúciám pchali do …, a spoluvytvárali tento brak. Teraz kritizujete tento štát. Pozrite sa do zrkadla, kde zbadáte červený nos. Malé deti vedia, že červený nos znamená, že dotyčný klame. Dospelí zase vedia niečo iné, ale to tu nemusíme rozoberať.

Rád by som sa hercov spýtal:

  • Aké filmy ste vytvorili za posledných dvadsať rokov?
  • Sú pre spoločnosť prospešné, poučné, kultivované a zábavné?
  • Ste spokojní s výsledkami vašej činnosti?
  • Ako prispievate ku skvalitňovaniu spoločnosti?
  • Za to, v akom stave je kultúra, môžu politici alebo z 90% vy samotní?
  •  Aká je kvalita dnešných filmov a predstavení?
  • Ako by vás zhodnotili starí herci?
  • Nie je zrkadlom vašej práce záujem o vašu tvorbu?
  • Nemáte aj vy za to, ako vyzerá dnešná spoločnosť, maslo na hlave?

Ak je niekto profík, tak si to nemusí vydupávať na ulici. Ľudia sa sami o neho pobijú. Či je to maliar, hudobník, spevák alebo herec. Ak zaujmú kvalitou a originalitou, vyhrali. Ak nie, tak treba pridať.

Nedostala sa kultúra do podobného stavu ako šport? Koľko sme mali športovcov na poslednej „akože olympiáde“ a koľko sme priniesli medailí? Strach a bieda.

Keď sa niekto nevie predať, tak žobroní o dotácie, a keď nevie zaujať, tak máva dúhovou zástavou.

Staré Československé filmy si ľudia radi pozrú aj dnes. A tieto novodobé? Kvalita práce závisí od srdca, driny a peniaze sú až na poslednom mieste.

Športovec môže koľko chce vykrikovať že je dobrý. Výsledky ho upracú tam, kam patrí. Koľko by bolo takých futbalistov expertov, čo by tvrdili, že môžu hrať za FC Barcelonu? Nastúpi na zápas, dostane výprask a je po machrovaní. A bežec, plavec alebo cyklista? Možno sa ani nedostane na podujatie a ak áno, tak mu čas ukáže jeho kvalitu.

Mnohí umelci sú odborníci na politiku, sociológiu, a dokonca aj gynekológiu. Čo takto zostať pri svojej profesii a výsledkami ukázať svoje kvality?

Herci ale aj športovci sa vždy pasovali do role elity národa. Samozvaná elita. Problém je aj u národa ako takého, lebo ak vie niekto zahrať v divadle Mickey Mousa, tak si ľudia myslia, že asi bude mať pravdu vo všetkom. Pochopte to ľudia. Nebude.

Naučte sa počúvať to, „čo“ niekto hovorí. Neberte pravdu podľa toho, „kto“ niečo hovorí.

Športu zdar a kultúre zvlášť.

Kto môže za nepokoje v Anglicku? Všetci.

Moslimovia postupne preberajú moc.

Aké sú príčiny? Ako sa to mohlo stať? Ako je možné, že sa pôvodné anglické obyvateľstvo dostáva postupne do minority?

Hlavnou príčinou je úpadok. Je to dlhodobý proces, kedy z generácie na generáciu obyvateľstvo stráca životaschopnosť. Spoločnosť sa rozložila po každej stránke.

Čomu sa dnes venujú v prevažnej miere, hlavne mladí Angličania? Chľast, futbal, drogy, sex. Všelijaký genderový balast. Stačí sa večer prejsť po centrách miest a je vám všetko jasné. Riešia okrem hlúpostí aj niečo sofistikované? Záleží im na ich vlastnej budúcnosti aj celého národa?

Je to aj výsledok koloniálnej politiky, ožobračovania národov a v neposlednom rade rozdúchavanie a podporovanie vojenských konfliktov prakticky všade vo svete.

Kým imigranti vykonávali podradné práce, potiaľ im boli dobrí. Nebyť prisťahovalcov a dočasných pracovníkov, tak by úroda na poliach a sadoch zhnila. Kto robí kamionistov alebo pomocné sily v hoteloch a reštauráciách? Imigranti pribúdali a postupne preberali významnú časť záťaže hospodárstva. Teraz, keď už ich je priveľa, tak čo? Doteraz boli ticho, ale keď mocnejú, tak sa začínajú ozývať. Samozrejme sa k tomu pridá aj kriminalita.

