Autor Dušan Víglaský

Miluje Slovákov a Slovensko.

Nepodceňuje a nezatracuje žiadnu skupinu obyvateľstva.

Dodržiava zákony a vyžaduje ich dodržiavanie aj od iných.

Slovensko nezapredá a neuprednostní cudzie záujmy.

Chce udržiavať so všetkými štátmi priateľské vzťahy, založené na rovnoprávnosti a spravodlivosti.

Bude rovnako kritický voči ostatným krajinám a nikomu nebude tolerovať bezprávie, násilie a egoizmus.

Je bezúhonný, poctivý, pravdovravný a má svedomie. Pri slove korupcia, mu stúpne krvný tlak.

Nie je tvrdohlavý, namyslený, vzťahovačný, egoistický a hlavne falošný.

Má na všetko vlastný názor, ale rád si vypočuje aj názory ostatných.

Je prirodzene sympatický, nie je strojený a všetko rieši s citom a ľudskosťou.

Problémy ľudí ho úprimne zaujímajú a v rámci možností, sa snaží byť nápomocný s ich riešením.

Má zmysel pre humor, aj keď je cielený naňho.

Názory iných berie do úvahy, ale nenechá sa nezdravo ovplyvňovať a manipulovať.

Ak urobí chybu alebo sa pomýli, tak nemá problém si to priznať. Nebude trvať na chybnom riešení len preto, aby si nemusel priznať zlyhanie.

Vie znášať kritiku a konštruktívne na ňu reaguje.

Pri úspešnom riešení nejakej úlohy alebo problému, prizná podiel zásluh aj iným ľuďom a nebude sa nafukovať ako pampúch, ktorý to všetko vedel a zariadil sám.

Je diplomat, ktorý vie komunikovať na úrovni, má potrebné znalosti a skúsenosti, takže bude Slovensko dobre reprezentovať aj na medzinárodnej úrovni.

Nie je to žiaden prezliekač kabátov. Drží slovo a nekadí do vlastného hniezda.

Má chrbtovú kosť a slovo charakter nepozná len z počutia.

A ešte bonus na záver: Je aj múdry.

Ak aj vy máte o takého záujem, tak ešte chvíľku počkajte.

Práve ho modelujem z plastelíny.

Pointa sú prachy.

Tvár má ako figurína z múzea voskových figurín. Spoza okuliarov pomrkávajú jeho šibalské očká. Mnoho ľudí mu za všeličo možné nadáva. Hlavne kvôli životnej úrovni a preto, že sa chcú mať lepšie. Ale aj on sa chce mať lepšie. On robí len to, z čoho má benefity. Tak, ako väčšina obyvateľov.

Bez kúska citu, empatie a rozumu pozerá na volov, pardon voličov, ktorí na neho ziapu, pritom by mnohí na jeho mieste robili to isté. Oni v podstate aj robia to isté, len na inom mieste a teda aj v rozsahu, aký je im umožnený. Ak chodia do práce, tak len preto, že musia, a ostatní ľudia sú pre nich len zdrojom príjmu. Tak, ako pre Fialku.

Peniaze, peneži, peníze.

Prečo by mal niekto vystupovať voči vojne? Veď je to biznis. Funguje na tom celá štruktúra v štáte. Ľudia zo všetkých oblastí spoločenského života. Politika, médiá, kultúra, obchod, školstvo, zdravotníctvo, štátna správa. Všetko so všetkým súvisí. Myslia si, že čím viac peňazí natečie do štátu, tým sa bude mať každý lepšie. Jeden zarobí na zbraniach, iný na propagande a všetci si zase u niekoho kúpia byt, auto, hodinky alebo im pán doktor niečo vybaví. Chápete?

Ale keď nebudú spravodliví, tak sa lepšie mať nebudú. Akými zbraňami bojuješ, takými padneš. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

A svedomie? Aké svedomie? Veď pred ním si to nejako zdôvodním, niekto mi poskytne dôkazy a informácie, ktoré potrebujem na zakrytie svojho egoizmu a bezcitnosti. To, že tam niekde umierajú ľudia? Hľadať pravdu? Dajte mi pokoj, veď to mám zdôvodnené.

Ruka ruku myje a každý sa vyfarbuje.

Až ma zalial pot, keď som si to uvedomil.

Pri rôznych príležitostiach sa snažím, keď to je možné, spomenúť si na ľudí, ktorí majú nejaký sviatok. Aspoň maličkosťou. Tak tomu bolo aj dnes pri príležitosti Dňa žien.

