Autor Dušan Víglaský

Žiadna provizórna, ale novozvolená vláda je potrebná a to čo najskôr.

Netvrdím, že je už všetko zažehnané, ale boli sme ako vlak rútiaci sa do betónového múra 180 kilometrovou rýchlosťou. Ak sa nám podarilo odvrátiť vojnu na Slovensku a aj to, že nemusíme narukovať do vojny k šialeným a nezodpovedným susedom, tak už to sa dá považovať za obrovský úspech. Možno sa vám to nezdá, ale podľa mňa na začiatku všetky kroky smerovali k tomu. Nová vláda, ktorá príde musí hlavne zachrániť alebo lepšie obnoviť našu štátnosť, zaistiť bezpečnosť, stabilizovať financie a hospodárstvo. Ďalej je nutné ochrániť obyvateľov pred domácim aj zahraničným energetickým upírstvom. Nedostupné palivá, energie a ich vysoké ceny by spôsobili totálnu chudobu a hlad. Už teraz nie je možné zabrániť hromadným bankrotom firiem a následnej nezamestnanosti. Popritom všetkom bude nutné riešiť mnohé existenčné otázky.

Je dôležité, aby sa zobudili národné sily jednotlivých štátov, začali medzi sebou spolupracovať a úplne sa odtrhli od Bruselu.

Každý sa mohol počas posledných troch rokov presvedčiť aký bol výsledok volieb, ktoré strany boli od začiatku vo vláde a ako vláda fungovala, respektíve nefungovala. Kto boli reprezentanti strán, členovia a ich činnosť. Vládnych aj opozičných. Takisto nezabúdajme aj na predchádzajúce volebné obdobia a dobre si všetko vyhodnoťme.

Na základe čoho ľudia volili? Aká bola ich motivácia? Všetkých čo volili mohli dobre poznať aký sú a čo dokážu. Takže ak ich volili, tak reprezentovali aj ich samotných. A nad týmto sa treba zamyslieť. Ak si špekulant volíš špekulanta, ak povaľač tak povaľača, podliak podliaka, nepoctivý si volí zlodeja. Ľudia čo chcú poctivo tvoriť a zlepšovať, hľadajú v kandidátoch obdobné hodnoty.

Úroveň kandidátov, z ktorých si budeme voliť v nadchádzajúcich voľbách je priamo úmerná úrovni národného vedomia.

Je lepšie vlakom naraziť v 60 ako 180 km/h rýchlosti.

Optimálne a spravodlivé by bolo, keby človeku za každých ukradnutých, nepoctivo získaných 100 000 EUR narástol nos o 1 centimeter.

Bola by to celkom sranda, ale niekomu by určite do smiechu nebolo. Prinieslo by to celý rad komplikácií a problémov, ktoré by bolo treba riešiť. Išlo by hlavne o bezpečnosť. Predstavte si, že vám niekto neopatrne pichne nosom do oka. Asi by museli byť povinné okuliare. Niekomu by nestačila doma výška stropu. Pri otáčaní sa v posteli by zaprel rypáčikom o strop. Nezmestíte sa do výťahu, v aute musíte mať otvorené okno. Mnohí by chodili so sklopenou hlavou.

V takom parlamente už na toto mysleli dopredu a preto je zasadacia miestnosť taká priestranná a zároveň je sedenie terasovité. Úplne ideálny stav. Už len stačí niektorých presadiť viac dozadu a všetko je doladené. Taká tlačovka by bol tiež celkom oriešok. Neviem, či existujú mikrofóny s takým dlhým dosahom. Možno by už tlačovky tých, čo bojujú proti korupcii a tých, čo sú akože nespravodlivo osočovaní z korupcie skončili. Kto vie?

Asi by viacero občanov zmenilo svoj trvalý pobyt do Dubaja. Má to logiku. V púšti len tak niekoho nestretneš, keď nepočítam ťavy, čiže by nedochádzalo ku kolíziám s dlhými nosmi.  