Skúste si položiť otázku, ako sa pozerajú Angličania na členov iných národov. Pohŕdavo. Stačí si uvedomiť len gesto toho primitívneho futbalistu v zápase proti Slovákom. Komu to v Anglicku vadilo? Len sa uškrnuli.

Prečo to vláda, úrady, polícia a všetci kompetentní dopustili? Keď sa má niečo stať, tak sa to stane.

Angličania vytvorili prázdny bezduchý priestor a ten sa zaplnil. Kto má vyššiu pôrodnosť, kto je životaschopnejší a aktívnejší?

Vo viacerých Anglických mestách dochádza ku protestom voči imigračnej politike. Ľuďom sa nepáči, že sú vytláčaní a že inostranci páchajú zločiny. Mnohí sú aj leniví a chcú len parazitovať na systéme. To iba domácim nastavujú zrkadlo. A že úrady a polícia nebránia domorodcov ale cezpoľných? Za peniaze urobia to, čo im niekto prikáže. Tak ako 99% Angličanov.

Kto za to teda môže? Za tento neutešený stav. Na koho chcú ukazovať prstom? Na toho, kto hodil kameň? Áno, hodil kameň, urobil niečo nesprávne lebo pácha násilie. Ale je menej vinný ten, kto sa zaradil do akože mierového, pro-imigrantského  pochodu? A čo keď  práve on robí viacej škody? Tým že ustúpi každému zlu, tým že posúva hranice zákona, pravidiel, morálky a tým vytvára priestor pre prenikanie zla do spoločnosti.

Krajina patrí tým čo sa v nej narodili. Oni majú povinnosť sa o ňu starať a chrániť. Nikto ju nemá právo rozdávať. Každý sa predsa niekde narodil kam patrí.

Ako sa to dá zmeniť? Žiaľ nedá. Môže to akurát skončiť menej alebo viac krvavo.

Kto je bez viny, nech nehodí kameňom. Za chvíľu to tam bude lietať hlava nehlava.

Anketa o vstupenky na finále ženského boxu.

Víťaz ankety, ktorý správne odpovie na otázku, získa vstupenky na finálový duel v ženskom boxe medzi Mustafom a Emanuelom.

Otázka znie:

Laby má ako medveď, tlamu má ako medveď, meria 3 metre, žerie mäso, ale chvost má ako veverička. Aké je to zviera?

A. Medveď
B. Veverička

Súťažiaci, ktorí odpovedali za B, budú zaradení do zlosovania o vstupenky a krištáľovú somársku hlavu.

Ak chce, je každý normálny.

Zamyslenie:

Je box ženský šport? Mne to veľmi ženskosť nepripomína. Nikoho nechcem oberať o jeho sen a šťastie, ale dostávať rany do hlavy alebo sa snažiť súpera dostať do bezvedomia a zložiť ho na zem, mi príde ako krok do doby ľadovej.

U mňa ženskosť znamená uspávať dieťa uspávankou, a nie súperku ranou do brady.

Každý boxer má trvalé následky. Menšie alebo väčšie.

Ak to bola posledná rana do hlavy, ktorú tá talianska boxerka dostala, po ktorej zmúdrela a odstúpila zo zápasu, tak jej možno ten chlap zachránil život. A ak nie život, tak zdravie určite.

Tomu športu zdar, v ktorom si ľudia neubližujú.

Brusel nám blokuje ropu, vypnime im energiu

Ak stopneme vývoz energie, tak európska energetická sieť skolabuje.

To, čo spravil fašistický Brusel, prostredníctvom ich fašistickej pravej ruky Ukrajiny, je vyhlásenie vojny Slovensku. V rozpore so zmluvami a dobrými mravmi nám blokujú import ruskej ropy.

Porušili zmluvy a zaútočili na našu energetickú bezpečnosť.

Nezabúdajme, že niekto vyhodil do vzduchu aj Nordstream, čím sa dodávky plynu násobne predražili. Počul niekto o tom, že by bola snaha o opravu alebo vyšetrenie celej udalosti?