Zablahoželali sme, rozdali malé darčeky a potom to došlo. Spomenuli sme si naozaj na všetky ženy? Spýtal sa niekto všetkých pracovníkov, či sa aj oni necítia byť ženami? Priznám sa, že som sa cítil mizerne.

Neváhal som ani sekundu a všetko som dodatočne uviedol na pravú mieru. Opýtal som sa všetkých, že ako sú na tom, myslím pocitovo, a iba jeden sa cítil ako krava a druhý nie je ešte celkom rozhodnutý. To sa mi fakt uľavilo. Neviem presne kedy bude deň kráv, ale ak tento termín ešte nemáme určený, tak by som navrhoval urobiť deň párnokopytníkov a nepárnokopytníkov. Len kvôli zjednodušeniu.

Je dobré, že nemusíme robiť ďalšie záchody, ale stačí za skladom vybudovať malú maštaľ. Trávnatej plochy je v okolí dosť, takže žiaden problém. 

No a čo dodať na záver. To hlavné, čiže blahoželanie.

Skutočné ženy, prajem Vám všetko najlepšie ku krásnemu dňu žien.

Nie je dôležité, koľko žije v krajine obyvateľov, ale to, koľko z nich prejavuje svoj názor a hlavne o aký názor sa jedná.

To, čo dnes vyvádzajú akože vyspelé západné krajiny, je zúfalé. Stručne vyjadrené, agresivita a nenávisť. Z čoho to pramení, že sú ľudia takto zdivočelí? Keď sa obzriete len niekoľko desaťročí dozadu tak vidíte, že spoločnosť postupne upadala po každej stránke. Výsledkom toho je slabý, nesamostatný, závislý, hlúpejší, chorľavejší a psychicky labilný jedinec. Ľudia sú zameraní na nesprávne hodnoty, dezorientovaní a vládne chaos. Životné podmienky sa aj vplyvom tohto chaosu zhoršujú, čo kladie zvýšené nároky na psychickú odolnosť. To zvládnu len ľudia, ktorí sa nenechajú vtiahnuť do tohto víru.

Predstavitelia najsilnejších štátov NATO podnikajú kroky, ktoré vedú priamo ku konfrontácií s Ruskom. Sú to provokácie, ktoré  majú vyprovokovať Rusko k útoku na krajiny NATO. Je to samovražedná stratégia, vedúca k jadrovej apokalypse. Tvrdením, že podporovaním vojny bojujem za mier, je to isté, ako keď opitý mozog bojuje alkoholom proti alkoholizmu.

Ak chcú ľudia mier, tak sa musia hlasno ozvať.

V posledných rokoch sme prežili rozmanité a zapeklité obdobia. Či už to bola pandémia alebo vojna na Ukrajine a to, čo jej predchádzalo. Každý človek mal možnosť analyzovať a vyhodnocovať informácie. Otázkou je, či na to bol dostatočne pripravený. Ak sa zaoberá iba hlúposťami, ohováraním, klebetením, závidí a teší sa z cudzieho nešťastia, tak sa nechal strhnúť propagandou a vymývaním mozgov, ktorá ho vťahuje do nešťastia. Ak pripravený bol a chcel, tak situácie, aj keď dodatočne, vyhodnotil správne a jeho rozhodnutie je jednoznačné.

Chcem mier.

Hnojometi a hnojožrúti.

Hneď v úvode si ujasnime fakty. Tretina ľudí je zlých, tretina vyslovene zlých a tretina ako tak dobrých. Tu máte odpoveď na to, čo vidíte okolo seba.

Zlý človek vyslovene prahne po hnoji, čiže negatívnych správach, v ktorých je niekto očierňovaný, ohováraný, zosmiešňovaný. Závidí a nenávidí. Výslovnú radosť má z toho, ak sa stane nejaké nešťastie, niekomu sa nedarí. Všetko zlé sa mu počíta.

Je to pre nich strava ako pre hovnivála.

S radosťou budú obhajovať vraha a pedofila a človeka, ktorý zachránil autobus plný detí pred nešťastím, označia za teroristu. Vojnové utrpenie je pre nich elixír šťastia. Čím dlhšie trvá, čím ju môžu dlhšie naťahovať, tým sú upíry spokojnejší. Obete označujú za vrahov a z vrahov robia hrdinov.

Pre hnojožrúta je snežienka krásna a má cenu, len keď ju požuje krava, prejde jej cez tráviaci trakt a následne takto spracovaná vychádza z denného periodika. Pozor! Pod kravou nemám na mysli nejakú šéfredaktorku alebo iný zapálený žlčovod. Viete, ono je tu mnoho takýchto zatrpknutých indivíduí, ktoré vinia za svoj trpký život Slovensko a Slovákov, pričom si neuvedomujú, že oni sami sú zdrojom žlče, ktorá im strpčuje život. A takto sa postupne zavŕtavajú hlbšie a hlbšie, až sa prepadnú do šialenstva a zúfalstva. Žiaľ bez toho, aby si to uvedomili sa z toho nevymotajú.

