Vítači migrantov na barikádach v Paríži

Pani Merkelová povedala zvládneme to. Naťahala do Európy celý výkvet Afriky a blízkeho východu a odišla do dôchodku. Emanuel, lovec motýľov, Macron je strašne prekvapený, že títo milí a prívetiví teroristi sú niečoho takého schopní. Podpaľovať a demolovať Paríž a iné mestá. To sa predsa nedalo predpokladať, že ľudia, čo rozbili krajiny kde vyrastali, sa budú takto chovať k niečomu k čomu nemajú žiaden vzťah.

A čo naši progresívny lepšoľudia. Nie som si istý, či si chcú robiť selfíčka s demonštrantmi na horiacich barikádach. Teraz by som očakával, že pôjdu chrániť domácich obyvateľov pred násilníkmi, znásilňovačmi a rabovačmi. 

Euro kreténi nám chceli, dúfam, že už nie, prerozdeľovať týchto prispôsobivých mierumilovných fešákov. Vrátane našich slovenských euro poslaneckých hláv kapustných, pomazaných.

A čo naše médiá? Kde sú? O čom informujú? Toto sa im nehodí? Alebo nevedia trafiť do Paríža? O toto vám išlo? Rozvrátiť celú spoločnosť. Zničiť národy a ich kultúru. Dúhový hnus a potraty.

Moderátorka TV Novy a Václav Klaus

Pred nedávnom prebehol na TV NOVA rozhovor s bývalým Českým prezidentom Václavom Klausom. V rámci rozhovoru došlo ku slovnej roztržke, kde moderátorka označila za jedinú príčinu začiatku vojny na Ukrajine, inváziu ruských vojsk na ukrajinské územie. Pán Klaus sa snažil vysvetliť širší kontext vývoja tohto konfliktu, čo moderátorka označila za ruskú propagandu.

Ak sa na území Európy odohráva vojna, tak za ňu môže celá Európa.

Či si to niekto pripúšťa, alebo nie. Čím skôr si to uvedomíme, tým skôr môžeme urobiť nápravu a túto vojnu ukončiť.  To, že vojna naďalej trvá, už bez mála päť rokov, znamená, že sú Európania tupí, slepí a bezcitní.

Za našu hlúposť a pasivitu platíme vysokú cenu. A to ešte zatiaľ môžeme byť radi, že sa vojna nerozšírila na celý kontinent. Životná úroveň sa prudko prepadla a na to, že sa tak skoro vráti späť, môžeme zabudnúť.

Ešte raz opakujem. Darmo sa snažíte vinu zhadzovať na kohokoľvek. Môžeme za to všetci, či si to uvedomujeme, neuvedomujeme, pripúšťame alebo nepripúšťame.

Je dôležité, aby ľudia pohli rozumom, ak nejaký majú, a jednotne prejavili dobrú vôľu tento konflikt ukončiť. Ukončiť skôr, kým tu nezostane kameň na kameni. Nie každý je rovnako chápavý a cítiaci. Nečakajte na zázrak alebo na to, že sa zobudia iní. Zobuď sa aspoň ty. Je podstatné, aby nás bola väčšina.

Chápete. Musí sa nájsť aspoň tridsať spravodlivých.

Bratislava. Dojná krava Vallovcov

Osem draho stratených rokov.  Stručne povedané. To, čo sa spravilo, je len torzo z toho, čo sa mohlo, a stálo to x-krát toľko, čo malo. Prevažne jednoduché projekty, kde je možné cez zákazky odčerpať, podojiť mesto. Strategické len tie, ktoré boli rozbehnuté, a k tomu havarijné opravy. Hlavne tráva natretá na dúhovo ale, samozrejme, ekologickou farbou.

Mnohým mladým ľuďom sa to páči. Hlavne, že si môžu dať kávu z plastového kelímka. Potom rozbijú Paríž, lebo nemajú kde bývať.