Čo sme pre vyšetrenie tejto udalosti urobili my? Napríklad ministerstvo hospodárstva? A čo naši zástupcovia v európskych štruktúrach? Kde je teraz napríklad pán Šefčovič, ktorý dlhé roky verne slúži v európskych štruktúrach a istý čas mal na starosti aj energetiku? Čakal by som, že ho bude vidieť v takejto kritickej situácií. Žiaľ slúži EÚ a nie Slovensku.

Myslím, že nebol vhodnejší čas na vypovedanie zmlúv a znárodnenie elektrární a energetickej rozvodnej siete.

Ono sa o tom veľa nehovorí a nepíše, ale objem disponibilnej energie je na hrane a akýkoľvek aj malý výkyv, ju môže položiť na lopatky. Veľakrát sa improvizuje a situácia sa rieši s odretými ušami. Slovensko je významným exportérom energie.

Jedným z ďalších možných opatrení, je zablokovanie kamiónovej dopravy na Ukrajinu. Možností je viacero, len treba konať.

Keby začala obchodná vojna v Európe, tak by sa Američania vyškierali od ucha k uchu a hladkali si vypasené bruchá. Kým si Európania neuvedomia, že sú rukojemníkmi a neprestanú podporovať lokajské vlády, tak si s nami budú takto vytierať zadnú časť tela.

Budeme sa brániť, alebo čakať akú ďalšiu sabotáž vymyslia bruselsko-americké konské hlavy?

S teroristami sa nevyjednáva.

Olympijský ceremoniál perfektne vykreslil úbohú realitu

Otvárací ceremoniál je významnou udalosťou, ktorú sleduje celý svet. Je to perfektný prostriedok, ktorým sa ľuďom odovzdajú odkazy o súčasnom stave spoločnosti a blízkej budúcnosti.

Môžem vás ubezpečiť, že realita, ktorú žijeme je ešte desivejšia ako ceremoniálny dekadentno-deviantný  cirkus, ktorý nám účinkujúci predviedli v perverznom prevedení, napríklad poslednej večere, ale aj iných  výjavoch. Mnohých normálnych ľudí to pobúrilo, len si treba uvedomiť, že tieto výjavy máme dnes a denne pred očami.

To, čo sa odohráva vo svete, a špeciálne v tom našom západnom, neuráža Boha?

Spoločnosť je zaplavená drogami. Ľudia sa sami degenerujú a likvidujú. Nebol náhodou človek stvorený podľa Božieho obrazu? Tieto trosky sú Jeho obraz?

Chcete mi tvrdiť, že predaj drog nie je tolerovaný a organizovaný? Ja viem, že niekoho chytia, ale tých vyvolených, z ktorých je biznis nie.

A čo takto pedofília, detská pornografia, obchodovanie s deťmi alebo ľudskými orgánmi? Ako sa na toto má pozerať Boh? Môžeme byť radi, že nás ešte nezmietol do mora. Zatiaľ.

Pred týždňom, keď sa konal ten cirkus s menom pride, som bol na omši. Kňaz správne vysvetľoval, že viera sa prejavuje v každodenných skutkoch. Bol rozhorčený, že ho mníška  na ulici pozdravila dobrý deň, miesto pochválen buď pán Ježiš Kristus. Možno bola iba zmätená, lebo nevedela aké inštrukcie práve prišli z Vatikánu. Nemyslíte pán farár? A Vy ste prečo nespomenuli ten dúhový cirkus?

O týždeň som bol na omši znova. Iný kňaz. O olympijskom nechutnom ceremoniáli ani muk.

Toto je dnešná viera v praxi. Kohút ešte nezaspieva, tri krát ma zaprieš.

No, a to zlaté teľa? Neklaniame sa mu denne. Veď už len samotný dnešný šport je stelesnené zlaté teľa. Alebo ak sa niekto ide klaňať stíhačkám? Treba k tomu ešte niečo dodať?

Čo nám reprezentuje olympijský Paríž? Kvôli čomu museli nasadiť osemdesiattisícovú armádu bezpečnostných zložiek? Asi nie len tak zo srandy. Ani v bežnom čase, keď v meste neprebieha udalosť takéhoto významu, sa ľudia necítia komfortne a bezpečne. Musia si vyberať kam ísť a aj kedy. Je to nebezpečné mesto plné kriminality. Ľudia sa s tým musia učiť žiť. Dá sa na to zvyknúť? A muselo to takto dopadnúť? Zmiešali iné kultúry, zvyklosti a náboženstvá.

