Tvárime sa, že chceme mier a vyvážame vo veľkom zbrane? Tie zbrane asi nie sú na okrasu. Zabíjajú a ničia. Aj civilistov.
Nepredáme my, predajú iní? Nech predajú, je to otázka ich svedomia.
Pomáhame slabšej strane? Áno určite. Do hrobu.
Je to dookola stále to isté farizejstvo. Predaj zbraní, rozdeľovanie spoločností, vytváranie konfliktov a potom boj proti terorizmu.
Všetko s ušľachtilým cieľom. Zarobiť.
Vojnu máme za dverami, dokonca nám už aj na tie dvere búcha. Približuje sa k nám ako mor. Už od prvého momentu, keď sme vstúpili do NATO. Kde sme „samozrejme“, vstúpili z dôvodu bezpečnosti.
Vstupom bývalých členov Varšavskej zmluvy do NATO a jeho podporou, sa narušila rovnováha síl. Toto všetko umožnilo NATO napáchať toľko zla, a postupne sa pripravovalo na porážku Ruska. Iba slepý by to nevidel.
NATO nemalo žiadnu protiváhu, ktorá by ho kontrolovala, a postupne sa odtrhlo z reťaze a my s ním.
Tá gradácia konfliktov, nesprávnych rozhodnutí, nespravodlivostí a zakrývania si očí, bola zrejmá od prvého momentu.
Takže teraz sa čudovať blížiacemu sa konfliktu, je to isté ako čudovanie sa nad tým, že kto mi na..ral do gatí.
Buď sa zobudíme a budeme sa správať rozumne, zodpovedne a spravodlivo, alebo nám niekto roztrepe hlavu. V tom lepšom prípade nás iba pošle do doby kamennej.