Prijímam tento zákon s okamžitou platnosťou. Takže pozor na nosy.

Vtáka poznáš po perí a človeka po nose.

Mnohí ľudia sú oprávnene rozhorčení kvôli bezvládiu, cenám potravín, energií, pohonných hmôt, celospoločenským otázkam, stavu hospodárstva, kultúry, školstva, zdravotníctva, vojne, zahraničnej a domácej politike, migrácii.

Normálny človek to všetko eviduje, je znepokojený a pýta sa, ako sa to dá vyriešiť, lebo mu na tom záleží.

Či sa vám to zdá, alebo nezdá, tak vás môžem ubezpečiť, že takýchto duchaplných ľudí je menšina. Niektorí ľudia ani len netušia, že sa vôbec niečo deje, iní tomu nerozumejú alebo ani nechcú rozumieť, ďalším je to jedno, alebo im to dokonca vyhovuje a je tu aj skupina, ktorá sa z tohto stavu teší.

Môže pri takomto zmýšľaní a akcieschopnosti obyvateľstva dôjsť ku zmene? Nemôže. Darmo sa budeme búriť, demonštrovať a vypisovať, keď väčšina bude doma zívať a driemať.

Zmena nenastane čakaním na zázrak, spoliehaním sa na našu alebo Európsku vládu, ničnerobením, nepoctivosťou, zbabelosťou alebo strachom. Zmena nastane chápaním pravdy a vyššieho zákona ktorým je:

Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.

Ideológia je pre spoločnosť chrbtová kosť. Bez ideológie ste ako námorník bez kompasu ale aj kormidla súčasne. More loď unáša a je otázkou času, kedy ju roztriešti o útesy.

Chrbtica človeka môže byť v rôznom stave. Od zdravého po bolestivý až paralyzovaný stav bez pohybu. Človek je človekom, len ak má ako takú chrbtovú kosť. Bez nej, sa stáva hadom plaziacim sa v prachu.

Aká je naša ideológia, v akom stave je chrbtica našej spoločnosti? Čomu veríme? Každý z nás je presvedčený, že je človekom. Tu sa dá povedať, že je viera pevná. Nikto o tom ani zrnko nezapochybuje. Vieme však čo je život? Kto ho tvorí? A prečo žijeme? Odpovede na to, tvoria chrbticu človeka, ktorá ho podopiera. Spoločenský stav je obrazom jednotlivcov.

Ideológií tu bolo veľa. Považované sú za viac či menej ušľachtilé, humánne, pokrokové, ale aj neľudské. Ideológia je definovaná ideami, čiže myšlienkami, ktoré podobne ako svaly organizmus, dávajú spoločnosť do pohybu určitým smerom. Neskôr spoločnosť pochopí, či správnym. Ak však ideológia nemá pevný základ, chrbtovú kosť, tak je otázkou času kedy sa rozsype.

Mamon je had, ktorý vám môže suplovať chrbtovú kosť, na ktorej sú navešané krásne a ušľachtilé slová rôznych ideológií ako bratstvo, rovnosť, sloboda, demokratický, sociálny, liberálny… Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.  Had sa v ten správny čas skrúti, odplazí a ideológia zostane bez chrbtice a v troskách. V takýchto troskách sa práve nachádzame, obzeráme sa okolo seba, čakáme že nás niekto zachráni, ukáže nám kde je sever, zabezpečí našu existenciu.

Aké sme mali predstavy v rokoch 1918, 1948, 1968, 1989? Idei a ideály sa menili ale základ bol ten istý, zhnitý. Na akej chrbtovej kosti sme chceli postaviť spoločnosť?

Stále je všetko v našich rukách. Stačí sa oprieť o pevný základ.