Výsledkom je kultúrna a náboženská vojna. Väčšine prisťahovalcom ale aj domácim už pracovitosť, poctivosť, vkus a tvorivosť predkov nič nehovorí. Len násilie, rabovanie a ničenie.

Ceremoniál otvárala Mária Antoinetta s odseknutou vlastnou hlavou na kolenách. Aké symbolické. Tam sa to všetko začalo. Ľud sa vzbúril proti Bohu a zabil vlastnú kráľovnú. Odvtedy žijú Francúzi bezhlavo a dezorientovane. Veľká francúzska revolúcia bola jedna veľká tragédia, ktorá im dodnes ťaží svedomie. Čo ste dosiahli? Úpadok a beznádej. Barbari ste boli a barbari vás aj obsadili.

Bratstvo? Kriminálnici a vrahovia sa spojili.

Rovnosť? Dali ste sa na jednu roveň s Bohom. Úbožiaci.

Sloboda? Tá bola vo vašom ponímaní a podaní anarchia a bezprávie. Presne to, čo teraz máte v dekadentnom Paríži.

Položte si sami otázku, či je dnešný šport o zušľachťovaní tela a ducha, alebo peňaženky. Či je šport o športovom duchu. Áno, aj športovci musia z niečoho žiť, to je pravda. Podstatná je miera. Veď to nakoniec každému život ukáže, nielen športovcom.

Kedysi bola olympiáda oslavou športu. Ľudia sa na ňu tešili a prežívali ju. Výsledky boli na titulných stránkach novín. A dnes? Mnohí ľudia ani nevedia, že sa nejaká koná. 

Šport je pretkaný nečestnosťou, diskrimináciou, politikou, propagandou a v neposlednom rade sa už používa aj ako zbraň.

Šport je dnes ideologická zbraň.

Demokracia zákonite vedie ku despotizmu

Ľudia majú utkvelú predstavu, že lepší systém fungovania a riadenia spoločnosti, ako demokracia, nikto nikdy nevymyslel.

Viete, kto túto myšlienku ľuďom vsugeroval? Ten, kto ju chcel ovládať, manipulovať a využívať.

Alebo nejaký naivný fantasmagor.

Demokracia je akože vláda ľudu. Vážne? Máte pocit, že vládnete alebo si uvedomujete, že tu vládne iba úzka skupinka, ktorá ovláda a zbedačuje celú planétu?

Počuli ste niekedy výrok, že keby voľby niečo zmenili, tak by ich zrušili? Tento výrok je všeobecne známy a je pravdivý. Tak moment. Poznáme ho, mohli by sme si uvedomiť jeho význam, ale kľudne ho ignorujeme? Nechceme zmeniť systém na lepší a spravodlivejší?

Tí, ktorí chcú manipulovať ľudstvom si jeho vlastnosti, schopnosti, rozum a znalosti dobre uvedomujú. Už som v minulosti napísal, že ľudstvo sa skladá z jednej tretiny veľmi zlých, tretiny zlých a tretiny ako tak dobrých ľudí. Tak ako má vyzerať, pri takejto neutešenej skladbe obyvateľstva, demokratické riadenie?

Tu si treba uvedomiť ešte jeden dôležitý fakt, ktorým je to, že zloduchovia sa ľahšie spoja za nekalým účelom, ako ľudia dobrí, rozumní a so svedomím. Takže, kto tu teraz vládne? Pozor! Tí, čo si navonok hovoria vláda, ktorí sú svetu viditeľní, sú len predĺženou rukou alebo prstom. Keď ich skutoční vládca nepotrebuje, tak ich jednoducho odsekne a vymení.

Pozrime sa na spravodlivosť a zákony. Zákonov je toľko, že ich ani nikto nevie spočítať. Víťazom je ten, kto v paragrafoch vie kľučkovať a ten, kto má pod palcom sudcov. Všetko je to posplietané ako pavučina tak, že keď ste nevinný, tak z vás spravia čiernu ovcu, a keď ste vinný, tak z vás vedia urobiť anjela. Mám ešte pokračovať?

