Osem draho stratených rokov. Stručne povedané. To, čo sa spravilo, je len torzo z toho, čo sa mohlo, a stálo to x-krát toľko, čo malo. Prevažne jednoduché projekty, kde je možné cez zákazky odčerpať, podojiť mesto. Strategické len tie, ktoré boli rozbehnuté, a k tomu havarijné opravy. Hlavne tráva natretá na dúhovo ale, samozrejme, ekologickou farbou.
Mnohým mladým ľuďom sa to páči. Hlavne, že si môžu dať kávu z plastového kelímka. Potom rozbijú Paríž, lebo nemajú kde bývať.
Vzťah k ľuďom, záujem a schopnosti tohto zarasteného dromedára, najlepšie charakterizuje už toľko omieľaná cyklotrasa na Vajanského nábreží. Tomuto tĺkovi, je to úplne jedno, že tam ľudia zbytočne strácajú čas. On, že má záujem o chodcov a cyklistov? Odkedy tam zničil dôležitú dopravnú tepnu, neprejde ani chodec cez prechod komfortne a v kľude. Píšem o prechode pri moste SNP, medzi nábrežím a tým nádherným hotelom, z ktorého by mohli urobiť krematórium, kvôli jeho skvostnej fasáde.
Vysvetlím. Preto aby sa netvorili kolóny z centra mesta až po Trnavu, je interval pre autá nastavený na extrémne dlhý, a pre chodcov na extrémne krátky čas. Vo výsledku chodci čakajú dlho, nazbiera sa ich veľa, a potom keď sa po dlhom čase prešľapovania na mieste objaví zelená, sa spustia dostihy. Tento prechod je zároveň veľmi komplikovaný. Prechádzate cez dve dvojprúdovky a električkovú trať. Zároveň sa na tomto mieste križujú cyklotrasy s chodníkmi. Cyklotrasa prechádza z chodníka na cestu na jednej a z cesty na chodník na druhej strane. Ideálne miesto na kolíziu medzi cyklistami a chodcami. A ešte jeden bonbónik. Vedľa prechodu sú zastávky električiek v oboch smeroch a autobusov v jednom smere. Takže chodci idúci rovno sa križujú s tými, ktorí si to strihnú krížom na zastávku. Takže kto z koho. Ak ste zdravý a máte dostatočne silné lakte, tak sa možno dostanete v limite na druhú stranu. V tom horšom prípade to nestíhate a už vám šliape a trúby auto na päty, lebo idete na červenú.
Ak sa vám z toho, čo som tu popísal, zatočila hlava, tak si to choďte vyskúšať. Napríklad s kočíkom alebo dieťaťom na trojkolke. Alebo s barlami alebo na invalidnom vozíku.
Kašle na šoférov, chodcov a cyklistov. Iba na peniaze nie.
Strategické projekty? Takú stavbu, ako križovatka D1, D4 by nepochopil, nenaprojektoval a nepostavil, ani za desať životov. Príliš komplikované a namáhavé. Načo, keď sa dá zarobiť aj jednoduchšie. To, že to Bratislave pomohlo? No a čo.
Na okraj. Som rád, keď sa ku projektu tunel Karpaty vyjadrujú „konský odborníci“. To sú takí, pri ktorých by sme ešte jazdili na koňoch. Ideálne, ak sú z Prešova a mudrujú do Bratislavy.
Čo na záver. Jasné, každý chce zarobiť. Podstatné je, čo za to vyprodukuje. Čo sa týka nejakých záujmových skupín. Nerobte si ilúzie. Tie sa nestratia. Sú „nasosnutí“ na každého kandidáta. Tu sa obávam, že straty sú „nevyhnutné“ pri všetkých. Jeden je hlúpy, chamtivý a bez záujmu a druhý síce schopný, ale príliš mäkký a manipulovateľný.