Hnojožrúta nepresviedčajte o dobre, pravde a spravodlivosti. Načo? Veď on baží po nespravodlivosti, neprajnosti a škodoradosti.

Hnojometi vedia, že tu majú verných hnojožrútov, ktorí netrpezlivo čakajú na ich výkaly. Je to symbióza, ktorej spoločným záujmom je hnoj. Je to pre tento svet úplne prirodzené. Médiá vedia, že táto masa nečaká na pravdivé informácie, ale na škodlivé, deštruktívne a negatívne správy.

Ak si dlho v soli, staneš sa soľou a ak si dlho v hnoji, staneš sa hnojom.

Normálny človek prirodzene rozlíši pravdu od klamstva a dobro od zla. Nemôže sa pomýliť a nikto ho neoklame.

A po čom ty túžiš?

To, čo sa deje v Gaze je príšerné. Je to dôkaz úpadku ľudskej rasy na tejto planéte, ktorá nie je schopná a nemá záujem zastaviť tieto zverstvá.

Títo netvori majú podporu netvorov z celého sveta.

Obete holokaustu, Slovania, Židia, Cigáni a iné národy, národnosti a etnické skupiny, sa v hrobe obracajú.

Toto nepáchajú praví, čistokrvní Židia, ale ľudská spodina.

Ľudia sú vyháňaní z domovov, vraždení, zbabelo vraždení na úteku, prebieha ich genocída a likvidácia.

Pane Bože, zastav prosím túto neprávosť a zmeť Faraóna a jeho vojská do mora tak, ako za čias Mojžiša.

Amen

Kto ho tam ponára? Slováci.

Skúste hádať, čo sa premietne v hlave priemerného Slováka, keď zbadá úspešného človeka, napríklad v novom, zaujímavom a nevšednom aute. Ak ste tipovali, že ho označí za zlodeja a mafiána, tak ste uhádli. Je to tá prvá vec, čo ho napadne, okrem toho, že sa mu v hlave vzbúria tie jediné dve mozgové bunky, ktorými disponuje a zaleje ich zlosť a závisť.

Čo nosí v tej sprostej hlave? Čo sa mu v nej odohráva? Kto to vie? Nevadí, keď mu zdochne koza, hlavne, že zdochla aj susedovi. Najlepšie by bolo preňho, keby všetci jazdili na šedých, hrdzavých škatuliach. Vtedy by mu bolo najľahšie na duši.

Netvoríme, nezlepšujeme a nesnažíme sa, radšej neprajeme a závidíme, a preto to tu tak šeredne vyzerá.

Normálneho človeka úspešní ľudia inšpirujú a pekné veci akéhokoľvek druhu nadchýnajú. Sú preň motiváciou. Netvrdím, že je najväčším šťastím mať všetko na svete, ale každý človek sa môže pousilovať a o veci, ktoré mu stoja za to, zabojovať. Niečo dosiahne a niečo nie. Nič sa nedeje. Nemusí preto zostať zatrpknutý.

Formy a prejavy ventilovania frustrácie sú rozmanité. Zlodej kričí chyťte zlodeja.

Ukážkovým reprezentantom závistlivcov a hlupákov, je istý pán Hašek. Ako športovca som ho mal rád a dosiahol v živote excelentné výsledky. Keď som ako chlapec chodieval na hokej, tak dokonale divákom brnkal na nervy a tí ho častovali urážlivými pokrikmi “Hašek-šašek“. Nie som za takéto prejavy, ale asi na tom niečo bolo. Teraz sa tento pán stavia do role sudcu a rozhoduje, kto by mal hrať hokej a kto nie. Nejaké dôvody si na to vymyslel.

Ale skutočnosť je taká, že hlavným motívom je závisť, hlúposť a nenávisť.

To som si pre hlavnú postavu odbehol do susedného Česka, ale vráťme sa naspäť domov. 

Ako sa k moci dostal Matovič?

Krvilačnému ľudu sľúbil, že pochytá všetkých zlodejov. Debilom bolo pri tom jedno, že pod zlodejmi myslel aj ľudí, čo zarobili poctivo.  No a tak ho zvolili. A čo urobil on? Na hulváta nás všetkých oholil. Zaslúžili sme si niečo iné? Nezaslúžili. Okrem toho, že je to bezcitný hlupák, tak má nos na bezcitných hlupákov. Prečo by ľudí neošklbal, keď sú nespravodlivá svoloč.