Ľudia dnes dali moc zopár nešťastníkom, z ktorých by mnohí nezvládli ani funkciu domovníka. Ich neschopnosť je čoraz viac do očí bijúca. Vzhliadajú k nim ako k bohom. Ako k zlatému teľaťu. Ľudia poslúchajú schizofrenické výplody ich chorých mozgov. Keď im povedia si dobytok, tak začnú múkať a keď povedia nedýchaj, tak sa zadusia.

Ktorý  premiér alebo prezident nám udržuje dych alebo tep? Mne našťastie žiadny. Inak by som sa nedožil ani rána. Oni sami nevedia dňa ani hodiny, kedy sa budú odporúčať z tohto sveta.

Aké je teda riešenie? Riadenie a hierarchia na tomto svete bola od počiatku, kým ju ľudia nezavrhli a nevzbúrili sa proti nej.

Prečo sa ľudia búrili? Považovali svoju situáciu a osud za nespravodlivý a neprijali ho. Chceli zmenu hneď a bez toho, aby pracovali na sebe a zmenili sa.

Lenže takto tento svet nefunguje. Toto nie je zmyslom života.

Takže rebéliou dosiahli iba to, že svet upadol ešte do väčšieho chaosu. Pozrite sa napríklad na prezidenta Bidena alebo von Leyenovú. Každému, kto má v hlave aspoň závit od baretky, musí byť jasné, že toto nemôže fungovať.

Alebo všetci tí, takzvaní poslanci. To je taktiež fraška. Nemajú o tom ani páru. Mnohí sú radi, že im ako tak funguje domácnosť. Ale riadiť štát? To nemôžete myslieť vážne.

Všetko nám pred očami upadá. Svet sa zmieta vo vojnách, chudobe a zmätku. Planéta sa devastuje, a pritom by sa ľudia mohli mať oveľa lepšie a zem by toľko netrpela. Všetkého by bolo nadostač.

Vojny tu boli od nepamäti. Žiaľ. Lenže po nich sa ľudia spamätali a nastali aj zlaté časy. Bolo to napríklad za čias faraónov starej ríše. Aj pred nimi, aj po nich. Striedali sa lepšie časy s horšími podľa toho, aká bola spoločnosť.

Postupne upadali faraóni, králi, ríše a kráľovstvá a takto sme sa ocitli tu, uprostred chaosu, utrpenia a nikto nepozná cestu von.

A aká je cesta von? Nechápte ma prosím nesprávne. Nie som za žiadnu diktatúru, ale toto, čo nazývame demokraciou, je chaos. Ľudia si majú byť vedomí svojich schopností a možností. Majú sa snažiť o čo najlepšiu spoločnosť a jej riadenie. Nemajú byť len ako ovce čakajúce na príkazy.

Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže.

Zároveň si však musia uvedomovať, kto je tu tou najvyššou autoritou. Tým, ktorí chceli ovládnuť svet, sa podarilo udusiť vieru v Boha.

Alebo ste o tom presvedčení, že ste produktom náhody? A koľko tých náhod by bolo potrebných? Veríte v miliardu miliárd náhod, alebo v Stvoriteľa?

Ľudský rozum je opitý pýchou. Síce nevie nič vysvetliť, ale tvrdí, že vie ako vznikol svet a ako funguje. Slovo Boh sa sprofanovalo. Ľudia  vzhliadajú k vodcom, ktorí sú jednoznačne pomätení. Čiže pomätené je aj ľudstvo.

Ak chcete svoju nevieru zdôvodňovať farármi, tak si uvedomte, že sú takí istí ľudia ako vy, so všetkými slabosťami. Takže keď je svetská cirkev taká a taká, tak si môžete robiť aj vy čo chcete? Nech sa páči, ale potom neplačte.

Boh je ten, ktorý jediný vie zabezpečiť spravodlivosť a hojnosť na zemi. Buď ste o tom presvedčení, veríte tomu, alebo si hľadáte rôzne pseudoautority a náhradné riešenia.

Koľko ľudí dnes verí, že Boh je všemocný?

Trumpoty pána Trumpa

Dva atentáty, podobné scenáre, ale rozdielne dôvody.

Z viacerých strán bolo počuť, že atentát na nášho premiéra Fica a bývalého amerického prezidenta a súčasného kandidáta Trumpa, mali rovnaký scenár.

Vzhľadom k tomu, že obaja vystupujú pronárodne, proti liberalizmu a celkovo proti mnohým globálnym rozvratným trendom, tak áno, nepriateľ sa javí ten istý.  