Bohom stanovený vládca mal aj patričnú podporu zhora pre výkon svojej funkcie. Viedol ľud a spravoval krajinu. Predstava, že sa iba vozil v koči, zabával na plesoch a chodil na poľovačky je mylná. Môžete ho násilne zvrhnúť v domnení, že ho nahradíte niekým lepším, ale čoskoro zistíte, že problém bol v niečom inom. V ľuďoch samotných.

Poviete si viac hláv, viac rozumu a vyberiete mudrcov do parlamentu. Ak sa budete spoliehať, že oni to budú robiť kvalitnejšie, tak dospejete k tomu istému sklamaniu.

Pointa je v niečom inom. Spoločnosti sa darí natoľko, nakoľko sa riadi božími ustanoveniami. Môžete si zákony nahrádzať inými, vykrúcať ich ako paragrafy, ale nič vám to nepomôže. V tomto stave sa trmácame dlhé desaťročia a dúfame, že príde princ na bielom koni a všetko zmení za nás. NEZMENÍ.

Zložilo by Requiem lepšie 160 skladateľov alebo hudobníkov miesto Mozarta? Nezložilo. Alebo ak by aj niečo zložili, tak by to nikto nepočúval. Bol to sám Mozart, ktorý pomocou inšpirácie prichádzajúcej odniekiaľ, obdarený talentom a inými danosťami, zložil toto majstrovské dielo.

Stačí kráľ, svedomitosť ľudí a život je symfónia.

Čím skôr, tým sa napácha menej škôd. Už ich je aj tak dosť.

Všetko čo robia je zamerané proti Slovensku. Dokonca aj keď sa niečo zdá pozitívne, je za tým záškodnícky úmysel.

Ja vám to píšem, ale toto predsa musí vidieť každý. Tam, kde by mali nekonajú, kde konajú všetko rozbijú a naťahujú čas. Ten, kto ich platí a riadi, to tu chce čo najviac poškodiť, ako armáda opúšťajúca okupované územie. Toto nebola nikdy naša vláda ale protektorátna. 

Sme ako loď bez kapitána a kormidelníka, ktorá je zmietaná vlnami a môže sa kedykoľvek roztrieštiť o útesy.  

Je dôležité to vidieť a želať si funkčný štát. Každému by predsa malo záležať na jeho existencii a budúcnosti jeho detí.

Nedá sa žiť zo dňa na deň, že ja ešte mám na jedlo, elektrinu, bývanie a takto to nejako prežijem. Takýmto prístupom sa všetko vyparí a môžeme dopadnúť ako Ukrajinci. Smutný stav, bez všetkého. Rozbitá krajina, utekajúci ľudia. Muselo to byť? NEMUSELO. Loď nemusela vraziť do útesov.

Vy vo vláde a parlamente, čo máte ešte duchaprítomnosť, konajte a zrušte ich čo najskôr. Veď to vidíte, že sa rútime na útesy. Vy na to doplatíte rovnako. Chcete byť navždy v učebniciach dejepisu, ako tí čo zničili túto krajinu?

Nech v každom zahrmí. Chcem zmenu k lepšiemu zajtrajšku.

Čas sa kráti, škody narastajú.

Všetci sme si vydýchli, že je to za nami. Triasli sme sa strachom, že sme premnožení. Nikto nevedel, kto je tu navyše. 

Rôzne ekologicko, trúbologicko, zeleno, ružové katastrofálne plány ako elektromobilita,  nás prenasledovali ako nočná mora. 

Takmer už hrozilo, že farmári nebudú môcť chovať dobytok a pestovať zeleninu. O mäse sa nám už pomaly mohlo len snívať. Fabriky, ktoré zamestnávajú a živia milióny ľudí, boli v ohrození. Kúriť a svietiť sme začali len sviečkami.

Náhle nastal zlom.