Ako chceme ďalej žiť?

Máte pocit, že tu nič nefunguje, veci sa neriešia, spoločnosť stagnuje, ľudia melú z posledného a zo zotrvačnosti a je len otázkou času, kedy sa to odzrkadlí na ich zdravotnom stave?

Ak áno, tak je najvyšší čas sa nad tým zamyslieť a skúsiť nájsť riešenie na túto zdanlivo neriešiteľnú otázku, kým nie je neskoro.

My si určujeme podmienky v akých existujeme. Ak máme pocit, že okolo nás panuje neistota a chaos, tak tento stav iba odzrkadľuje náš vnútorný svet. Sme sa vôbec schopní na chvíľu zastaviť, zhodnotiť situáciu a zadefinovať akým smerom pôjdeme ďalej?

Pozrime sa na to, ako vyzerá informačné a názorové pole. Je chaotické a rozbité na šrot. To nie je náhoda, ale zámer. Zámerne sa vytvára situácia, kedy sa skôr vyzdvihujú rozpory a konflikty. Do toho sa zamiešavajú bulvárne hlúposti a dopravné nehody. Naoko sa rieši šport a počasie.

Spoločnosť sa nezjednocuje na základe spoločných záujmov, ktoré sa týkajú väčšiny jednotlivcov. Mali by sme si stanovovať priority. Nemali by sme existovať bez plánov a vízií. Na začiatku sa vôbec nemusí jednať o nejaké veľkolepé projekty.

Problémov na riešenie je milión, ale uvediem jeden, ktorý sa týka všetkých. Pozrime sa v akom stave sú chodníky a cesty v našich mestách. V niektorých prípadoch je to katastrofa a hanba. Sú doslovne v havarijnom stave. To sa vážne občania jednej obce nemôžu zjednotiť a presadiť to, aby vyzerali tak, ako v civilizovanom svete? Kladieme na to dôraz, alebo nám to je jedno, pretože sú na programe dôležitejšie veci? Ale takto môžeme pristupovať ku všetkému. K nemocniciam, školám, atď…

Nech sa jedná o viac alebo menej dôležitú otázku, úlohu, tak je dôležité, aby sa ľudia vedeli stretnúť a nájsť spoločné riešenie. Sami si odpovedzte, že či to takto funguje, a ak nie, tak preto tu mnohé veci takto podobne vyzerajú. Tie cesty, ktoré tu máme denne pred očami, nám to budú pripomínať.

Realitu našej deravej aktivity.

Nebezpečná. Neužitočná. Nedôstojná.

Vysvetlím prečo:

• Nedôstojná. Pre Ukrajincov sme piate, lepšie povedané dvadsiate kolo u voza. Nemajú nás za nič.  Našu pomoc považujú slušne povedané ako kvapku v mori. Prehajdákali miliardy, tak čo im my môžeme poskytnúť? Spoluprácu? Oni nespolupracujú, len využívajú.

Zakorenená pýcha, ktorá ide ruka v ruke s hlúposťou. Lenže po pýche nasleduje pád.

• Neužitočná. Pýtam sa, že načo je dobré jednať s ľuďmi, ktorí o ničom nerozhodujú a za ktorých ťahajú nitky všade inde, len nie na Ukrajine? Nestačí nám skúsenosť s našou prvou aj poslednou dámou? Názory, pripomienky, žiadosti a sťažnosti občanov jej boli ukradnuté a cynicky ich ignorovala. Bolo to ako hádzať hrach na stenu alebo ste sa mohli hádzať o zem aj vy, ale ona aj tak urobila alebo prečítala to, čo jej prikázali. Cudzí názor predniesla s pátosom a tvárila sa pri tom múdro ako sova Hedviga.

Niekto sa učí na vlastných chybách a skúsenostiach a iný je nepoučiteľný.

• Nebezpečná. Ísť len tak do krajiny, z ktorej občas preletí balistická raketa do susednej a v ktorej má aj prezident pre istotu zbalené kufre, aby mohol v pravý čas zmiznúť, mi príde ako dosť premrštený zmysel pre dobrodružstvo. Jediný, kto vám tam môže dať akú takú záruku bezpečnosti, sú Američania, respektíve tí, čo sú za nimi. Takže o čo tu ide? Veď dnes je Slovensko pre Ukrajinu bezvýznamná krajina. To, čo my vieme zablokovať, sme videli v prípade Švédska a jeho vstupu do NATO. Zašúchali sme nohami a bolo dohlasované.
• Okrem toho, ak by niekto chcel a mal záujem premiéra zlikvidovať, tak viac ako Ukrajinci by to mohli byť tí, ktorým zavadzia na Slovensku. O čo jednoduchšie by to pre nich bolo práve tam.