Musíme si však uvedomiť, že tí, ktorí sa o tento rozvrat usilujú a tým si chcú zachovať moc, ktorá im po určitú dobu zdanlivo patrila, zďaleka nepatria na najvyššie priečky riadiaceho reťazca tohto sveta. Neuvedomujú si, že dočasne plnili úlohy, ktoré zapadali do harmonogramu celkového plánu, ale ich čas sa naplnil, už splnili svoju funkciu a končia.

Držať sa silou mocou kormidla lode, ktorá už doslúžila znamená, otrieskať si hlavu o útes dejín.

A teraz sa vráťme k našim dvom účastníkom atentátov. Áno, obaja stoja v ceste, tým vyššie spomínaným zadubencom, ktorí majú pocit, že ich odstránením zastavia zmeny, ktoré sú nevyhnutné. Nezastavia. To, že za týmto pokusom stoja práve oni, o tom nepochybujem.

Pokúšali sa však o niečo, čo nebolo vo vyššom pláne, a tak sa im to samozrejme nepodarilo a práve naopak, otočilo sa to proti nim, a ešte viacej si oslabili svoju pozíciu. Čím viac sa pokúšajú vzdorovať, tým sa sami viac odpisujú a diskreditujú.

A tak sa pozícia pána Trumpa týmto atentátom tak posilnila, až sa zdá už neotrasiteľná. Iba sa zdá, ale to, že dostal škrabanec na ucho mu pripomenulo, aby nevyskakoval. A toto upozornenie dostal z tých vyšších priečok rebríka.

V čom sú odlišnosti v atentátoch na pána Fica a pána Trumpa?

Pán Fico má hájiť slovenské záujmy, Slovensko a Slovákov. Podujal sa na to a v týchto zložitých časoch za to prevzal zodpovednosť. Nie je čas na kľučkovanie a zaváhanie. O tom som písal v predchádzajúcom článku.

A pán Trump? Ten má hájiť záujmy Američanov podobne, ale nie na úkor iných štátov. V tom usporiadaní sveta, ktoré prichádza, už nebude umožnené parazitovanie na úkor ostatných.

Takže pán Trump, stiahnite chvost a sklopte uši. Keby ste ich mali sklopené, tak by Vám ich guľka nezasiahla. A ešte niečo. Uši sú na počúvanie, čiže skúste menej rozprávať, viac počúvať a aj rozmýšľať.

Pripomienka k Vášmu sloganu pán Trump. Make America great again, Spravme Ameriku opäť veľkou alebo slávnou. Fajn. Ale vysvetlite ľuďom, že iba prácou a vlastnými rukami. Už nie vojnami a lúpením. Možno Vy to tak myslíte pán Trump, avšak nie všetci Vaši priaznivci to musia správne chápať.

A ešte k America first alebo Amerika na prvom mieste. Skutočne?

A prvé Božie prikázanie poznáte?

Pán Fico, nejde o Vás ale o Slovensko

Situácia sa vo svete vyostruje. Vrie to doslovne všade. Mnohí ľudia to vnímajú, sú z toho znepokojení, ale väčšina z nich túto situáciu nevie správne uchopiť. Nevedia si vyhodnotiť a uvedomiť, že prečo sme sa dostali až sem a čo nás doviedlo do takéhoto neutešeného stavu. Zdá sa, akoby niektorí mali miesto ľudskej, somársku alebo konskú hlavu. Spoločnosť sa otáča hore nohami. Z bielej sa stáva čierna a z čiernej dúhová. Mier je vojna a vojna je láskyplná.

Prečo sa ľudia pomiatli? Odpoveď je jednoduchá a zložitá súčasne. O tejto odpovedi sa rozpíšem niekedy neskôr.

Teraz naspäť ku činnosti vlády. Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Lenže väčšina Slovákov nechce byť zvlčená a zdivočelá svorka krvilačných šeliem. A nato, aby som bol baránkom, nestačí aby som sa prezliekol do baránkovho kostýmu a nasadil si masku.

Premiér sa nestane premiérom kvôli vlastnej genialite, ale preto, že si ho vybrali ľudia a ešte aj niekto podstatne dôležitejší. Samozrejme, že pre svoju úlohu musí mať predpoklady.

Pointou je chrániť Slovákov a Slovensko. A to sa nestalo, a tak nastal problém. Áno, chápete ma správne pán premiér, práve kvôli tomuto.