Teraz, keď si naša civilizácia dovolila v púšti postaviť 7 nádherných klimatizovaných štadiónov, zo ziskov nám predávanej ropy, ktoré budú po šampionáte rozobrané, lebo tam nikto futbal nehráva, pri výstavbe ktorých zahynuli stovky robotníkov, čo samozrejme všetci dopredu vedeli, pretože vykonávať túto otrockú prácu pri 50-stupňových horúčavách nejde bez poškodenia, alebo fatálneho zlyhania zdravia. Veď takto sa tam stavia všetko a ľudia hynú. Robotníci tam dreli mesiace v extrémnych horúčavách a teraz si môžu fanúšikovia vychutnať 2-hodinový zážitok náročného zápasu svojich hviezd na klimatizovanom štadióne a pri tom vyjadriť svoje rozhorčenie nad nedodržiavaním ľudských práv. Svet paradoxov, alebo imbecilov?

Starosť niektorých tímov o farbu kapitánskej pásky je priam dojemná. Ako kompenzáciu za uhlíkovú stopu, si každý hráč kúpi elektrické SUV pre seba aj manželku alebo priateľku.

Šialený svet sa opäť dobre baví. Nech žije Koloseum.

Liberté čiže sloboda, bez dodržiavania vyšších zákonov a zodpovednosti, je chaos.

Kráľ býval Bohom vybraný vodca, ktorý zodpovedal úrovni obyvateľstva a úlohám spojených s vedením krajiny. Takže podľa vývoja ľudí a situácie v krajine, bol predurčený ďalší nasledovník. Iste. Mnohí boli podivíni, ale aký ľud, taký pán.

Králi a kráľovstvá sa menili podľa potrieb rozvoja spoločnosti a spomínať na niečo, čo bolo pred 150 rokmi je to isté, ako nostalgia za Starou egyptskou ríšou.

Pred vypuknutím Veľkej francúzskej revolúcie prebiehal po stáročia prehlbujúci sa úpadok. Boj kráľov, šľachty a cirkvi o moc. Podstatnejšie ako Boh a implementovanie jeho poriadku, bol boj o majetky a moc. Viedli zhýralý a márnotratný život. To malo za následok nevenovanie sa rozvoju spoločnosti a jej degradáciu. Nenaplnili svoje poslanie, zanedbali povinnosti a ich pád bol neodvratný.  

Ľudia nevideli svoj úbohý stav v zrkadle úpadku šľachty a riešenie hľadali v krvavom povstaní. Divoký dav prevzal moc a dodnes sa nevie z toho spamätať. Násilný spôsob nie je nikdy dobrý, ale v určitom momente sa mu nedá vyhnúť. Ani to neznamená, že novovzniknutá spoločnosť a jej vedenie bude poučené a pôjde tým správnym smerom. To, čo tu teraz máme, je ovocie tohto experimentu, ktorý nemôže fungovať. Ľudia splietajú zákony, opierajú sa o pokrivené paragrafy a klamú sa, že sa nimi riadia. Klamať sa môžeme koľko chceme, nič nám to nie je platné. Kto chce, tak vidí, aká je realita.  Ak nechceme naďalej tápať v tmách, tak máme jedinú možnosť.

Návrat ku Božiemu poriadku.

Európe tiká pod zadkom časovaná bomba. Systematicky vytvárané napätie stúpa z každej strany a výbuch je za rohom.

-Po covidovom terore je obyvateľstvo zdravotne oslabené, psychicky vyčerpané a zároveň máme poddimenzované zdravotníctvo, ktoré nezvládne ani domáce obyvateľstvo.

-Nedostatok energií, potravín, surovín, základných tovarov, služieb a ich vysoká cena.

-Ekonomické a finančné problémy. Inflácia, nezamestnanosť, splácanie hypoték, nákladov na bývanie, réžie, celková neistota a chudoba.

-Do tohto mixu negatívnych faktorov a nálad, sa eskaluje závažná utečenecká kríza.