Takže ísť tam je hlúposť, snažiť sa tam niečo dosiahnuť je ešte väčšia a dostať záruku bezpečnosti od hadov, je kardinálna.

Každý človek sa rodí ako individualita, ktorá má unikátne schopnosti a vlastnosti. Týchto schopností a vlastností je milión. Človeka neviete charakterizovať len na základe jednoduchého rozdelenia, tak, ako je to dnes vo zvyku. Ku týmto danostiam sa ďalej pridružujú vplyv prostredia a dynamika dejov, ktoré opäť vytvárajú nekonečné množstvo kombinácií a variácií.

Každý má svoj vlastný Everest, ktorý vie zdolať. Ak chce.

A teraz sa skúsme zamyslieť nad tým, čo sa s touto individuálnosťou človeka deje od narodenia a ako ju rozvíja alebo utlmuje. Dieťa sa rodí do prostredia, ktoré ho začne ihneď formovať. Formujú ho takým spôsobom, aby sa zmestil do rovnakej krabice od topánok a fungoval podľa presnej šablóny ako ostatní.

Dieťa je už od útleho veku manipulované a je deformovaná jeho osobnosť.

Nemám na mysli výchovu a vzdelanie, ktoré človeka učia fungovať a koexistovať s inými ľuďmi v spoločnosti. To je všetko v poriadku. Človek nemôže vyrastať ako samorast a analfabet.

Mám živo pred očami dramatický výraz učiteľa na základnej škole, ktorý vyjadruje svoje zhrozenie, pohoršenie a nespokojnosť, že žiakovi nejde dobre geometria a prírodopis. To, že je to malý Mozart, bolo preňho zanedbateľné, pretože bol hluchý ako poleno. A preto sa malý génius začal drilovať to, čo ho vôbec nebavilo, a na to čo miloval, nemal vôbec čas.

U človeka a hlavne detí, treba tieto schopnosti identifikovať a nechať im priestor na rozvoj.

Každá vlastnosť človeka je na niečo dobrá aj keď sa čisto vytrhnutá z kontextu, nemusí tak javiť. Uvediem príklad. Tvrdohlavosť. Poviete si, že spolupracovať s tvrdohlavým človekom je nič moc. Ale ak túto vlastnosť spojíte s húževnatosťou, vytrvalosťou, odvahou a rozumom, tak pre takého človeka neexistuje hora, ktorú by nezdolal.

Deti by mali mať rozloženie časového priestoru tak, aby sa 60 % venovali povinnostiam a 40% im zostalo na rozvoj individuálnych schopností, čo sú v podstate tiež užitočné povinnosti.

Dnes majú všetky deti stanovené rovnaké osnovy, ktoré im zaberú 90% času aj energie a na nič iné im už nezostáva. Sú posudzované podľa univerzálnych noriem a kritérií, ktoré sú postavené na pochybných hodnotách, do ktorých sa prirodzený človek nemôže vôbec napasovať, čiže v očiach spoločnosti zlyháva, je podpriemerný, slabý a neschopný. To, že ho učia a nútia do niečoho na čo nemá bunky, a že je génius v úplne niečom inom, nikoho nezaujíma.

V dôsledku tohto procesu sa zo spoločnosti vytráca čaro rozmanitosti, kreativity a stáva sa z nej beztvará, fádna, šedá hmota, kde sa presadí len ten, kto sa najlepšie zaradí do prúdu. Takto nie je nikto výnimočný a individuálne schopnosti sú nahrádzané individualizmom, ktorý spoločnosť rozdeľuje.

Individualizmus je nezdravý spôsob presadzovania sa, založený na egoizme, kedy človek nie je sám sebou a stáva sa stále viac závislý na vonkajšom prostredí. Takáto spoločnosť je ľahko manipulovateľná, ovládateľná a to hlavne strachom. Vzniká stádovitosť a kto nejde s davom, je rôznymi spôsobmi dehonestovaný a zo spoločnosti vylučovaný. Ľudia sa boja prejaviť a vysloviť svoj názor, a takto sa úpadok a kríza postupne prehlbujú.

Ľudia v snahe presadiť sa, kopírujú pochybné vzory, nasledujú idei a presadzujú vykonštruované ideály, za ktorými vidia prospech a zabezpečenie svojej existencie. Darmo ich môžete presviedčať o niečom inom a čudovať sa, prečo vás nechápu. Nechcú, lebo peniaze a úspech.