Sedíme doslovne na sude s pušným prachom, tretia svetová a jadrová vojnová apokalypsa je za dverami, a vy sa snažíte sedieť na dvoch stoličkách. Snažíte sa kamošiť s vlkmi a zároveň sa hrať na baránka. Vy si myslíte, že sa s vlkom dá vychádzať? Len dovtedy, kým nie je hladný a potom vás zožerie.

Stať sa premiérom alebo prezidentom nesie so sebou aj obrovskú dávku zodpovednosti. Dôležité rozhodnutia sa robia každý deň, a človek musí mať jednoznačnú ideológiu. Zlé rozhodnutie môže stáť životy obrovského množstva ľudí. Načo sa teraz vybavujete s nejakým nepodstatným Šimečkom a dezorientovanými novinármi, keď sú tu iné podstatné témy a rozhodnutia. Ako v materskej škôlke. Pani učiteľka, Šimečka mi zobral kýblik.

My sa skrývame za chrbát tých západných, bezcitných alibistov alebo vieme sami čo máme robiť? Kde je napísané, že náš osud závisí od ich dementných hláv? My máme vlastný rozum a budeme sa zodpovedať za naše činy sami. Čo potom povieme?  

Tie vojny, ktoré vyprovokoval západ smrdia a kričia do neba. Stále budeme schvaľovať tieto zverstvá? Stále budeme alibisti?

Keď s tým nesúhlasím, tak im poviem nahlas a na rovinu. Strčte sa do psej rit… A nebudem tam kľučkovať, koktať, skrývať sa za cudzí chrbát a za demagogické srač…

Viete, keď tak rozhodli Angličania, Francúzi aj Nemci, tak sme ukrižovali Krista aj my.

Ešte k tomu prezidentovi. Nie je to tak dávno keď ste oplakávali otca. Úprimnú sústrasť. Nie som bezcitný a súcitím s Vami. Len vám chcem pripomenúť, že za posledné tri roky tu veľa ľudí oplakávalo stratu najbližších. A niektorých na ten pohreb ani nepustili. Čiže nielen to, že ich niekto zavraždil, ale ešte sa príbuzní ani nemohli zúčastniť na pohrebe.

Vo vláde sú minimálne dvaja nominanti z vašej bývalej strany, ktorí by nám mohli dať odpovede na to, čo sa stalo a prečo ľudia zomierali zbytočne. To, že sú nečestní alebo neschopní, je aj vaša vizitka.

Kým sa opäť raz začnete ľutovať, niečo vám pripomeniem. Nerobte iným to, čo nechcete, aby oni robili vám.

Ide tu o veľa, ale vy to nie ste. Ide o Slovensko. Rozhodli ste sa slúžiť, tak slúžte. Času je málo. Dostali ste upozornenie. Skúste pochopiť, čo sa vám prozreteľnosť snažila naznačiť.

Nejdeme dobrým smerom.

Technologická a technická pasca

Najskôr sa človek odlúčil od prírody a neskôr sa odcudzil človek človeku.

Realita je pokrmom pre ducha a virtuálna pre ego.

Vďaka technike máme ľahší, komfortnejší a produktívnejší život. Nemusíme vykonávať náročnú manuálnu prácu a ničiť si zdravie. Môžeme spoznávať iné časti sveta bez toho, aby sme museli prejsť pešo tisíce kilometrov.

Zabudli sme sa hýbať?

Ako kto. Každý človek má vlastný vnútorný motor, ktorý ho poháňa. Niekto neobsedí ani minútu a iný by sa najradšej ani nepohol z gauča. Ľudia si hľadajú rozmanité formy pohybu. Užitočné a atraktívne je, ak sa skĺbia tieto aktivity s využívaním najnovších technických a technologických výdobytkov. Zoberme si, ako sa pohla za posledné roky len taká cyklistika dopredu. Karbónový bicykel neváži už skoro nič a cyklisti sú ako módne ikony. Všetko je domyslené do posledného detailu. Toto je tá pozitívna stránka pokroku.

Ak nám technika a technológie spríjemňujú fyzickú aktivitu a život, tak je všetko v poriadku. Niekomu stačia tenisky, tričko, trenky alebo šortky a je šťastím bez seba, že môže zabehnúť desať kilometrov alebo vyšliapať na najbližšiu horu.

