Nekonštruktívna kritika, je mlátenie prázdnej slamy, z ktorej sa ešte nikto nikdy nenajedol. Neprináša osoh jednotlivcovi ani spoločnosti.
Je pomerne veľká skupina ľudí, ktorí vedú takzvané krčmové reči, po novom kaviarenské. Mnohí z nich nemajú dostatočnú mozgovú výbavu, a chcú iba aby múdro vyzerali. Ďalej sú to škodcovia, zlomyseľníci, závistlivci a povaľači.
Vedia presne čo je zle, ale na otázku, ako by to robili lepšie, zostane hrobové ticho. A ešte ohlušujúcejšie ticho nastane, keď sa ich opýtate na to, čo produkujú a tvoria oni.
Treba si uvedomiť, že vedením takýchto prázdnych rečí iba strácajú drahocenný čas, a ešte aj posledné zvyšky rozumu. Neprináša im to žiaden úžitok ale stratu.
Kritické myslenie je založené na posudzovaní menej a viac vhodnej alternatívy. Človek, ktorý sa snaží o lepšie riešenie, si trénuje mozog a rozširuje obzory, čo sa mu vráti v podobe užitočných nápadov . Je produktívnejší a tvorivejší. Už len samotný fakt, že sa venuje niečomu a je aktívny, znamená veľa.
Tu sa zastavme a zamyslime nad tým, do akej miery sú deti v školách vedené k takémuto konštruktívnemu mysleniu. Už za našich čias sme boli zahrnutí množstvom nezmyselných údajov. Školy nevychovávali tvorcov, mysliteľov ale papagájov. A teraz vychovávajú dúhových papagájov. Podľa toho to teraz v spoločnosti aj vyzerá. Keď papagáj vychováva dúhového papagája.
Nechcem sa dotknúť rozumných ľudí, len sa zamýšľam nad tým, čo vidím väčšinou okolo seba.
Reči sa hovoria, chlieb sa je.
KONCEPT 