Vzťah k ľuďom, záujem a schopnosti tohto zarasteného dromedára, najlepšie charakterizuje už toľko omieľaná cyklotrasa na Vajanského nábreží.  Tomuto tĺkovi, je to úplne jedno, že tam ľudia zbytočne strácajú čas. On, že má záujem o chodcov a cyklistov?  Odkedy tam zničil dôležitú dopravnú tepnu, neprejde ani chodec cez prechod komfortne a v kľude. Píšem o prechode pri moste SNP, medzi nábrežím a tým nádherným hotelom, z ktorého by mohli urobiť krematórium, kvôli jeho skvostnej fasáde.

Vysvetlím. Preto aby sa netvorili kolóny z centra mesta až po Trnavu, je interval pre autá nastavený na extrémne dlhý, a pre chodcov na extrémne krátky čas. Vo výsledku chodci čakajú dlho, nazbiera sa ich veľa, a potom keď sa po dlhom čase prešľapovania na mieste objaví zelená, sa spustia dostihy. Tento prechod je zároveň veľmi komplikovaný. Prechádzate cez dve dvojprúdovky a električkovú trať. Zároveň sa na tomto mieste križujú cyklotrasy s chodníkmi. Cyklotrasa prechádza z chodníka na cestu na jednej a z cesty na chodník na druhej strane. Ideálne miesto na kolíziu medzi cyklistami a chodcami. A ešte jeden bonbónik. Vedľa prechodu sú zastávky električiek v oboch smeroch a autobusov v jednom smere. Takže chodci idúci rovno sa križujú s tými, ktorí si to strihnú krížom na zastávku. Takže kto z koho. Ak ste zdravý a máte dostatočne silné lakte, tak sa možno dostanete v limite na druhú stranu. V tom horšom prípade to nestíhate a už vám šliape a trúby auto na päty, lebo idete na červenú.

Ak sa vám z toho, čo som tu popísal, zatočila hlava, tak si to choďte vyskúšať. Napríklad s kočíkom alebo dieťaťom na trojkolke. Alebo s barlami alebo na invalidnom vozíku.

Kašle na šoférov, chodcov a cyklistov. Iba na peniaze nie.

Strategické projekty? Takú stavbu, ako križovatka D1, D4 by nepochopil, nenaprojektoval a nepostavil, ani za desať životov. Príliš komplikované a namáhavé. Načo, keď sa dá zarobiť aj jednoduchšie. To, že to Bratislave pomohlo? No a čo.

Na okraj. Som rád, keď sa ku projektu tunel Karpaty vyjadrujú „konský odborníci“. To sú takí, pri ktorých by sme ešte jazdili na koňoch. Ideálne, ak sú z Prešova a mudrujú do Bratislavy.

Čo na záver. Jasné, každý chce zarobiť. Podstatné je, čo za to vyprodukuje. Čo sa týka nejakých záujmových skupín. Nerobte si ilúzie. Tie sa nestratia. Sú „nasosnutí“ na každého kandidáta. Tu sa obávam, že straty sú „nevyhnutné“ pri všetkých. Jeden je hlúpy, chamtivý a bez záujmu a druhý síce schopný, ale príliš mäkký a manipulovateľný.

Európska múmia

EÚ stratila svoj zmysel a význam, pre ktorý bola založená. Už neplní svoju funkciu. Bol to nejaký pokus, ale jeho koniec sa dal predpokladať. Ako sa môžu štáty ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko dohodnúť? Nespomenul som Anglicko, ktoré pre istotu z tohto spolku vystúpilo.

Európska Únia sa stala nástrojom obmedzovania a manipulácie. Namiesto slobody a voľnej súťaže sú štáty zaťažované nezmyselnými reguláciami. Popri tom nás celý svet predbieha. Táto stagnácia prichádza zákonite, keď niekomu ponúknete pohodlie. Nerozmýšľaj, tu máš dotácie a čuš.