Obom týmto skupinám je jedno vlastné, a tým je láska k pohybu.

Problém nastáva, ak nás tieto prostriedky oberajú o pohyb, kontakt s ľuďmi a zdravý úsudok. Tým pádom strácame kontakt s realitou a upadáme na duchu.

Strácame šťastie, lebo realitu nahrádzame virtuálnou realitou.

Športujeme na monitoroch, rozprávame sa s nimi a počítače nám nadiktujú čo máme robiť a čo si máme myslieť. Nežijeme vlastný život, ale životy postáv na obrazovkách.

Človek bol stvorený tak, aby bol schopný prežiť v prostredí, ktoré ho obklopovalo. Dostal sa len tam, kam ho nohy doviedli, zjedol len toľko, koľko si bol schopný zadovážiť. Dnes sa človek dopraví niekam, len tak preletí ani nevie cez čo, strávi tam čas a ani poriadne neprežije prostredie v ktorom sa nachádza, a vráti sa domov ešte viac ubitý ako pred cestou. Zje tam tonu všetkého možného a ani si nevychutná čo jedol. Ak to, čo jedol má vôbec nejakú vôňu alebo chuť. Ak to nie sú len umelé vône a sladidlá, priemyselne spracované alebo umelo vypestované mŕtve potraviny, ktoré ho postupne zabíjajú. Pýtate sa, či sa chcem vrátiť do doby kamennej? Nechcem, ale tak isto sa nechcem dostať do doby umelej. Respektíve do doby umelej inteligencie. Chcem si svoj život riadiť sám. Chcem žiť, nie prežívať.

Náš život je magický, každý okamih je obdivuhodný. Všetko sa tvorí podľa našich potrieb a je nám šité na mieru. Prečo sa o tento zázrak oberáme, strácame schopnosti a životaschopnosť?

Prečo skutočné, voňavé kvety zamieňame za umelé?

Zloženie spoločnosti. Očkovaní, neočkovaní a idioti

Rozumná dohoda očkovaných a neočkovaných.

Očkovaný človek je presvedčený, že ho vakcína chráni, vytvorila mu imunitu, a preto je kľudný a spokojný. Nemá žiaden dôvod na nervozitu a obavy. Ak by aj stretol chorého človeka, tak vie, že jeho organizmus nie je ohrozený. Jeho prirodzená inteligencia mu hovorí, že očkovanie bolo vyvinuté nato, aby ľudia nezomierali na choroby, voči ktorým sa dali zaočkovať.

Neočkovaný človek si vyhodnotil, že očkovanie nie je pre jeho organizmus dobré, prínosné a bezpečné. Je si vedomý, že na svete existujú miliardy rôznych vírusov, a okrem tých prospešných, sú aj škodlivé. Vie, že sa nemôže dať zaočkovať voči všetkým, a tak ako ho imunita ochránila voči miliarde vírusov doteraz, tak to bude aj naďalej.  Nechce si imunitu oslabovať očkovaním a vie, že prípadným prekonaním nejakej choroby si ju ešte posilní. Uvedomuje si, že existujú aj bezpečné očkovania proti chorobám a vírusom, ktoré sú jednoznačne identifikované, už nemutujú a vakcína  voči nim je dôkladne otestovaná.

Potom existuje medzi nami ešte tretia, už spomínaná skupina neprispôsobivých spoluobčanov. Neriadia sa vlastným rozumom, pretože žiaden nemajú. Ich názor nie je ničím podložený. Rozhodujú sa väčšinou na základe nejakej pseudo autority, ktorej slepo veria, jej názor berú za svoj vlastný a fanaticky ho obhajujú, aj keď mu vôbec nerozumejú.  

Ich hlavným spoločným znakom je to, že všetci ostatní by sa mali prispôsobiť im a iný názor nepripúšťajú.

                   Rozumní sa dohodnú a hlúpych nechajú tak.

Upozornenie. Označenie idiot, nie je vo význame nadávka ale jedná sa o diagnózu, pri ktorej človek nie je schopný triezvo, prakticky a objektívne uvažovať, správa sa ako sociopat s prvkami extrémneho egoizmu. Je pyšný, má o sebe mienku, že je nadčlovek a pri tom si nevie zaviazať šnúrku na topánkach.