Ukrajinci už dnes vedia, že boli oklamaní. Kto a ako sa zaujímal o civilistov? Málokto a minimálne. To, že príde zima a hlad vedeli všetci. Aj to, že budú musieť odísť. Ako sme sa na to pripravili? Nijako. Ako sme im u nich doma pomohli so zdravotnou starostlivosťou? Akú dostali od nás materiálnu pomoc? Organizoval niekto evakuáciu z miest, kde prebiehali boje? Boje ťažkými zbraňami v blízkosti obydlí. Kam išla finančná pomoc? Na nákup zbraní? Kto ju kedy videl alebo dostal? Spýtajte sa Ukrajincov sami, máte ich okolo seba. Bez jedla a energií bude nútených zakrátko opustiť domovy ďalších 10 miliónov ľudí. Celkovo 15-20 miliónov ľudí. Vrátia sa ešte? A kam? Väčšina sa nevráti. Kalkuloval s tým niekto?

V Európe je už teraz množstvo nezaopatrených a neintegrovaných migrantov z Afriky a Blízkeho východu. Sú nespokojní, pretože to čo im bolo sľubované a ich očakávania nie sú v súlade s realitou. Stúpa medzi nimi napätie. Do toho sa valí ďalšia vlna utekajúca pred chudobou a hladom, ktorý je zámerne vytvorený sabotážami v zásobovaní.  Obyvatelia Európy sú sami zdecimovaní a už vonkoncom nie sú pripravení a pripravovaní na tento nápor. Nie je dostatok ubytovacích kapacít, jedla, energií a iného materiálneho zabezpečenia. Tento stav, ktorý je precízne režírovaný, prinesie pnutie a násilnosti, ktoré môžu vyústiť do otvoreného boja. Nezabúdajme, že Európa je nasiaknutá celým arzenálom zbraní a munície, ktoré neskončili tam, kam boli určené a deklarované.

Väčšina utečencov sú moslimovia. Aktuálne majstrovstvá v Katare sú využívané na ich zosmiešňovanie, provokácie a znevažovanie ich kultúry a náboženstva, ktoré vieme, že je u nich pevne zakorenené tisíce rokov. Na čo to je? Ďalší zdroj napätia. Moslimov u nich doma odsudzujeme za to, čo im v Európe tolerujeme. Zaujímavé, že?

Rozbušiek hnevu je pripravených mnoho. Celé mínové pole. Pozornosť ľudí je odpútavaná na iné, menej dôležité témy. Chce to pokoj, rozvahu a toleranciu. Tak ako sme sa do pasce dostali, musíme z nej von.

ZIMA JE PREDO DVERMI, TAK SI ZACHOVAJME CHLADNÚ HLAVU.

Môže niekoho nechať chladným otrocká práca detí? Alebo obchodovanie s nimi? Zabíjanie ľudí pre orgány? Je toto v roku 2022 možné? V akom svete to žijeme? Ako je možné, že štát ako Francúzsko dodnes zdiera chudobné africké štáty, kde robia ľudia za 2 doláre na deň? A nie je jediný.

Ľudia sa majú spájať a robiť svet lepším a krajším.

Celý svet parazituje na práci detí, ktoré vykonávajú mnohokrát ťažkú prácu v neľudských, nebezpečných a škodlivých podmienkach. 

Belgicko páchalo v Afrike zločiny horšie ako Hitler. Nebudem to tu ani opisovať. Vražda Chovanca a hajlovanie pri tom je asi pre niektorých, ale podľa nevyšetrenia tohto zločinu väčšiny Belgičanov normálna.

Načo nám je ten EÚ parlament? Na reguláciu pestovania paradajok, vymýšľanie komplikácií, míňanie peňazí alebo hájenie záujmov ľudí a spravodlivosti?

Kde ste Afričania? Kašlite na značkové tenisky, telefóny a bráňte svoje deti, ženy a rodičov. Tu vás nemajú za nič a  tam doma je váš lepší svet. Vyžeňte kolonizátorov, zdieračov, parazitov a hlavne im nepomáhajte zdierať vlastných ľudí.

Spáľte Babylon.