Vytvorila sa celá schéma parazitov, ktorý si vyšľapali chodníčky pohodlného života a bežný človek je pre nich len predmetom ožobračovania. Je len nejaký hlupák, ktorý ničomu nerozumie, a musí prijímať rozumy z ústredného výboru komunistického parlamentu v Bruseli.

Európsku úniu musí niečo nahradiť. Spolupráca jednotlivých štátov, ktoré si najviac rozumejú, sú si blízke a vedia si byť vzájomne nápomocné. Výhody, ktoré so sebou priniesla EÚ, pritom vôbec nemusia byť stratené. Napríklad cestovanie. Ale je pri tom nutná bezpečnosť. Hlavne v dnešnej dobe, aby sme nedopadli ako francúzske metropoly, ktoré sa premenili na vojnovú zónu. Nakoniec sa to uplatňuje v určitej miere aj dnes, ak Nemci kontrolujú hranice medzi Rakúskom a nimi, kvôli nelegálnej migrácií.

Čo sa týka financií, tak to je úplná katastrofa. Bezbrehé míňanie prostriedkov. Inflácia a zadlžovanie.

Tento stav mala vyriešiť vojna?

Zdá sa, že áno. Toto nie je vôbec rúžová perspektíva. Nemci a Francúzi to ženú do extrému. Nevedia si s tým rady. V tom lepšom prípade, sa to vyrieši občianskymi vojnami v rámci jednotlivých štátov. To, čo sa začalo vo Francúzsku je toho dôkazom.

Kam to smeruje? K vyhláseniu stanného práva?

Ak tú negatívnu energiu nenasmerujú von, teda na Rusko, tak to celé vybuchne v rámci týchto štátov. Nemecko, Francúzsko, Taliansko atď.

Rusi sú na túto alternatívu pripravení. Desať až päťdesiat jadrových hlavíc na úvod. Čo potom? Z toho cesta späť už neexistuje. Čo urobíte so šialencami bez rozumu?

Teraz je nutné v pokoji prečkať dobu, kým sa títo šialenci zlikvidujú sami. Ak kapitulujú hneď, tak ich ľudia zlynčujú. Ak to budú ťahať ďalej, tak totálne zničia ekonomiky svojich štátov a vybuchnú občianske vojny.

Ak si zachováme zdravý rozum a chladnú hlavu, tak sa preklopíme k tej časti sveta, ktorá netrpí zápalom mozgových blán. Pre nich je sanovať, také štáty ako Slovensko alebo Česko, malina. Ak to však budú chcieť. Ak sa nerozhodnú doviesť situáciu do krajnosti, a potom sa utopiť v krvi občianskych vojen. Po zúrivosti raz nastane ticho a pokoj. Berlín, máj 1945. Ako „málo“ niekedy stačí, aby človek prišiel k rozumu.

Ak sa rozhoria lokálne vojny, tak sa paralyzujú okolité trhy a padne finančný systém. Jediná možnosť je naskočiť do iného funkčného systému. Je dobré byť na to pripravený. Môže to byť jednoduchšie, ako rozdelenie Československa.

Když se to umí, tak je to brnkačka.

Brutálny tlak na psychiku detí

20. januára 2025 som uverejnil článok s názvom „Samovraždy a vraždy mladistvých“. Nebudem opakovať myšlienky z tohto článku.

Detská psychika nie je naťahovacia ako guma. Má svoje medze a keď sú tieto medze prekročené, tak dôjde ku skratovému jednaniu. Deti dnes vyrastajú v prostredí, ktoré ich pozornosť bombarduje obrovským množstvom informačného balastu. Vidia okolo seba nenormálne správanie „akože“ dospelých, ktorí majú problémy sami so sebou.

Trestné oznámenie na dieťa za obrázok koncentračného tábora, so zobrazením učiteliek? Mám len podotázku. Tie učiteľky boli väzenkyne alebo dozorcovia?

Čo vie dnes dieťa o koncentračných táboroch? Kto mu to správne a dostatočne vysvetlil? Ako sa môže vyznať v symboloch a znakoch? Chápe ich význam? Veď dnes, v mediálnom priestore, lietajú pomenovania ako fašista jedna radosť. Dospelí ľudia sú na 99,99 % konceptuálne negramotní.

Čo ste tým deťom vysvetlili, keď ste sami analfabeti? Teraz ich idete trestať.

Jedno je isté. To dieťa chcelo vyjadriť nejaký odpor. Nepoznáme stav jeho psychiky, citlivosť a iné schopnosti. Dieťa, ktoré utečie zo sveta šialencov do kostola, kde hľadá útočisko?

Kvôli čomu mu zakázali návštevu kostola? Lebo sa naň sťažovala učiteľka, pre ktorú žiak nespĺňal patričné kritéria správania? Toto je tá správna cesta k výchove? Takto sa chcete k dieťaťu priblížiť a pochopiť ho?

Podať na dieťa trestné oznámenie za obrázok? Žijeme v čase inkvizície?

Viete, čo sa stalo? Tá guma proste jednoducho praskla. Rozmýšľajme prečo? Skúsim vám napovedať. Absencia lásky.

Zodpovednosť za Staškov

Písal sa rok 2020.

Je to už šesť rokov, čo deti základných škôl sedeli vystrašené v laviciach. Cez tváre mali prehodené náhubky, pardon rúška, spoza ktorých im žmurkali nechápavé očká.

Kto sa vtedy zamýšľal nad úzkosťou a strachom týchto detí? Všetkých detí. Ničomu nerozumeli a spoliehali sa na „rozum a zodpovednosť“ dospelých.

Obmedzenia, zákazy, príkazy, šikanovanie. No proste teror.

Kto to vyhodnotil, aké to malo na tieto deti dôsledky?  Na ich vývoj, psychiku, schopnosť socializácie. Školstvo aj dovtedy vyrábalo nemysliacich robotov. Nemysli, opakuj, nespochybňuj a poslúchaj.

Rodičia a učitelia. Nechali ste deti hodiny sedieť s vlhkými a plesnivými handrami na ústach. Viete, čo to spôsobuje, ak mozog nemá dostatočný prísun kyslíku? Ste takí primitívi, že si neviete domyslieť, čo sa množí v takom rúšku už po pol hodine používania? Dajte si ho pod mikroskop vy bravčové hlavy. Kto sa zaujímal o to, ako často si ho menili. Málo kto. Hlavne, že ho má na tvári.

A prečo? Lebo to povedal Fauči, minister školstva, zdravotníctva alebo Mikas? Alebo nejaký klaun, čo si hovoril predseda vlády? A keď povie skočte z útesu, tak skočíte?

Pandémia, ktorá skončila prvým výstrelom na Ukrajine. Prvý výstrel na Ukrajine zasiahol práve ten nebezpečný vírus, ktorý zahynul spolu so zdravým rozumom.

26. júla. 2020 o 7.48 som stál sám na Karlovom moste v Prahe. Na celom, celučičkom moste nebol nikto len ja a jedna mačka. Pomyslel som si. To predsa nie je možné, aby boli takmer všetci úplní idioti.

Dnes už trinásť ročné dieťa malo vtedy sedem. Žiadne návštevy. Starí rodičia, rodina, kamaráti. Nikto. Kamarátom sa stal monitor počítača. Ideálny spôsob, ako vychovať biorobota a sociopata. Gratulujem.

Takže ak začnú pribúdať prípady „nepochopiteľného násilia a správania“, tak sa všetci čudujte. Ako ovce.

A dnešná spoločnosť? Spätne sa už asi netreba pozerať. Netreba to objasniť a vyšetriť. Treba to všetko zahrabať pod koberec. Máme predsa nové ciele. Ušľachtilé. Napríklad naučiť deti, že rodičia môžu byť aj ovca a baran. Na to tu predsa máme „mučiteľov“, aby to deťom správne v školách vysvetlili. Presne podľa učebných osnov.

Teraz chcete prijímať zákony, ako tieto deti trestať? Nakopte v prvom rade seba do rozkroku.

Kto nie je vinný za Staškov, nech prvý hodí kameňom.

Fico, Danko, Taraba. Prečo? Lebo peniaze

Ak si niekto myslí, že niekto z týchto pánov išiel do politiky z dôvodov drieť za národ, aby sa mali ľudia lepšie, nech v tomto bode prestane čítať tento článok.

Andrej Danko tlačí na výmenu ministra Tarabu, už niekoľko mesiacov. Nevyhovuje mu spätná väzba zo strany Tarabu v podobe krabíc od šampanského. Má neklamný pocit, že sa všetci nažerú a ožerú, vrátane predsedu Fica, a jemu zostanú omrvinky a kvapky.

 Pán Taraba je nesporne schopný človek. Vytváral hodnoty a diela pre spoločnosť, a pritom nezabúdal na seba ani na mecenášov a ľudí, na ktorých je závislý.  Vrátane capa di tutti zo Smeru.

A samotný predseda nejakou krabicou, nikdy nepohrdne. Aj keď ich už nemá kde dávať. Lepšie povedané, zakopávať. Preto tento prípad odďaľoval a naťahoval. Koaličná zmluva, nekoaličná zmluva, prachy sú prachy. Nedávny prípad s jadrovou províziou, prepáčte elektrárňou, máme v čistej pamäti. Tu bol tiež cirkus s ministerkou Sakovou. Už ju pomaly išli odvolávať, ale nakoniec sa našťastie všetci spravodlivo rozdelili.

Ak sa inak nedalo, tak chceli aspoň z Danka urobiť zúfalca a vybabrať s ním. Zhodiť na neho „nezmyselné a bezdôvodné odvolávanie“.

Je jasné, že pán Danko nemôže nahlas povedať, že o čo ide. Takže chlapci idú hlavou proti múru a to zvyčajne neskončí dobre. Pre všetkých troch.

Teraz by sme si mali želať, aby nejaký vtáčik vyštebotal, že o čo vlastne išlo. Razom by sa z filantropov stali kriminálnici.

Pán Fico prevzal ministerstvo, aby nikto nevidel do hrncov, kým sa veci nedoriešia a neupracú. Naťahujú Dankovi nervy, až to vyvrcholí do predčasných volieb. Aj tak si už nevedia s ničím rady. Lackovi sa nepodarilo zodrať ľudí z kože tak, aby boli schopní zostaviť rozpočet. Výroba a predaj zbraní beží ako za Hitlera. Provízie, za kontrakty a projekty, sú nastavené a v suchu. Tak o čo sa ďalej snažiť. Nejak bolo, nejak bude. Veď ľudia si nejako poradia.

Ešte k tomu chlapcovi, čo vykonal ten ohavný čin. Čo chcete v bezprávnom štáte, kde sú deťom školstvom vymývané mozgy. Kde je spoločnosť rozbitá na atóm. Propaganda a šírenie nenávisti je na dennom poriadku. Kde nie je problém s vraždením ľudí, pokiaľ prislúchajú k nesprávnemu národu alebo etniku.

 A ešte jeden vtip na záver. Zhrozený je aj minister vnútra, ktorý si pomýlil ministerstvo s pestovaním mrkvy. Lebo kto by mal robiť poriadok, keď nie on. A čo robí? Nikto nevie. Ani generálny prokurátor. Ono je problém zatvoriť jedného, lebo potom musíte zatvoriť aj druhého a nakoniec všetkých. A kto by tu potom zostal? Iba predseda? Asi ťažko, lebo ryba smrdí od hlavy.